Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Autor/ka: Martin Jankovič
Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie. Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam. Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe, vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias „reálneho socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii družstevníctva.

Kľúčovú úlohu pri vzniku slovenského družstevníctva zohral Samuel Jurkovič, ktorý sa narodil v 9. februára 1796 v Brezovej pod Bradlom. Patril medzi významných obrodencov, podieľal sa na zakladaní čitateľských a učiteľských spolkov, vyučoval a písal učebnice, spoluzakladal Slovenské národné divadlo nitrianske, či Maticu slovenskú a bol členom Slovenskej národnej rady. Pri snahách o ekonomické a sociálne obrodenie spočíval jeho prínos predovšetkým v založení družstevnej tradície na Slovensku. Počas svojho pôsobenia v Sobotišti sa spolu s miestnym evanjelickým farárom Jánom Šulekom snažil pomôcť upadajúcemu poľnohospodárstvu. Presadzovali intenzívnejšie spôsoby pestovania a venovali sa osvete. Keďže vtedajšia finančná politika nebola naklonená drobným hospodárom, Jurkovič premýšľal ako im pomôcť. Nakoniec v roku 1845, v deň svojich narodenín, založil Spolok gazdovský v Sobotišti, prvý družstevný úverový ústav v Európe. Udialo sa tak len 50 dní po historicky prvom založení moderného družstva v anglickom Rochdale.

Spolok gazdovský v Sobotišti sa riadil ekonomickými a morálnymi princípmi. Ekonomická činnosť spočívala vo zveľaďovaní miestneho majetku a postupnom zhromažďovaní drobných úspor.  Morálne princípy vyžadovali oddanosť myšlienkam vzájomnej pomoci a striedmosti. Členovia spolku sa riadili krédom: jeden za všetkých, všetci za jedného. Spolok okrem toho plnil sociálnu funkciu, podporoval rozvoj kultúry a vzdelávanie členov. Družstvo bolo spoločným vlastníctvom všetkých členov, ktorí demokraticky rozhodovali o jeho činnosti. Vstup do družstva bol dobrovoľný a každý člen mal právo z družstva vystúpiť a nechať si vyplatiť podiel, ktorý vložil pri vstupe. Z družstva mohol byť člen vylúčený, ak porušil stanovy, nedbal na dobré mravy alebo prepadol alkoholu.

Následne začali podobné spolky vznikať v ďalších slovenských mestách. Výrazný rozvoj nastal počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov 19. storočia. Prispením Daniela G. Licharda začali prekvitať najmä finančné družstvá v podobe vzájomných úverných bánk a vzájomných výpomocných spolkov. V roku 1868 založil Samuel Orbis v Revúcej Prvý potravný spolok. Od sedemdesiatych rokov začal počet družstiev klesať. Dôvodom bola maďarizácia, prenasledovanie, nepriazeň autorít a priemyselná kríza. V 90-tych rokoch 19. storočia v povedomí ešte stále pretrvávala spomienka na fungujúce družstvá, obzvlášť v kruhoch inteligencie. O oživenie družstevníctva sa zaslúžil Dr. Ľudovít Blaho a kňaz Ľudovít Okánik, ktorí v Skalici v roku 1897 založili Gazdovsko-potravný spolok. Na Záhorí spoločne založili niekoľko desiatok družstiev a spolkov, napríklad družstvá na poistenie dobytka alebo roľnícke mliekarenské spolky. Na prelome storočí vznikla nová sieť družstiev. Okrem najrozšírenejších finančných družstiev vznikali najmä rôzne výrobné družstvá.

Po rozpade monarchie prišlo Slovensko o družstvá, ktoré sa nachádzali mimo nášho územia.  Bývalá centrála v Budapešti dlžila slovenským družstvám takmer 40 miliónov korún. Od roku 1923 sa s pomocou Milana Hodžu začala situácia zlepšovať. Ako minister zohrával aktívnu úlohu pri zakladaní družstiev a podporil aj užitočné legislatívne úpravy. Situácia sa zhoršila v roku 1936, keď Hlinkova strana HSĽS vyžadovala zrušenie všetkých nezávislých hospodárskych spolkov, pokiaľ sa nepodriadia centrálnej kontrole. Následne po Viedenskej arbitráži prišlo Slovensko o viac ako štvrtinu rôznych typov družstiev a o viac ako 1 milión hektárov pôdy. Napriek tomu družstvá plnili dôležitú úlohu v Slovenskom národnom povstaní, keď dokázali potravinami efektívne zásobovať povstalcov. Po skončení vojny sa zdalo, že pre družstevníctvo svitá konečne na lepšie časy. Ale totalitné metódy neboli vlastné len fašistickému režimu. Po tom, čo si v roku 1948 Komunistická strana Československa na dlho zabezpečila absolútnu moc, dostalo slovenské družstevníctvo ďalšiu ranu. Znárodnením, násilnou konfiškáciou a transformáciou sa po 100 rokoch podarilo zlikvidovať základné princípy demokratického družstevníctva a de facto aj všetky pôvodné družstvá. Žiarivý osud družstvá nečakal ani po zmene režimu v roku 1989. Po transformácii sa často zmenili na korporácie alebo sa stali ich súčasťou a mnohé zanikli.

V súčasnosti získavajú družstvá na popularite po celom svete. Veľké nádeje do nich v posledných desaťročiach vkladali obyvatelia a obyvateľky Latinskej Ameriky. Rozmach však zažívajú napríklad aj v USA. Slovensko napriek svojej bohatej družstevnej minulosti v tomto ohľade zaostáva. Dnes sa otvára priestor pre nové formy družstevného podnikania presahujúce obraz družstevníctva, ktoré v povedomí mnohých ľudí zanechala predošlá éra. Veľký potenciál pre družstvá sa skrýva v oblastiach poskytovania finančných a sociálnych služieb. Obzvlášť pre sociálne slabšie vrstvy by mohli byť v súčasnej situácii prínosné. Pri správne nastavených pravidlách môžu mať pozitívny vplyv na zamestnanosť a lokálnu ekonomiku. V súčasnosti ale na Slovensku chýba systematická podpora družstiev, ktorá by vyrovnala ich postavenie v konkurencii s štedro podporovanými nadnárodnými gigantmi.

Obrázok: Wikimedia Commons

Text vznikol v rámci projektu Inclusive local economies through cooperatives development , ktorý financuje Medzinárodný vyšehradský fond.

Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

Od 4. do 6. decembra sa v Bratislave v Ústave vzdelávania a služieb uskutoční medzinárodná interdisciplinárna konferencia o európskom družstevníctve a sociálnej a solidárnej ekonomike Vízia kooperatívnej budúcnosti: Kooperativizmus pre 21. storočie v Európe a za jej hranicami. Cieľom konferencie je prediskutovať postavenie a úlohu družstiev a sociálnych podnikov v sociálnom a ekonomickom rozvoji v krajinách Vyšehradskej štvorky – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku a v širšom európskom kontexte (juhovýchodnej a západnej Európy). Na konferencii sa stretnú pohľady vychádzajúce z historickej a teoretickej reflexie aj z praxe. Konferencia je súčasťou projektu Kooperatívna ekonomika ako cesta k miestnemu inkluzívnemu sociálnemu a hospodárskemu rozvoju", ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond.

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

Mezinárodní družstevní den se slaví každoročně první sobotu v červenci. Cílem dne je zvýšit povědomí veřejnosti o družstvech, prezentovat úspěchy a hodnoty mezinárodní solidarity, ekonomickou efektivitu družstev, principy rovnosti a družstevní demokracie, jakož i myšlenku světového míru.
First Previous Next Last

FB FB