V prvej prednáške kurzu filozofie na Ľudovej univerzite hovorí filozof a futurológ Ladislav Hohoš o prebiehajúcej kríze a alternatívach ku kapitalizmu.

Nasledujúci text je súčasťou publikácie kolokvia „Der Drang nach Osten", paralely k postkolonializmu a kolonialite v stredoeurópskom priestore, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2010 v Bratislave. Kolokvium bolo teoretickou súčasťou výskumného a výstavného projektu s rovnomenným názvom, ktorý sa konal do 22. decembra 2010 v Galérii HIT v Bratislave. Okrem výstavy boli súčasťou projektu publikácie s teoretickými textami na danú tému a opismi diel, menšie sympózium s teoretikmi/teoretičkami umenia a ekonómie a z workshopu študentov VŠVU v Bratislave, Štúdia Ilony Németh a PCAP (Post-Conceptual Art Practices s profesorkou Marinou Gržinić) oddelenia Akadémie výtvarných umení vo Viedni.

Text macedónskej kultúrnej teoretičky a kurátorky Suzany Milevskej opisuje fenomén mazania historickej pamäti prostredníctvom premenovávania ako ďalšej formy násilia vykonávanej na tradičných a emocionálnych vzťahoch s existujúcimi názvami a toponymami. Spoločne s rozkrádaním priestoru mesta či teritória popísanom Davidom Harveym ide o další jav, ktorý vedie k absolútnemu vyprázdňovaniu národných, kultúrnych a osobných identít. Suzana Milevska opisuje realitu na Balkáne, naša bratislavská a slovenská skutočnosť je však jej smutným náprotivkom. Text je súčasťou publikácie kolokvia „Der Drang nach Osten", paralely k postkolonializmu a kolonialite v stredoeurópskom priestore, ktoré sa uskutočnilo v novembri 2010 v Bratislave. (sru)

Nasledujúca prednáška odznela na kolokviu s názvom „Der Drang nach Osten", paralely k postkolonializmu a kolonialite v stredoeurópskom priestore v novembri 2010. Kolokvium bolo teoretickou súčasťou výskumného a výstavného projektu s rovnomenným názvom, ktorý sa konal do 22. decembra 2010 v Galérii HIT v Bratislave. Okrem výstavy boli súčasťou projektu publikácie s teoretickými textami na danú tému a opismi diel, menšie sympózium s teoretikmi/teoretičkami umenia a ekonómie a z workshopu študentov VŠVU v Bratislave, Štúdia Ilony Németh a PCAP (Post-Conceptual Art Practices s profesorkou Marinou Gržinić) oddelenia Akadémie výtvarných umení vo Viedni. Všetky uvedené podujatia sa konali v Bratislave.

Článok bol uverejnený v roku 2008, keď ešte svetová verejnosť nepoznala Juliana Assangea a nikto nevedel, kto za Wikileaks stojí. Napriek niektorým zastaralým údajom je však vhodným príspevkom do diskusie, ktorá sa okolo projektu rozpútala v druhej polovici roku 2010.

Koncom roku 2006 sa na internete objavil zaujímavý projekt – stránka s názvom Wikileaks. V slovenčine by jej názov asi znel „Wikiúniky“. Autori stránky mali v úmysle vytvoriť priestor pre úniky rôznych utajovaných informácií z vládnych inštitúcií alebo súkromných korporácií s cieľom podieľať sa na vytváraní transparentnej spoločnosti. Svetová spoločnosť zatiaľ transparentná nie je, projekt však otvoril mnoho otázok a vyvoláva zložité spory.