1. Príchod a zákaz crazy shopov v skratke

V lete 2010 sa v slovenských médiách objavila informácia o príchode crazy shopov na Slovensko. Prvý crazy shop otvorili blízko Poľska, na Orave, jako následok zákazu predaja určitých syntetických drog v Poľsku. Podobne ako inde vo svete headshopy a smartshopy aj crazy shopy ponúkali náhražky známych drog, počínajúc bylinnými zmesami, práškami a pilulkami končiac. O pár mesiacov neskôr vznikli crazy shopy vo viacerých slovenských mestách a médiá sa postarali o ich nechcenú ale efektívnu propagáciu.

Redaktori jedného bulvárneho denníka sa rozhodli otestovať ponúkané drogy na sebe (samozrejme pre verejné dobro), aby mohli podať znalecký posudok, podľa ktorého predávané drogy evidentne za veľa nestoja (Zastavte to svinstvo!). Aj keď vraj reportéri nemali s drogami žiadne skúsenosti, po zručne ubalených jointoch a rovných čiarach oznámili čitateľom, aby sa týmto syntetickým drogám vyhýbali. No zhruba po mesiaci od častého premielania škodlivosti nových drog v médiách (vrátane miest, kde sa dajú kúpiť) mali začiatkom februára crazy shopy skoro vypredané. Média so svojimi varovnými správami docielili pravý opak pôvodného úmyslu, podobne ako výrobca, ktorý na obaloch uvádza, že sa nejedná o výrobky vhodné na konzumáciu, ale predavačky ochotne poskytnú informácie o správnej aplikácii drog.

Ešte v minulom roku prišlo na Slovensku ku zákazu ketamínu a neslávne k tomu prispel tzv. ketamínový šialenec (už dnes odsúdený taxikár). Vicepremiér pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič (ktorý vedie Výbor ministrov pre drogové záležitosti) znalecky opísal novú situáciu: "nesmieme len reagovať na to, čo sa deje v uliciach, ale aj na trendy, ktoré prenikajú na Slovensko". Ešte koncom roka 2009 pán vicepremiér oznámil zámer zakázať aj bylinnú zmes Spice. Promptne zareagoval aj slovenský parlament, keď prijal novelu zákona o drogách, v ktorej rozširuje zoznam zakázaných látok o nové syntetické drogy.

V Čechách kvôli dekriminalizácii drog nie sú syntetické náhražky drog také populárne, ale Pavel Bém hodlá upraviť legislatívu tak, aby rozširovanie zoznamu zakázaných látok nemusel schvalovať parlament, ale iba vláda. Na Slovensku za zákaz hlasovali jednoznačne všetci poslanci (ani jeden sa nezdržal ani nebol proti) a túto novelizáciu schválili prednostne aj napriek koaličnej kríze a blokavaniu príjmaniu zákonov. Krátko po zákaze nových látok sa na pôde parlamentu prerokúvala možnosť legalizovať marihuanu pre liečebné účely, ale tento návrh sa stretol so silným odporom poslancov. Nešťastné načasovanie a koaličná kríza zmietli tento návrh ešte pred jeho odborným prediskutovaním, ku ktorému sa ale poslanci zaviazali v blízkej budúcnosti.

Po zákaze nových syntetických drog na Slovensku avizovali crazy shopy novú ponuku drog, ktoré mali byť v predaji od začiatku marca. Ale crazy shopy zostávajú aj naďalej zatvorené a majitelia nekomunikujú s médiami. Môže to byť len otázka času, kedy ázijskí výrobcovia pozmenia zloženie a uvedú na trh nové dizajnérske drogy. Súčasne s tým sa ale zakázané syntetické drogy presunú na čierny trh. Týmto sa otvára aj priestor pre vytváranie nových testov na tieto drogy. V konečnom dôsledku sa jedná o dobrý biznis pre obidve strany: ázijských výrobcov a distribútorov vrátane orgánov prohibície, ktoré na novú situáciu musia prirodzene „efektívne“ zareagovať. Vo všeobecnosti sa ale dá očakávať, že syntetické drogy sa po ich zákaze presunú na čierny trh, kde sa rozšíri „výber“ a aj zisk pre mafiu. No či budú dlhodobo obľúbené sa dá ťažko povedať.

2. Fenomén Spice a jeho história

Dobrým príkladom postupu výrobcov a orgánov prohibície je droga Spice, ktorá bola zhruba od roku 2002 predávaná ako zmes bylín, ktoré sa svojím spoločným účinkom podobali na trávu. Zmes mala podľa obalu obsahovať napríklad mexickú popínavú rastlina, ktorá má účinky podobné marihuane (Canavalia maritima). Z ďalších bylín tam mala byť „egyptská vodná ľalia“ (Nymphaea caerulea), „indický bojovník“ s uvoľňujúcimi účinkami (Pedicularis densiflora), tropická rastlina nazývaná falošná marihuana (Zornia latifolia), lotos indický (Nelumbo nucifera) a aj rastlina v španielčine známa ako Marihuanilla, teda malá marihuana (Leonurus sibiricus). Všetko sú to tradične používané liečivé rastliny, ale testy vykonané v Nemecku ukázali, že v Spice sa nenachádza ani jedna rastlina uvádzaná na obale. Okrem toho zmes obsahovala značný podiel syntetického tokoferolu, ktorý sa účinkami môže podobať na vitamín E (je to účinný antioxidant a pravdepodobne mal zabraňovať oxidácii kanabinoidov).

Pomenovanie Spice odkazuje na sériu kníh od Franka Herberta, kde púštny červ vytváral korenie (Spice), ktoré bolo známe aj ako melange – fiktívna droga pozostávajúca zo zaujímavej zmesi látok . Obyvatelia imaginárnych planét ho využívali na rôzne účely: napríklad na predlžovanie života a rozširovanie vedomia. Podobnosť s predávanými zmesami tzv. dizajnérskymi drogami, ale končí pri názve: syntetické kanabinoidy život nepredlžujú a rozširovanie vedomia je pri nich diskutabilné. Na samotnej zmesi nie je v tomto prípade nič také zaujímavé. . . až na to, čo je do nej pridávané. A to sú len syntetické kanabinoidy. Syntetické kanabinoidy sú hlavnou účinnou zložkou rôznych zmesí ako Ecsphoria, K2, Spice (Gold, Diamond...), Genie, Zohai atď. Na Slovensku v zmesiach Češúci hrebeň, Fantastic joint, Hardcore fantastic, Konkret, Afgan, Kosior a Tvrdý Míša, ktoré sú predávané ako suveníry prípadne ako vonné zmesy.

V Európe sa podľa projektu Psychonaut Web Mapping Research objavil Spice v roku 2004. Podľa Financial Times sa majetok firmy, ktorá Spice predávala, zväčšil zo 65 000 libier v roku 2006 na 899 000 libier v roku 2007. V USA v roku 2009 hlásilo len zopár desiatok ľudí nepríjemné skúsenosti so zmesou K2, ale začiatkom roku 2010 ich bolo už cez 2000. Pre celkové porovnanie v Spojenom Kráľovstve v roku 2008 registrovali 13 nových syntetických drog, ale v roku 2010 to už bolo 40 nových drog.

3. Syntetické kanabinoidy a ich význam

V roku 1964 Dr. Mechoulam s kolegani prvýkrát identifikoval a syntetizoval základnú psychoaktívnu zložku konope, delta-9-tetrahydrocannabinol (THC). O 28 rokov neskôr v roku 1992 spolu s českým vedcom Lumírom Hanušom identifikovali prvý endokanabinoid (obdobu THC, ktorá sa prirodzene nachádza v mozgu) a nazvali ho anandamid. V sanskrite „ananda“ znamená „blaženosť“ alebo „nadzmyslové šťastie, radosť“. Anandamid je dôležitý pri regulácii výživy, zvyšuje príjem potravy a hrá úlohu pri vytváraní motivácie. Objavenie anandamidu neskôr viedlo k vytvoreniu syntetických kanabinoidov, ktoré pôsobili podobne ako napríklad čisté THC. Existujú teda tri hlavné skupiny kanabinoidov: endokanabinoidy, ktoré si produkuje samotné telo, rastlinné kanabinoidy ako THC a syntetické kanabinoidy.

Kanabinoidy sa viažu a stimulujú viacero typov receptorov. Nám stačí spomenúť dva typy receptorov: CB1 a CB2. CB1 receptory sa nachádzajú v centrálnom nervovom systéme, v pľúcach, pečeni a obličkách a sú zodpovedné za psychoaktívne pôsobenie THC. CB2 receptory sa nachádzajú hlavne v imunitnom systéme, hrajú úlohu pri tvorbe krvi v kostnej dreni (v kmeňových bunkách), pri bolesti a zápaloch. Afinita jednotlivých kanabinoidov ku konkrétnym receptorom určuje výsledné pôsobenie konabinoidov na organizmus. Tie kanabinoidy, ktoré sa viacej selektívne viažu k určitým receptorom, sú pre medicínu a farmáciu vhodnejšie.

4. Rimonabant a nežiadúce „vedľajšie“ účinky syntetických kanainoidov

Tieto poznatky viedli k vytvoreniu „lieku“ proti obezite, ktorý bol na trh uvedený pod menom Rimonabant alebo Acomplia. Kedže Rimonabant utlmuje aktivitu kanabinoidového receptora CB1, jeho hlavným účinkom je zníženie chuti do jedla (a ten sa dá výborne predať). Od rimonabantu si farmaceutické sspoločnosti tiež sľubovali prostriedok, ako pomôcť fajčiarom prestať fajčiť (a nepribrať popri tom). Okrem toho mal účinok pri zabránení bývalým užívateľom kokaínu návrat k závislosti a vraj znižuje vyhľadávanie alkoholu a opiátov. To všetko kvôli pôsobeniu na anandamidové receptory, ktorých aktivita hrá úlohu pri tom, že sa človek cíti lepšie, keď sa naje, a lebo si dá pivo (prinajmešom). Lenže umelé blokovanie aktivity týchto receptorov v podstate znemožní, aby sa človek cítil dobre pri bežných činnostiach, ktoré mu normálne prinášajú pôžitok.

No krátko po uvedení Rimonabantu na trh skúsenosť odhalila rad nežiadúcich „vedľajších“ účinkov, ktoré samozrejme neboli vôbec príjemné. Kedže „liek“ blokoval aktivitu CB1 receptora, teda zabraňoval užívateľovi prežívať potešenie a radosť, pacienti často zaživali silné depresie, úzkosť a myšlienky na sebevraždu (hovorí sa, že veľa ľudí, ktorí Rimonabant užívali aj sebevraždu spáchali). CB1 receptory plnia rôzne funkcie a nie je úplne presne známy mechanizmus, prečo dochádza k týmto reakciám. Tento „liek“ bol pred pár rokmi stiahnutý z predaja v USA aj Európe.

Na scéne s dočasne legálnymi drogami sa ale presadili iné kanabinoidy. Nie také ktoré tlmia činnosť receptorov, ale naopak ich intenzívne stimulujú. Napríklad HU-210 bol prvým syntetickým kanabinoidom, ktorý je o 100 až 800 krát účinnejší ako THC v konope a účinkuje omnoho dlhšie. Objavili sa správy, že niektoré zmesy Spice obsahujú práve tento extrémne silný kanabinoid (čo je nepravdepodobné, lebo je veľmi nestály). No v júli 2010 sa zistilo, že aktívnou zložkou v minimálne troch verziách Spice, ktoré sa predávali v mnohých krajinách už od roku 2002, je JWH-018 (v zmesiach sa často nachádza aj JWH-073 a JWH-250).

Profesor John W. Huffman, ktorý ako prvý syntetizoval mnohé kanabinoidy (a nesú skratku jeho mena JWH) sa vyjadril, že „ľudia, ktorí to berú, sú idioti. Neviete, čo to s vami urobí.“ Na margo komercializácie výskumných chemikálií o JWH-018 povedal, že nebolo ničím zvláštne, bola to len jedna silnejšia zlúčena, ktorú sme vyrobili. A dá sa jednoducho vyrobiť z komerčne dostupného materiálu. To bude asi dôvodom prečo sa tak uchytila.“

V porovnaní s THC je JWH-018 plným agonistom (tak isto ako iné jeho obdoby), teda celkovo zvyšuje aktivitu istého receptora. To znamená, že uživatelia možu zažívať oveľa intenzívnejšie účinky ako pri fajčení trávy. Kedže čisté THC dokáže spôsobiť stavy intenzívnej úzkosti, rozrušenia, JWH-018 a iné jeho obdoby spôsobujú tieto stavy ešte intenzívnejšie a vedú dokonca k záchvatom a kŕčom. John Huffman dodáva, že „najviac som prekvapený, že k tomu neprišlo už omnoho skôr [k predaju syntetických kanabinoidov a poznania ich negatívnych účinkov]. Všetko čo je k tomu treba je osoba s primeraným chápaním vedy. A keď si prečíta naše štúdie, zákonite ju musí napadnúť „Aha!, plný agonisti môžu predstavovať vážne nebezpečenstvo pre užívateľa, ak to s nimi preženie“.

Pre syntetické kanabinoidy je charakteristický silný psychoaktívny účinnok. Pri „bylinných“ zmesiach tak užívateľ riskuje krvácanie do mozgu, dlhodobé poškodenie pracovnej pamäti, vrátane problémov s dýchaním, pečeňou a obličkami.

^{Ohľadne fungovania kanabinoidových receptorov Huffman dodáva, že „tieto receptory neexistujú na to, aby sa ľudia mohli zhuliť; plnia dôležitú úlohu pri regulovaní apetítu, závratov, nálady, bolesti a zápalov. Môžu byť zapojené do vzniku osteoporózy, ochorení pečene a niektorých druhov rakoviny. Syntetické kanabinoidy nám pomáhajú pochopiť tieto interakcie a v konečnom dôsledku môžu tieto vedomosti prispieť k vzniku nových terapií.“}

^{5. Oplatí sa brať syntetické kanabinoidy?}

1. rôzne zmesi obsahujú rôzne pomery kanabinoidov (ktoré sú rozlične silné) a užívateľ nevie, či ho čaká niekoľko hodín paranoidnej úzkosti, po ktorej nebude môcť ani zaspať, alebo sa pár minútový smiech vystrieda bolesť hlavy.

2. Gram Češúceho Hrebeňa stojí okolo 10 euro a už len chuť zmesí ako Spice má od kvalitnej šišky pekne ďaleko. Info na obale, že sa jedná o aromatickú zmes, je treba brať ako dosť blbý vtip.

3. Pokiaľ si niekto nepotrpí na poriadnu kocovinu, tak sa neoplatí miešať syntetické kanabinoidy s alkoholom (menovite JWH-018). Zriedkavo pôsobia aj na zvýšenie chuti do jedla, čo je pri tráve celkom bežné.

4. Bežne dostupná marihuana obsahuje rad kanabinoidov, ktoré pôsobia synergicky, vzájomne sa dopľňajú a kompenzujú účinnok THC, ktoré samotné nemá zrovna príjemný účinnok. Keďže syntetické kanabinoidy pôsobia selektívne len na určité typy receptorov, výsledný efekt je iba chabou náhradou za vypestovanú marihuanu, ktorá pôsobí širokospektrálne.

5. Niekomu viacej sedí indoor, niekomu outdoor. Je možné, že niekomu budú vyhovovať aj syntetické kanabinoidy, ale stále sa jedná len o náhražku, ktorá sa normálnemu kanabisu nevyrovná.

Celkovo vzaté, priestor, ktorý sa otvoril pre širenie syntetických kanabinoidov vytvára nelogické fungovanie prohibície. V krajinách, kde neprišlo ani k dekriminalizácii je prirodzene velký dopyt po drogách, ktoré dodáva čierny trh. Vidina možnosti legálne konzumovať drogy tak výrazne motivuje uživateľov brať aj látky neznámeho zloženia a vystaviť sa tak prinajmešom nepríjemným zážitkom, ak nie zrovna zdravotným problémom. Ako to už s prohibíciou býva, rýchly zákaz nových látok nič nevyrieši. Buď sa stanú predmetom čierneho obchodu, alebo budú zase nahradené mierne pozmenenými syntetickými obdobami známych drog a ich účinky budú samozrejme testovať samotní užívatelia. Samozrejme bez uvedenia zloženia a množstva účinnej látky to bude riskantné testovanie.

(článok bol napísaný pre magazín Konoptikum)