Vojenská drogová politika podporovaná v tejto oblasti politikou USA priniesla počas minulých rokov veľkú vlnu násilia. Strednou Amerikou totiž vedie hlavná tepna, ktorou sa prepravuje kokaín do USA a Kanady. Pravdepodobne kvôli vysokému tlaku, ktorému čelia  drogové kartely Mexiku, minulý rok rozšírili svoje pôsobenie aj do okolitých štátov Strednej Ameriky.

Vysoká miera chudoby a prítomnosť gangov (obzvlášť v El Salvadore a Hondurase) spolu s činnosťou drogových kartelov robí z tejto oblasti jednu z najnebezpečnejších na svete. El Salvador, Guatemala, Honduras spolu s Jamajkou majú najvyšší počet vrážd na svete. Len pre porovnanie je v tejto oblasti počet vrážd sedemnásťkrát vyšší ako v USA. OSN uviedla, že násilie spojené s vojnou proti drogám dosiahlo v oblasti „alarmujúcu a bezprecedentnú" úroveň.

Podľa Péreza Molinu by sa situácia dala riešiť zlegalizovaním a reguláciou produkcie, predaja a užívania drog. Navrhol, že okrem legalizácie a regulovania obchodu s drogami by mali konzumentské krajiny platiť daň za zadržané drogy, ktoré by k nim inak dorazili. „Za každé zabavené kilo kokaínu chceme 50-percentnú kompenzáciu, ktorú zaplatia konzumentské krajiny." Celý región by mal spoločne regulovať obchod s drogami. Napríklad vytvorením tranzitných ciest, po ktorých by prúdili legálne zásielky drog. Dodal, že „zodpovednosť" nesú hlavne USA, pre ich vysokú spotrebu drog.

Otto Pérez Molina je známy ako politický konzervatívec a bývalý vojenský generál.  Podarilo sa mu ale získať dôveru ostatných politikov, ktorá chýba iným lídrom v oblasti. Keď prvýkrát otvorene vyzval na ukončenie vojny proti drogám, mnohí pozorovatelia za tým videli len spôsob, ako si zabezpečiť viac financií a vojenskú podporu USA. No ukázal, že nejde len o úmyselné strašenie legalizáciou a myslí to naozaj vážne. Tým presvedčil aj ostatných prezidentov v regióne. Po tomto stretnutí sa lídri dohodli, že téme ukončenia vojny proti drogám sa budú venovať aj na Summite Amerík.

Summit Amerík v Cartagene

Vojna proti drogám v Latinskej Amerike stráca podporu niektorých najbližších amerických spojencov (ktorí od USA dostávajú výraznú finančnú podporu). Otvorene začali obhajovať potrebu diskusie o dekriminalizácii a legalizácii drog, ktoré pustošia región. Argumentujú tým, že boj s mocnými drogovými kartelmi len nebadane znížil množstvo drog, ktoré putujú do USA. Jednou z najočakávanejších udalostí bolo teda pochopiteľne vystúpenie Baracka Obamu, konkrétne jeho reakcia na možnosť ukončenia vojny proti drogám.

Na výzvy na zváženie legalizácie z Latinskej Ameriky Obama odpovedal, že je legitímne o legalizácii debatovať, ale zostáva proti. Dával si pozor, aby myšlienku hneď nezavrhol a znovu zopakoval sľub, že chce brať svojich susedov ako rovnocenných partnerov. „Je úplne legitímne hovoriť o tom, či na určitých miestach prijaté zákony robia viac škody ako osohu". Rýchlo ale dodal, že legalizácia nie je riešením, pretože môže mať rovnako korupčné dôsledky ako nelegálne operácie s drogami. „No aj tak pevne verím, že preskúmanie dôkazov a veľká debata má zmysel." Následne po Obamových slovách vystúpil prezident hostiacej Kolumbie Juan Manuel Santos. Vyzval lídrov, aby sa prestali naťahovať a prehodnotili prístup k boju s narkotikami „nedogmaticky a bez predsudkov". Spoločne by  mali hľadať „rôzne scenáre a možné alternatívy" k súčasnej nefunkčnej politike.

Nathan Nadelman z Aliancie pre drogovú politiku (Drug Policy Alliance) uviedol, že rýchly vývin tejto diskusie je skutočne pozoruhodný. Požiadavku vážneho prehodnotenia prohibície a otvorenie diskusie o všetkých možnostiach, vrátane dekriminalizácie a legalizácie, spočiatku obhajovali len aktivisti a intelektuáli. Trvalo len pár rokov a o téme dnes otvorene debatujú bývalí a aj súčasní prezidenti. Nikomu ani len nepadlo, že sa takéto stretnutie môže uskutočniť dokonca s podporou prezidentov Mexika a Kolumbie. Na ukončenie vojny vyzývajú aj rešpektovaní intelektuáli ako (nedávno zosnulý) Carlos Fuentes v Mexiku, Sergio Ramirez v Nikarague a Mario Vargas Llosa v Peru.

Médiá v Latinskej Amerike rýchlo zachytili nepatrnú zmenu tónu, ktorou USA oponujú legalizácii. Aj keď USA s legalizáciou nesúhlasia, už aspoň pripúšťajú, že je legitímne debatovať o alternatívach. Toto môže predstavovať dramatický zvrat na regionálnej a prípadne aj na globálnej úrovni. Bezprostrednou politickou výzvou bude udržať úsilie v uskutočnení zmeny voči intenzívnym zákulisným pokusom USA potlačiť vznikajúcu debatu (a to napriek verejnému prehláseniu, že debatu podporujú). Podľa Nadelmana bude diskusia napredovať. To ale neznamená, že sa USA nepokúsia o jej zmarenie. No bude to len na ich škodu. Ak budú stále len obhajovať svoju nefunkčnú politiku, nespoznajú hĺbkovú analýzu ďalších možností, ktoré predkladajú ostatné vlády.

Ešte väčšou výzvou bude dať skutočnú podobu návrhom alternatívnych prístupov k drogám. Samozrejme nepomôže, ak k legalizácii pristúpi len osamotená krajina. Výrazná zmena sa dá dosiahnuť len spoločným prístupom, ktorý prinesie plody až o niekoľko rokov. Podľa prezidenta El Salvadoru Mauricia Funesa by dekriminalizácia zrazila zisky kriminálnych skupín – no len ak by išlo o spoločný postup viacerých krajín. Uviedol, že „musí dôjsť k regionálnemu prístupu. Ak to urobíme len v jednej krajine, napríklad v Guatemale, tak sa z nej stane drogový raj".

Obhajoba vojny proti drogám a skutočná situácia

Sekretárka ministerstva pre vnútornú bezpečnosť Janet Napolitano obhajovala pevný odmietavý postoj USA k legalizácii. Oznámila, že USA budú naďalej financovať vojnu proti drogám. Podľa nej „USA nevnímajú dekriminalizáciu ako schodný prístup k drogám. Mali by sme hľadať lepšie spôsoby, ako zabrániť tomu, že sa ľudia stanú závislými na nelegálnych drogách, ako aj lepšie spôsoby na zamedzenie produkcie a distribúcie drog". Tvrdenie, že vojna proti drogám (financovaná USA) funguje, chcela dokázať nasledovnými údajmi:

1.Po uskutočnení Plánu Kolumbia nasledoval pokles množstva úmrtí. Išlo o 5 rokov trvajúcu krížovú výpravu proti pestovateľom koky, ktorá stála niekoľko miliárd dolárov.
2.Pod iniciatívou Merida minuli USA v Mexiku 1,6 miliardy dolárov, keď tam od roku 2006 financovali vojnu proti drogám. Podľa mexických zdrojov mala táto vojna viac ako 47-tisíc obetí.

Okrem toho investovali USA do Strednej Ameriky 300 miliónov dolárov na bezpečnostné programy. No lídri týchto krajín (ktorí čelia nákladnému a potenciálne smrtonosnému zápasu), sa aj napriek finančnej „pomoci" rozhodli poobzerať po iných prístupoch.

Prezident Santos situáciu doplnil o nasledovné fakty: Kolumbia je aj tak stále najväčším producentom kokaínu. Plošné úsilie zničiť koku malo v rámci vojny proti drogám istý efekt. Výsledkom je ale hlavne to, že sa tak obchod s drogami presunul do okolitých krajín. Celkovo teda intenzívna vojna proti drogám nič nevyriešila. Nazval to „známym balónovým efektom. Ak naň zatlačíte na jednej strane, tak to vylezie na druhej." Dodal, že „niekedy len zápasíme a zápasíme, šliapeme do pedálov, ale stále si pripadáme ako na stacionárnom bicykli." Podľa Santosa je dôležité hľadať alternatívy, ktoré spadajú medzi dva extrémne prístupy. Na jednej strane pôjdu všetci konzumenti drog do väzenia, alebo sa všetky drogy zlegalizujú. Dodal, že „potrebujeme viac informácií a analýz od špecialistov na zdravie a organizovaný zločin."

Zdá sa, že mexický prezident Calderón čoraz väčšmi prejavuje úsilie zapojiť sa do legalizačných snáh. Nikto iný nemá väčšiu morálnu autoritu volať po alternatívach k nefunkčnej politike. Oprávňuje ho k tomu jeho niekoľkoročná skúsenosť s bojom proti kriminálnym organizáciám, ktorých hlavným príjmom je dodávanie nelegálnych drog do USA. A nikto nevie lepšie, že vojna sa nedá vyhrať s dynamickým trhom s drogami. Obzvlášť ak susedíte s krajinou, ktorá je najväčším spotrebiteľom drog na svete. Vedomie rastúcej moci zločineckých organizácií vedie k ochote seriózne debatovať o všetkých možnostiach drogovej politiky, vrátane legálnej regulácie v jej rôznych formách.

Našťastie, súhlas s vojnou proti drogám začína slabnúť aj v USA. Členovia Globálnej komisie pre drogovú politiku George Schultz a Paul Volcker minulý rok v júni svojím odporučením ukončiť prohibičnú politiku rozvírili debatu na celom svete. Bývalý prezident Jimmy Carter tiež podporil odporúčanie komisie. Bill Clinton opakovane vyjadril ľútosť nad výstrelkami v rámci vojny proti drogám, nad ktorými počas svojho pôsobenia v Bielom dome privieral oči. Africko-americkí lídri, ktorí doteraz podporovali vojnu proti drogám, prichádzajú k záveru, že nepomohla znížiť závislosť.  Naopak: viedla len k uväzneniu neobvykle vysokého počtu mladých ľudí.

V USA rýchlo stúpla verejná podpora pre legalizáciu z 36 percent v roku 2006 na 50 percent v roku 2011 (podľa Gallupových prieskumov). No v súčasnosti predstavuje najväčšiu prekážku pštrosia stratégia Obamovej administratívy a Kongresu, ktoré ignorujú akúkoľvek skutočnú diskusiu ohľadom alternatívnej drogovej politiky. Obávajú sa útokov od svojich politických spojencov. Cenzúra a autocenzúra je vo federálnej vláde hlboko zakorenená. Poháňa ju strach, že akákoľvek interná správa alebo ústna diskusia, ktorá vyjadruje súhlas s politicky nepohodlnými odporúčaniami legalizovať je nie len nevítaná, ale aj predstavuje nebezpečenstvo pre ich postavenie a kariéru. Jedným z výsledkov je to, že oficiálni predstavitelia USA budú v diskusii o medzinárodnej drogovej politike čoraz väčšmi v nevýhode.

Prítomnosť mexických drogových kartelov sa nezvyšuje len v Latinskej Amerike, ale aj priamo na území USA. V rokoch 2009 a 2010 pôsobili drogové kartely vo viac ako tisícke severoamerických miest. Je to päťnásobne viac ako v roku 2008. V roku 2006 to bolo len 50 miest. To je dosť presvedčivý dôvod, aby aj USA začali uvažovať naozaj racionálne a vzdali sa absurdnej viery, že prohibícia skutočne funguje.   

Spracoval Martin Jankovič

Obrázok: Wikimedia Commons