O legalizačnej snahe bývalých policajtov, sudcov a dozorcov som sa zhováral so zakladateľom a výkonným riaditeľom organizácie LEAP, Jackom A. Coleom, ktorý o vojne proti drogám tvrdí, že je to vojna proti ľuďom.

Môžete predstaviť vašu organizáciu a čo viedlo k jej vytvoreniu?

Volám sa Jack E. Cole a 26 rokov som pracoval u štátnej polície v New Jersey ako detektív. Ďalších 14 rokov som strávil ako tajný agent. Po odchode do dôchodku v roku 1991 som sa cítil veľmi zle z úlohy, ktorú som zohrával pri vykonávaní toho, čo dnes považujem nielen za zlyhanie vojny proti drogám, ale za niečo ešte horšie. Je to katastrofálna politika, ktorá sa sama udržuje pri živote a neustále sa rozrastá. Tak sme sa spolu s dalšími štvormi policajtami rozhodli, že založíme organizáciu LEAP (Law Enforcement Against Prohibition/Uplatňovanie práva proti prohibícii). Dostali sme sa k tomu tak, že sme si položili otázku, čo nás v rámci uplatňovania práva naozaj zaujíma. Cez túto otázku sme sa dostali k podstate: zaujíma nás ako sa dajú zredukovať 4 oblasti: smrť, choroba, násilie a závislosť. Smutné je, že všetky tieto oblasti sa počas samotnej vojny proti drogám výrazne zhoršili. Chceme, aby sa ukončila vojna proti drogám podobne ako v roku 1933 skončila prohibícia alkoholu. Ako bývalí policajti (sudcovia, dozorcovia, prokurátori atď) chápeme, že hneď dalšie ráno potom, ako sme ukončili tú hroznú voju, sa Al Capone a jeho pašeráci okamžite ocitli mimo biznis. Zmizli z ulíc a kvôli kontrole nad týmto výnosným biznisom sa prestali navzájom zabíjať, v prestrelkách prestali zomierať naše deti a tiež už nezabíjali nás policajtov, ktorí mali za úlohu viesť tú zbytočnú vojnu. Takže vieme, že keď legalizujeme drogy, môžeme skoncovať s násilím.

Viedol k tejto zmene vnímania problému aj nejaký konkrétny zážitok?

Bol to výsledok procesu, počas ktorého som sa veľa naučil. Už po troch rokoch som videl, že sme prohibíciou vôbec nič nedosiahli. Bolo to trochu ako zjavenie, keď ma vtedy jedného dňa počas práce v utajení napadlo, že som mal radšej väčšinu tých ľudí, s ktorými som žil na ulici, ako tých, pre ktorých som pracoval. Skutočne to bolo zjavenie, lebo som si uvedomil, že tí ľudia sú takí istí ako ja. Jediný rozdiel medzi nami bol v tom, že chceli dávať do svojich tiel niečo, čo som ja nechcel brať. Ale v rámci schémy sveta to nebol veľmi veľký rozdiel.

K podobnému zisteniu mohli dospieť aj iní kolegovia. Nepanuje medzi policajtami určité tabu o tom hovoriť?

V roku 1973, po troch rokoch práce v utajení mi bolo jasné, že sme robili úplne nesprávnu vec, ktorá vôbec nefungovala. Dospel som k presvedčeniu, že legalizácia a regulácia je jediný spôsob, akým sa dá skutočne znížiť zneužívanie drog. Ale až do roku 1991, keď som odišiel do dôchodku, som o svojom rozhodnutí nič nepovedal žiadnemu svojmu kolegovi. Po založení LEAP-u sme začali navštevovať policajné konferencie a konferencie sudcov. Tam sme počas rozhovorov zistili, že ľudia s nami súhlasia. Jedna z najzaujímavejších vecí, ktoré sme zistili bola, že keď sme naraz zhovárali napríklad s tromi ľuďmi, ani jeden s nami nesúhlasil. Ale ak sme si odchytili tých istým ľudí po jednom, keď boli sami, tak s nami súhlasilo asi 80 percent z nich. Takže sa nejedná len o to, či by s nami súhlasili po rozhovore, ale hlavne by to nepriznali pred svojmi kolegami, napr. policajtami. Obávajú sa, že by im prischlo, že sú makkí k drogám a zločinu. Preto o tom v čo skutočne veria ohľadne vojny proti drogám nechcú pred svojimi kolegami hovoriť. Toto nám rozhodne otvorilo oči. Teraz si myslíme, že najlepšie čo môže LEAP urobiť, je umožniť prehovoriť ľuďom, ktorí by inak mlčali.

Nečelia vaši členovia, ktorí sú zároveň aj zamestnaní v prohibičnom aparáte, prenasledovaniu a trestom?

Len 10 percent našich členov sú aktívni policajti. Je pravdepodobnejšie, že sa k nám pridajú až po odchode do dôchodku, pretože sa už neobávajú publicity. No tých 10 percent je vo veľkom nebezpečí, že budú perzekuovaní. Z času na čas nejakého nášho člena vyhodia z práce, pretože verejne hovoril v prospech LEAP-u. Teraz pracujeme na prípade jedného člena pohraničnej stráže, ktorý sa volá Brian Gonzales. Minulý rok ho vyhodili z práce, pretože raz počas služby zaparkoval svoj nákladiak, v ktorých jazdia hore dole pri mexickej hranici. A kedže vtedy nemal nič na práci, pristavil sa vedľa druhého nákladiaka a s kolegom sa zakecali. Brian v rozhovore spomenul, že podľa LEAP-u by legalizácia drog ukončila násilie. Práve na hraniciach títo chlapi vidia plno násilia. Počas minulých 4 rokov prišlo v Mexiku o život pri násilí spojenom s drogami cez 35000 ľudí. Brian kolegovi povedal, že súhlasí s tým, že legalizácia by výrazne znížila toto náslie. Len tak zabíjali čas rozhovorom, rozlúčili sa a Brian na to úplne zabudol. O šesť mesiacov neskôr si ho predvolali na oddelenie vnútorných vzťahov a pýtali sa ho, či je komunista, prečo nenádiví USA a pod. On vôbec nechápal, o čo ide a prečo to robia. Nakoniec mu povedali, že je to kvôli tomu, čo povedal pred pol rokom svojmu kolegovi. Zahájili voči nemu vyšetrovanie, o ktorom ani nevedel a dostal vyhadzov. Takže takéto veci sa dejú. Jeden další policajt bol podmienečne prepustený. Myslím, že sa to stalo v Arizone. V spojitosti s tým, ako sme sa snažili legalizovať marihuanu v Kalifornii, podpísal dopis, v ktorom stálo, že súhlasí s tým, aby bola marihuana legálna.

Legalizáciu marihuany v Kalifornii podporil aj kontroverzný filantrop George Soros. Malo to nejaký reálny efekt?

Soros nedal tri roky žiadne peniaze na aktivity, ktoré usilovali o legalizáciu drog, ale dáva peniaze organizáciam, ktoré majú na starosti drogovú politiku ako napr. Drug Policy Alliance. Nás ale nikdy finančne nepodporil. Zdá sa, že minulý rok zmenil názor, pretože tesne pred koncom kampane za legalizáciu trávy v Kalifornii, presne týždeň pred hlasovaním, daroval na tento účel 1 milión dolárov. To ale bolo dosť neskoro. Ako miniete milión dolárov za jeden týždeň? To je skoro nemožné. Mali sme pocit, že ak by nám dal pol roka pred hlasovaním aspoň malú časť tých peňazí, pravdepodobne by sme urobili oveľa viac. V skutočnosti sme nemali skoro žiadne peniaze.

Ak sa podarí zlegalizovať drogy, bude ich treba dostať pod kontrolu tak, aby sa zamedzilo ich zneužitiu zo strany autorít. Ako chcete postupovať?

Práve preto potrebujeme reguláciu drog a musíme byt veľmi opatrní v tom, ako budú drogy regulované, keď budú legálne. Určite existuje veľa rozličných drog. Niektoré sú veľmi nebezpečné, niektoré menej a preto budú musieť byť aj inak regulované. Dnes sú dve najviac nebezpečné spoločenské drogy, ktoré sú známe človeku, teda tabak a alkohol, oboje legálne. V USA každoročne na následky fajčenia zomrie 430 000 ľudí a na následky pitia alkoholu dalších 85 000 ľudí. A to nehovorím o niekom, kto sa opije a zrazí niekoho autom. Hovorím o jedoch, ktoré pôsobia na mozog, pečeň a nakoniec vás môžu zabiť. No počet ľudí, ktorí v USA zomrú následkom užívania všetkých nelegálnych drog dohromady je okolo 12 000. To je dosť veľký nepomer k cigaretám a alkoholu, ale napriek tomu vedieme proti užívateľom drog vojnu. A keď to porovnáte s kanabisom, tak ani jeden rok nikto ešťe nezomrel dôsledkom požitia kanabisu. V skutočnosti nie je v histórii zaznamenaný jediný prípad, že by niekto zomrel čisto len následkom požitia kanabisu. Myslím, že kanabis by mal byť regulovaný podobne ako alkohol. LEAP sa zaujíma o to, aby sa všetky drogy predávali len dospelým a bez akejkoľvek reklamy. Nechceme aby mali značky, len aby na nich bola uvedená sila drogy a ľudia tak vedeli, čo berú.

Ako vysvetlíte rozdiel medzi reguláciou a prohibíciou?

LEAP verí v regulácia, nie v prohibíciu. Povedzme si napríklad o tabaku. V roku 1985 fajčilo v USA 42 percent ľudí a jeho následkom zomieralo oveľa viac ľudí ako dnes. Potrebovali sme zamedziť tomu, aby zomieralo toľko ľudí. Ale kvôli tomu sme nemuseli proti fajčiarom začať vojnu. Namiesto toho sme spustili silný edukačný program proti fajčeniu, v ktorom sa ľudia dozvedeli, čo je to za drogu a čo s nimi urobí. A potom sme ho začali regulovať až skoro vymyzlo. Povedali sme, že môžete fajčiť doma, v aute, ale nemožete fajčiť na verejných miestach. Sám žijem v takom štáte, kde nemôžete dokonca fajčiť ani v baroch. Len s pomocou vzdelávania a regulácie, sme za 30 rokovznížili spotrebu cigariet o polovicu a neustále klesá. Toto je v skutočnosti jediný úspech za 100 rokov so znížením užvania drog v USA. LEAP poukazuje na fakt, že sme kvôli tomu nemuseli zničiť jediný život ani nikoho zatvoriť do väzenia. Je to krásny príbeh jedného úspechu a ukazuje, že peniaze sa dajú minúť lepšími spôsobmi.

Ak sa teda prohibíciou docielil rad negatívnych efektov, ako väčšia dostupnosť a ponuka drog a nedávno na sa na trhu objavili nové dizajnérske drogy... Kto všetko na udržaní prohibície dobre zarába?

Je pravda, že ak by na tom veľa ľudí nezarábalo, tak by nič také neexistovalo. Jedná sa o tých, ktorých voláme zločinci, čo zarábajú na predaji drog. No jedná sa tiež o policajtov, advokátov, sudcov, ktorí tiež zarábajú veľa peňazí pretože sú drogy stále nelegálne. Napríklad ľudia, ktorí robia v rehabilitácia zarábajú fantastické peniaze aj keď v skutočnosti skoro nič nerobia. V každej krajine je to trochu iné. U nás nemáme veľa rehabilitačných kliník, teda je ich skôr nedostatok. Vláda míňa dvakrát toľko peňazí na vynucovanie zákazu drog, teda na prenasledovanie ľudí a ich väznenie, ako na vzdelávacie programy, prevenciu a rehabilitáciu. A tie kliniky, ktoré máme, sú preplnené uživateľmi marihuany. Dôvodom prečo je tam toľko užívateľov marihuany, aspoň podľa nášho amerického drogového cára a našich drogových bojovníkov je, že marihuana je tá najhoršia droga akú v USA máme. Preto sú podľa nich väznice a liečebne preplnené užívateľmi marihuany, ktorí sú podľa nich na marihuane závislí. V skotočnosti kanabis nie je návykový, ide skôr o zlozvyk, ale nejedná sa o závislosť v pravom slova zmysle. Podľa definície závislosť znamená, že keď s drogou prestanete, tak sa dostaví vážna fyzická reakcia. V skutočnosti sa deje to, že ak policajt v piatok v noci narazí na mladú osobu ako fajčí joint po týždni v práci alebo v škole, tak ju zatkne. Potom ju predvedú na súd pred sudcu, ktorý povie: “pane, dávam vám dve možnosti. Buď pôjdete do väzenia alebo sa pôjdete liečiť”. Tipnite si, čo si ľudia radšej vyberú. Z tohto dôvodu sú naše liečebne úplne preplnené užívateľmi kanabisu. Je veľmi smutné, že asi dve tretiny ľudí, ktorí za nami prídu a prosia o pomoc a chcú sa úplne vážne dať liečiť, pretože sú zavislí od heroínu, kokaínu alebo pervitínu zistia, že pre nich nie je voľné miesto. Niektorí skutočne naliehavo žiadajú, aby ich prijali. Je šesťmesačná čakacia doba a pri mnohých príležitostiach dostanú radu, že ich možu prijať, len ak spáchajú nejaký zločin. Potom liečbu nariadi sudca.

Od dekriminalizácie drog v Mexiku sa očakávalo, že príde k zlepšeniu dosť vážnej situácie s drogami. Ale ako sa zdá, nič moc sa nestalo...

Ani sa nič veľké nestane. V Mexiku pre dospelých dekriminalizovali všetky drogy. Ale dekriminalizovali len také malé množstvo drog, že sa o dekriminalizáciu ani nejedná. Hlavným dôvodom bolo zastaviť korupciu polície. Polícia zastavovala ľudí s malým množstvom drog a dala im na výber, buď pôjdú do basy alebo zaplatia a nechájú ich ísť. Vláda si myslela, že ak dekriminalizujú malé množstvo, tak sa možno zníži korupcia. Iné krajiny ako napríklad Portugalsko sú na tom omnoho lepšie. 1 júla 2001 tiež dekriminalizovali všetky drogy pre dospelých a povolili pre osobnú spotrebu 10-dňovú zásobu konkrétnej drogy bez toho, že by prišlo k zatknutiu. Je zaujímavé, že vybrali niečo tak vágne ako množstvo na 10 dní, ktoré môže byť u každého človeka iné. No už skutočnosť, že ľudia nie sú zatýkaní za držanie drog, bola veľkou zmenou pre užívateľov. Všetci ostatní ako producenti a distribútori sú ale stále zločinci. To neznamená, že sa skončilo násilie, pretože ešte stále sú ceny drog umelo nafúknuté. Ale nastali iné krásne veci a najväčšou z nich je, že sa znížilo užívanie drog vo všetkých kategóriách. Najpodstatnejšie zníženie nastalo medzi mladými ľuďmi, vo vekovej kategórii medzi 13 a 15 nastal pokles o 25 percent, vo vekovej kategórii medzi 16 a 18 to kleslo o 22 percent. Užívanie heroínu sa znížilo o polovicu aj keď ešte stále je na ulici ten istý neregulovaný heroín. No ľudia aj tak nezomierajú na predávkovanie kvôli tomu, že by si strielali viacej drog, ale pretože nevedia aké množstvo drogy je v tom, čo si kúpia na ulici. Príliš veľa drogy naraz vás zabije. No v Portugalsku už nevnímajú užívateľov drog ako kriminálnikov, ale ako ľudí so zdravotným problémom. Užívatelia heroínu sa pri predávkovaní už neboja prihlásiť a keď sa predávkuje niekoho kámoš, tak ho dovedú do nemocnice, lebo sa neboja, že ich zatknú. Len táto jedna skutočnosť zachraňuje 52 percent životov, ktoré by boli inak stratené. A to je fantastické. Ešte k tomu sa znižuje počet nakazených krvou prenosných chorobami ako AIDS a žltačka. Počet novo nakazených HIV poklesol o 71percent. Pre porovnanie, počet novo nakazených HIV u ostatnej časti populácie je taký istý ako pred 10 rokmi.

Prohíbicia sa snaží ovplyvniť buď ponuku alebo dopyt, ale zatiaľ sa takto k zníženiu užívania drog nedospelo. Je ešte iný sposob, ako zmeniť situáciu k lepšiemu?

Sudcovia a policajti, ktorí sú členmi LEAP súhlasia s tým, že nezáleží na tom koľko peňazí použijete, koľko ľudí zamestnáte, alebo či použijete vojenskú silu. Určité percento populácie bude aj tak brať drogy. Od počiatku historckých záznamov existujú ľudia, ktorí berú drogy. A tak tomu aj zostane. Ale ide o to zredukovať užívanie drog, alebo prinajmenšom ich zneužívanie. Členovia LEAP venovali svoje celé svoje kariéry pokusom zredukovať zneužívanie drog a v tomto sme nezmenili názor. No zmenili sme názor na dve veci. Za prvé, čo je to zneužívanie drog. Už neveríme, že jednoducho každý kto berie nejakú nelegálnu drogu ju aj zneužíva. Na to aby sa jednalo o zneužívanie, musíte robiť niečo, čo vám spôsobuje problémy. Ak sa pozriete na legálne drogy ako alkohol a cigarety, tak aj keď ich niekto berie každý deň zodpovedne, neznamená to, že ich musí automaticky zneužívať. Po druhé sme zmenili názor na to, ako znížiť zneužívanie drog. Cesta k tomu nevedie tak ,že začneme vojnu proti užívateľom. Jediným spôsobom ako niečo docieliť je odstrániť motív zisku. Nemôžete ovplyvniť dopyt alebo ponuku pokiaľ neovplyvníte faktor zisku, ktorý dopyt a ponuku riadi. Ak docielite, že nezávisle od veľkosti dopytu alebo ponuky sa na tom nebude dať zarobiť, tak v tom biznise bude zapojených menej ľudí. Ak to dokážeme, tak na uliciach nebudú díleri, ktorí budú lákať naše deti na užívanie drog, pretože na tom nič nezarobia. A jediný spôsob ako odstrániť ich zisk je legalizácia drog.

Čo presne legalizácia drog prinesie?

Vysvetlím, čo znamená zákaz istej drogy. Dve veci sa určite nestanú. Kvôli tomu, že je nejaká droga zakázaná, sa nestane lepšou. Je to stále tá istá droga, či je legálna alebo nelegálna. Po zákaze nenastane, že ju bude brať menej ľudí. V niektorých prípadoch to má úplne opačný efekt, obzvlášť medzi mladými ľuďmi a to kvôli efektu zakázaného ovocia. Ľudia, ktorí radi robia niečo proti autoritám sa obrátia k ilegálnej činnosti. No dve veci sa určite stanú. Po prvé, okamžite ako zakážete istú drogu pre ňu vytvoríte miesto na čiernom trhu. A tento čierny trh automaticky ovládnu kriminálne živly. Toto je omnoho horšie, pretože dodávať drogy obnáša určite nebezpečenstvo a to vytvára umelo nafúknutú hodnotu drogy, ktorá je obscénne vysoká. Medzi oblasťami, kde sa droga produkuje, najmä v rozvíjajúcich sa krajinách ako Afganistán a Kolumbia a krajinami, kde sa predáva ako EÚ a USA, sa hodnota drog zvýši o viac ako 17 000 percent. Zamyslite sa na tým, ako obscénne veľký motív zisku z toho plynie. Preto aj pred začatím krízy stála marihuana viac ako zlato. Ale je to predsa len tráva, ktorá vyrastie kdekoľvek na zemi! Mak je dalšia burina, ktorá vyrastie všade, ale heroín bol drahší ako plutónium. Je to najdrahšia komodita na zemskom povrchu a to len pretože je nelegálna. Ak by bolo legálne ju pestovať a distribuovať tak by mala skoro nulovú hodnotu. Obscénne zisky sú dôvodom, prečo sa toľko ľudí zapája do obchodu s drogami. Preto sa z mladých ľudí stávajú drogoví díleri. To nie sú to žiadny lúzeri. Niektorí z nich sú najmúdrejší ľudia, ktorých máme a boli by úspešní v každom biznise, do ktorého by sa pustili. No kvôli lukratívnemu zisku sa rozhodnú ísť do obchodu s drogami. Podľa DEA je v USA 900 000 puberťákov, ktorí kšeftujú s drogami. Nemyslím si, že jediný z nich predáva alkohol alebo cigarety, pretože sú legálne. Ak zlegalizujeme drogy, tak ich zoberieme z rúk deťom a dáme ich do rúk dospelým.

Aby ale prišlo k takejto zmene, je treba aby ľudia začali inak vnímať a premýšľať. Ako k tomu môžete prispieť?

To je prvá vec, ktorú musíme urobiť a sme v tom lepší ako ktokoľvek iný. Môžeme totiž povedať tie isté slová ako univerzitný profesor alebo iný rečník, o ktorých si obecenstvo môže myslieť, že sa chcú len sfetovať. Ale o nás to povedať nemôžu, pretože sme strávili celý život v snahe o opak a skutočne sa nechceme sfetovať. Väčšina z nás nikdy neskúsila ani legálnu drogu. Ja sám ale užívam jednu z najhorších legálnych drog, pijem whiskey Jack Daniels a to je fakt hrozná droga.

Ako hodnotíte vašu činnosť a ako chcete ďalej pokračovať?

Najväčšou vecou je, že keď ideme na nejakú konferenciu a rozprávame sa s niekým, tak si dôkladne zaznamenávame, čo sa deje. Iba jedno percento oslovených sa s nami odmietne zhovárať. Všetkých ostatných sa nakoniec spýtame, či im náš argument dáva zmysel, či súhlasia s legalizáciou a s prístupom k drogám ako ku zdravotnému problému, či chcú pokračovať vo vojne proti drogám alebo sú nerozhodní. Všetky tieto odpovede si zaznačujeme a nakoniec zistíme, že 80 percent opýtaných s nami súhlasí. Len 6 percent chce ďalej pokračovať vo vojne a 14 percent je nerozhodných. Teraz sa pokúšame, aby sa k nám pripojil milión ľudí, otvárame sa teda širokej verejnosti, pretože potrebujeme, aby sa k nám pridali obrovské grassroot organizácie. Spoločne tak môžeme povedať, že musíme legalizovať drogy a potom môžeme osloviť vládu, členov kongresu a povedať im, aby zmenili zákony. Také obrovské číslo nedosiahneme, keď sa k nám budú pridávať len jednotlivci. Prvá policajná organizácia, ktorá nás podporila je National Latino Officers Association (Asociácia latinskomarických dôstojníkov), ktorá má 15000 členov. Pracujeme na získaní podpory od National Black Police Association (Národná asociácia černošských policajtov), ktorá má ďalších 15000 členov a podporila naše snahy o legalizáciu marihuany v Kalifornii. Plánujeme získať aj ich podporu pre legalizáciu všetkých drog. Spolupracujeme s National Association for the Advancement of Colored People (Národná asociácia pre rozvoj farebného obyvateľstva), ktorej kalifornská pobočka podporila legalizáciu marihuany v Kalifornii. To je pol milióna ľudí. A ak sa k nám pripoja, tak môžeme milión členov získať veľmi rýchlo. Spolupracujeme s Policajným zväzom v Holandsku, ktorý má 3000 členov a so Škótskou policajnou federáciou, ktorá ma 8000 členov. Vyzerá to teda dosť dobre. Veľmi dôležitá vec sa stala minulý rok, keď som bol v Prahe. Nekedy vtedy LEAP získal za člena prestavenstva a rečníka Carola Edwardsa, ktorý v rokoch 2003 až 2010 slúžil ako drogový cár v EÚ. A teraz spolu s nami hovorí, že musíme zlegalizovať všetky drogy.

Koncom roka 2010 EÚ oznámila, že nebude členským štátom brániť v dekriminalizačných snahách. V akom časovom horizonte môže podľa vás prísť k legalizácii?

LEAP sme založili piati bývalí dôstojníci a naozaj sme si mysleli, že vytvárame organizáciu, ktorá tu bude po generácie než sa podarí niečo zmeniť. Mysleli sme si, že to je tak zlé a dúfali sme, že sa nám podarí presedčiť tak 10, 15 percent obecenstva. No bolo to úplne inak. Po troch mesiacoch od nášho začiatku sme dokázali presvedčiť 80 percent nášho publika a rokmi sa to stále zlepšovalo. S každým rokom veríme, že to pojde stále rýchlejšie. Dnes tipujem, že sa nám v USA podarí ukončiť prohibíciu do 10 rokov. USA samozrejme udáva tón drogovej politike na celom svete a mnohé krajiny by nielen rady dekriminalizovali, ale aj legalizovali drogy. Ale obávajú sa prinajmenšom ekonomických sankcií zo strany USA. Myslím si, že USA by kvôli zabráneniu legalizácie niektorým krajinám vyhlásili aj vojnu.

Ale pozrime sa na všetky krajiny, ktoré už dekriminalizovali drogy. Česká republika to uroila pred rokom v januári, Holandsko dekriminalizovalo marihuanu v roku 1976, v roku 2009 Mexiko dekriminalizovalo veľmi malé množstvo všetkých drog, o desať dní neskôr najvyšší súd v Argentíne rozhodol, že je protiústavné zakazovať užívanie drog a posielať do basy ľudí kvôli ich vlastníctvu. O niekoľko dní neskôr rozhodol najvyšší súd v Kolumbii tak isto. Existuje teda veľa krajín, ktoré chcú zmeniť tieto zákony.

Čo by ste odkázali našim čitateľom?

Aby po prečítaní tohto rozhovoru navštívili naše stránky www.copssaylegalizedrugs.org alebo www.leap.cc a pripojili sa k nám. Ak budeme mať niekoľko miliónov členov na celom svete, tak potom budeme naozaj organizácia, s ktorou budú musieť rátať. Každý rok prezident Obama zvoláva Virtual Town Meeting (Virtuálne mestké zasadnutie), kde sa na youtube posielajú ľudia otázky, o ktorých sa následne hlasuje. Ako najlepšia otázka vyhrala v roku 2009 otázka dekriminalizácie a legalizácie marihuany a jej následné zdanenie. Obama túto otázku zosmiešnil a zmietol zo stola slovami, že si nie je istý, čo to naznačuje o ľudoch, ktorí používajú internet. Vtedy sa z toho vyvliekol, lebo otázku položil bežný občan. Ale tento rok náš jeden člen, zástupca šerifa v Kalifornii, Obamovi položil otázku o legalizácii a regulácii všetkých drog. Zo 194000 otázok, ktoré boli poslané na youtube (a dostali spolu 1,3 milióna hlasov), sa táto otázka dostala na prvé miesto. Tentokrát si už Obama nerobil srandu a povedal, že nesúhlasí s legalizáciou, ale myslí si, že je to úplne oprávnená otázka, ktorú je treba v dnešnej dobe prediskutovať. To je veľká zmena a jediný dôvod, prečo nastala je, že ju položil policajt z LEAP-u. A nás sa neodváži podceňovať.

(rozhovor bol pripravený pre magazín Konoptikum)