Dominantný ekonomický model založený na predstave neobmedzeného rastu na planéte s limitovanými zdrojmi smeruje k prekročeniu prahu využiteľnosti prírodných zdrojov. Takáto cesta vedie k ekologickej katastrofe a aj k tomu, že bohatá časť populácie zintenzívni  násilné uchvacovanie zostávajúcich zdrojov. Bohatí sa prispôsobujú miznúcim zdrojom, medzi ktoré patrí aj pôda, biodiverzita a voda, a to tak, že sa ich zmocnia. Prispôsobenie ale prebieha bez toho, že by sa novej realite prispôsobila stará paradigma založená na intenzívnom využívaní zdrojov a predstave neobmedzeného rastu. V krátkodobom horizonte môže byť pre chudobných dôsledkom jedine ekologický nedostatok, vrátane prehlbovania chudoby. Ak sa v dlhodobom horizonte dôsledkom klimatickej katastrofy a vyhynutia ostatných druhov stane naša planéta pre ľudstvo neobývateľnou, ľudský druh vyhynie. Hrozbou pre ľudské prežitie je zlyhanie pri ekologickom prispôsobení sa planetárnym limitom.

Na summite Rio +20 sa budú mocní snažiť pretlačiť zelenú ekonómiu, ktorá sa môže stať aktom najväčšieho uchvátenia zdrojov v celej ľudskej histórii. Nadnárodné spoločnosti si privlastňujú zelené bohatstvo našej planéty. Jej biodiverzitu chcú využiť na zelenú ropu, z ktorej sa dajú vyrábať biopalivá, plasty a chemikálie. Teda všetko to, čo nám dala éra petrochemikálií založená na rope. Celosvetové hnutia už začali prehlasovať „Nie zelenej ekonómii pre 1 percento".

Ekologické prispôsobenie ale možné je, a v skutočnosti už prebieha. Toto prispôsobenie zahŕňa vnímanie samých seba ako súčasti krehkej ekologickej siete. Nenachádzame sa mimo alebo nad ňou a preto ani nie sme imúnni voči ekologickým následkom našich činov. Ekologické prispôsobenie tiež znamená, že sami seba vnímame ako členov pozemského spoločenstva, ktoré zdieľa zdroje s členmi ľudskej spoločnosti a tiež
so všetkými ostatnými druhmi. Prispôsobenie si vyžaduje ukončiť uchvacovanie zdrojov a privatizáciu pôdy, biodiverzity, rastlinných semien, vody a atmosféry. Ekologické prispôsobenie je založené na obnove spoločných statkov a na vytvorení Svetovej demokracie.

Dominantný ekonomický model je založený na monopole zdrojov a vláda oligarchie nie je v konflikte len s ekologickými limitami planéty. Nachádza sa aj v konflikte s princípmi demokracie, vlády ľudu a pre ľudí. Oligarchia sa prispôsobuje tak, že ďalej dusí demokraciu a drví občiansku a ľudskú slobodu. Vo vyjadrení Bharti Mittalu, že politika by sa nemala miešať do ekonómie, sa odzrkadľuje myslenie oligarchie, podľa ktorej sa zaobídeme aj bez demokracie. Toto antidemokratické prispôsobovanie zahŕňa prijímanie zákonov, ako sú americký zákon o vnútornej bezpečnosti (homeland security) a množstvo bezpečnostných zákonov v Indii.

Volanie zdola po demokratickom prispôsobení po celom svete sprevádza nárast počtu nenásilných protestov ako arabská jar, severoamerická jeseň hnutia Occupy alebo ruská zima, kde sa spochybňovali volebné výsledky a volebná demokracia.

Odpoveďou na „úsporné" programy, ktoré presadil MMF, Svetová banka a finančné inštitúcie (ktoré finančnú krízu privodili), sú hnutia za prispôsobenie demokracie, na vzostupe aj na iných miestach. Tretí svet prešiel nútenými úspornými opatreniami v 80-tych a 90-tych rokoch, čo viedlo k nepokojom. Štrukturálne reformy, ktoré v roku 1991 prebehli v Indii, spustili poľnohospodársku krízu. Štvrť milióna farmárov spáchalo samovraždu. Potravinová kríza odsúdila každého tretieho Inda k hladu a podvýživou trpelo každé druhé dieťa. Za reformy Svetovej banky a MMF ľudia zaplatili vlastnými životmi. Reformy, ktoré mali za cieľ liberalizáciu trhu úplne rozobrali náš systém potravinovej bezpečnosti. Tým sa sektor s predajom semien otvoril pre nadnárodné spoločnosti. Food Security Act sa v súčasnosti pokúša premeniť potravinové programy pre verejnosť na trh pre potraviny od nadnárodných spoločností. Nanútené úsporné opatrenia sú ďalej presadzované cez takzvané reformy, akými sú v maloobchode priame zahraničné investície (Foreign Direct Investment). O živobytie
maloobchodníkov okradnú tieto reformy 50 miliónov ľudí a ďalšie milióny okradne o živobytie zmena systému produkcie.

Európa začala so škrtmi v roku 2010. Všade, od Veľkej Británie, Talianska, Španielska, Grécka, Írska, Islandu a Portugalska sa konajú protiškrtové demonštrácie. Banky, ktoré privodili krízu chcú, aby sa spoločnosť prispôsobila tak, že zničí pracovné miesta a možnosti obživy, dôchodky, verejné služby a teda životy obyčajných ľudí. Ľudia chcú, aby sa finančné systémy prispôsobili limitom, ktoré ustanovuje príroda, spoločenská spravodlivosť a demokracia. Chúlostivé životné podmienky pre 99 percent populácie vytvorili novú spoločenskú triedu, ktorú Guy Standing nazýva „prekariát". Ak nám priemyselná revolúcia dala triedu pracujúcich (proletariát), tak globalizácia a „voľný trh" (ktorý životy roľníkov v Indii a Číne ničí zaberaním pôdy alebo ničením príležitostí pre mladých, aby sa ekonomicky zabezpečili v krajinách, ktoré bývali bohatými priemyselnými krajinami) vytvorili globálnu triedu chúlostivých. Ako napísali Barbara a John Ehrenreich v The making of the American 99%, táto nová trieda vyvlastnených a vylúčených zahŕňa „profesionálov zo strednej triedy, továrenských robotníkov, vodičov kamiónov a zdravotné sestry ako aj oveľa chudobnejších ľudí, ktorí majetnejším upratujú domy, robia im manikúru a starajú sa o ich trávniky".

Nanútené škrty sú založené na starej paradigme, ktorá jednému percentu superboháčov a oligarchov dovoľuje uchmatnúť planetárne zdroje a zvyšným 99-im percentám znemožňuje prístup k zdrojom, živobytiu, akejkoľvek slobode, demokracii a ekonomickému bezpečiu. Často sa hovorí, že India a Čína so zvýšeným rastom preberajú západný životný štýl založený na intenzívnom čerpaní zdrojov a mrhaní. Realita je ale taká, že zatiaľ čo sa 3 alebo 4 percentá Indie pripojili k šialenému závodu spotrebúvajúcemu Zem čoraz väčším počtom áut a klimatizáciami, drvivá väčšina Indie je vtláčaná do „znižovania spotreby". Kvôli zaberaniu pôdy, ovládnutiu trhu a ničeniu živobytia tak väčšina stráca oprávnenie na pokrytie základných potrieb ako strava a voda. Indická kríza hladu a podvýživy je príkladom „znižovania spotreby", ktorú chudobným vnútili bohatí prijatými škrtmi, zabudovanými do liberalizácie trhu a politík „ekonomických reforiem".

Vynára sa ale iná paradigma, ktorú zdieľal aj Gándhí a nové hnutia 99 percent. Ide o paradigmu dobrovoľnej jednoduchosti zameranú na´zmenšovanie ekologickej stopy, ktorú súčasne sprevádza zvyšovanie všeobecného blahobytu. Namiesto nanútených škrtov (ktoré pomáhajú superbohatým stať sa ešte bohatšími, čo vedie k totalite) nám zvolená jednoduchosť umožní ekologické prispôsobenie sa a zníži sa tak nadmerná spotreba planetárnych zdrojov. Nová paradigma umožní spoločnosti prispôsobiť sa s cieľom zlepšenia demokracie a vytvorenia cesty pre ekonomické prispôsobenie, založené na rovnosti a spravodlivosti.

Vnútené škrty spôsobujú, že za excesy neobmedzene chamtivých a hromadenie majetku superbohatými nakoniec zaplatia chudobní a pracujúce rodiny. Zvolená jednoduchosť by tieto excesy ukončila a umožnila rozkvitnutie svetovej demokracie, v ktorej by boli chránené a rešpektované všetky práva a slobody ľudí a ostatných druhov.

Preložil a upravil Martin Jankovič

Fotografia: Wikimedia Commons