Pripomíname, že Bratislava za posledné roky stratila takmer všetky hodnotné pamiatky tohto typu. Za všetky spomeňme Kablo, Siemens-Schuckert, Gumon, práve mizne zvyšok Kráľovskej uhorskej tabakovej továrene z polovice 19. Storočia. Dotknutá Cvernová továreň je posledná z porovnateľných a preto dnes už jedinečná. Jej mimoriadna hodnota spočíva vo fakte, že sa dochoval takmer kompletný areál z prelomu 19. a 20. storočia, navyše s veľkou mierou autenticity. V ňom sú zastúpené rôzne architektonické štýly, ako ja stavebné technológie. Všetky objekty sú navyše v dobrom technickom stave, vzhľadom na charakter bývalého ľahkého priemyslu netrpia žiadnymi ekologickými rizikami. Toto dáva predpoklad pre zachovanie a ďalšie využitie a zveľadenie dotknutého areálu, rekonštruovaním historických objektov, pridelením nových funkcií a včlenením do modernej výstavby – čo je na západ od Bratislavy už úplným štandardom.

Na februárovom zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov preto poslanci jednohlasne schválili uznesenie č. 146/IX/2012, v ktorom okrem iného odporučili starostovi Ing. Dušanovi Pekárovi „zapísať do Zoznamu pamätihodností Mestskej časti Bratislava - Ružinov objekty" historického areálu Cvernovej továrne, ako aj „začať neodkladne  proces obstarania  územného plánu zóny bloku ohraničeného ulicami Páričkova, Dulovo námestie, Košická, Mlynské nivy a Svätoplukova v ktorom budú premietnuté zámery zachovať vybrané objekty areálu  bývalej Bratislavskej cvernovej továrne.".

Na plnenie týchto krokov malo dôjsť na zasadnutí zastupiteľstva MČ Ružinov, ktoré sa konalo dňa 15.5.2012. Návrh starostu na zapísanie historických objektov Cvernovky do Zoznamu pamätihodností na území mestskej časti Bratislava – Ružinov však poslanci neschválili.

Zaujímavé pritom je, že v reakcii na vystúpenie poslanca Guldana, ktoré predchádzalo hlasovaniu, spomenul starosta stretnutie s investorom: podľa jeho slov sa ho zúčastnili ešte poslanci Buocik a Tomášková (obidvaja SDKÚ) a konalo sa deň pred zasadnutím zastupiteľstva. V tejto súvislosti tlmočil vôľu investora spracovať územný plán zóny (ÚPZ), inak však poslancov ani verejnosť o obsahu tohto stretnutia neinformoval. Iróniou je, že napriek vyjadrenej vôli spracovať ÚPZ, aj návrh na jeho spracovanie poslanci nakoniec odmietli. Dobrovoľne sa tak obrali o efektívny nástroj a dosah na to, čo na danom území vznikne.

Okrem vyššie spomenutých vystúpení hlasovaniu žiadna diskusia nepredchádzala. Všetko akoby bolo dopredu jasné. „Zhodou okolností" má na neschválení bodu najväčšiu zásluhu práve klub SDKÚ-DS, ktorého všetci poslanci – aj napriek svojej prítomnosti - nehlasovali.

Dodávame, že zaevidovať predmetný areál medzi pamätihodnosti Ružinova odporúčal miestnej samospráve ešte v roku 2005 aj sám Krajský pamiatkový úrad ako aj Mestský ústav ochrany pamiatok v roku 2008.

Preto sa pýtame: Naozaj sú poslanci zastupiteľstva MČ Ružinov ľahostajní k zachovaniu a zveľadeniu posledných zvyškov kultúrneho dedičstva tohto mesta? Prečo sa deň pred takto dôležitým hlasovaním stretol starosta spolu s dvoma poslancami SDKÚ s investorom? O čom hovorili? Prečo o tom nikto z nich nepodal ostatným poslancom a verejnosti žiadnu správu? Prečo hlasovali poslanci v príkrom rozpore s uznesením, ktoré sami vo februári schválili? Aká tajomná sila ich presvedčila zmeniť názor o 180 stupňov? Prečo nikto z nich ani len nehľadá prijateľný kompromis?

Heslá o zachovávaní kultúrneho dedičstva a regulovaní výstavby platia len pred voľbami.

Fotografia: Wikimedia Commons