Tentoraz za to nemôže Madrid...

Autor/ka: Salvador López Arnal

V katalánskej politickej kultúre, a v katalánskej kultúre všeobecne, sa konanie a zodpovednosť zaň často zvyknú externalizovať. Vraj neexistoval, ako sa zdôrazňuje, ani katalánsky fašizmus, ani katalánska podpora frankizmu. A ak aj existovali, tak len veľmi okrajovo, nepodstatne. Frankizmus bol v Katalánsku čímsi vonkajším, čímsi striktne španielskym, čímsi, čo surovo utláčalo národ, jeho kultúru a jazyk. A práve táto rétorika umožňuje napríklad aj to, že Francesc Cambó (katalánsky konzervatívny politik a bojovník za autonómiu, ktorý sa však pred občianskou vojnou z obavy pred ľavicovými tendenciami Republikánov uchýlil do zahraničia a dokonca financoval nacionalistov, pozn. prekl.) má v Barcelone námestie, ktoré nesie jeho meno, alebo že okrem mnohých iných aj Joan Antoni Samaranch, celoživotný frankista, ktorý sa svojej ideológie nikdy nevzdal, odchádzal zo svojej funkcie predsedu Medzinárodného olympijského výboru ovenčený štátnymi poctami Autonómnej vlády udelenými profesionálnym socialistickým politikom, súc označený za „Katalánca svetového formátu". To isté platí aj o utajovaných politických pozíciách servilných voči frankizmu zo strany napríklad Salvadora Dalího alebo mnohých veľkých katalánskych spisovateľov, či v súvislosti s fašizujúcou minulosťou denníkov ako napríklad La Vanguardia a jeho vlastníkov, ktorí ho z pozície svojho spoločenského postavenia celé desiatky rokov podporovali. Buď sa o tom nehovorí, alebo sa tomu nepripisuje žiadna dôležitosť.

Pri katalánskej Ľudovej strane (Partit Popular, PP) sa deje takmer to isté. Veď to nie je čisto katalánska strana, ale akási vonkajšia organizácia, ktorá v Katalánsku nie je ani poriadne zavedená, nemá právo prijímať vlastné autonómne rozhodnutia, je riadená na diaľku z Madridu – mesta, ktoré sa nikdy nevníma ako mesto s existujúcim ľudovým odporom, nevníma sa ako mesto, ktoré až do posledných chvíľ bojovalo proti fašizmu a ktoré od tej istej jari 1939 odolávalo frankizmu. PP je sčasti presne toto, ale nie výlučne toto. Má aj vlastnú úrodu a vlastné nesystematické garancie.

Spoločensky všeobecne zaužívané klišé má veľmi blízko príbehu o vyprataní Katalánskeho námestia (kat. Plaça de Catalunya), námestia plného rozhnevaných občanov v piatok ráno 27. mája. Nebol to španielsky minister vnútra, kto vydal príkaz na zásah a kto bol zodpovedný za tento polofašistický čin. Bol to sám pán Felip Puig, veľmi pravdepodobne podporovaný vedením Katalánskej autonómie. Bol to priamo on alebo niektorý z jeho priamych radcov, kto nariadil, aby Mossos – katalánske policajné jednotky – vykonali to, čo vykonali, a so scvrknutými zadkami a chvostami stiahnutými medzi nohami po sebe zanechali pamiatku na represiu, aká v podobných prípadoch zvykne ostávať: dve či tri desiatky zranených (presné číslo sa nedá zistiť), a jedného ťažko zraneného mladíka operovaného na pohotovosti v nemocnici Clínic de Barcelona – jednej z tých nemocníc, ktoré podstúpia reštrikčné škrty do výšky desiatich percent. Dokopali ho takmer na smrť a gumová guľa vystrelená asi z dvoch metrov ho brutálne zranila do hlavy. Má mimoriadne poškodené dýchacie cesty a podľa všetkého mu museli vyrezať slezinu.

Nie, tentoraz to nebol „Madrid". A nie len to. V Španielskom národnom rádiu v spravodajstve odvysielanom na poludnie v piatok 27. mája jeden z katalánskych zodpovedných, ktorého meno nechcem vysloviť, nielen že ospravedlnil konanie polície, ale sa aj vyslovil, že zásah – konkrétne použitie obuškov, ohlušujúcej helikoptéry, tridsiatich policajných vozidiel, bezočivého a povýšeneckého tónu katalánskych policajtov, ich násilia, agresie, streľby a množstvo ranených – to všetko sa mu zdá spravodlivé a veľmi adekvátne. Aspoň „vzhľadom na okolnosti".

Politická zodpovednosť teda v tomto prípade nesídli „v Madride", ale tu, hneď vedľa nás. Tak blízko, že naše zvolania žiadajúce odstúpenie Felipa Puiga ten pán a všetci ostatní veľmi dobre počujú.

A dojaté výkriky z madridského Plaza del Sol v ten istý piatok večer, ale aj z iných námestí krajiny Federica Garcíu Lorcu, Rodrígueza Castelaa či Antonia Machada „Barcelona, nie si sama!", opätovne pripomínajú to, čo si mnohí z nás už desiatky rokov myslíme: že osud ľudského rodu spája Internacionála, a ak mi odpustíte ešte o niečo väčší pátos, spoločne s Giocondou Belli poviem, že solidarita je neha všetkých národov. Ďakujem vám, priatelia a priateľky.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Fotografie a videá z udalostí v Barcelone v piatok 27. mája 2011
 

Zdroj: Rebelión http://www.rebelion.org/noticia.php?id=129257
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB