Prvá verzia zákona o cirkvách, t. j. „zákona o práve na slobodu svedomia a vyznania a o právnom postavení cirkví a náboženských spoločností" sa zrodila v lete minulého roka – za nie celkom čistých legislatívnych okolností. Ako si pamätáme, prvý návrh, ktorý vznikol v usilovnej dielni pracovníkov KDNP (Kresťanskodemokratická ľudová strana), Fidesz tesne pred konečným hlasovaním od začiatku do konca prepísal. Zákon, ktorý bol nakoniec schválený, bol však miestami prijateľnejší ako jeho predchodca – zmizli napríklad kategórie, ktoré mali hierarchizovať cirkvi –, v rozhodujúcom bode však predstavuje krok späť. Podľa pôvodného návrhu mal náboženské spoločnosti ako cirkvi zaregistrovať súd, kým podľa schváleného znenia toto právo prináleží Národnému zhromaždeniu formou zmeny zákona.  Tento postup na jednej strane prináša chaos do tvorby a uplatňovania zákona a na druhej strane robí udelenie statusu cirkvi závislým od politických rozmarov dvojtretinovej parlamentnej väčšiny.

Okrem toho, že text zákona stanovuje určité podmienky, bez splnenia ktorých nie je možné stať sa cirkvou, vôbec nezväzuje ruky parlamentu a neposkytuje žiadne záruky na to, že spoločenstvá, ktoré spĺňajú stanovené podmienky, status cirkvi aj získajú.

Udeľovanie milosti

Ako to v neskoršom bode tohto príbehu výstižne sformulovali Tamás Lukács (KDNP) a Ildikó Lendvaiová (Maďarská socialistická strana, MSZP), uznanie podľa zákona nie je právo, ale milosť. Tento moment považovali za najproblematickejší aj právnici, ktorí v novembri minulého roku vystúpili na konferencii Cirkvi adventistov siedmeho dňa: István Kukorelli, bývalý ústavný právnik a predseda Benediktínskeho študentského združenia; Balázs Schanda, dekan Právnickej fakulty Katolíckej univerzity Pétra Pázmánya; či László Sólyom. Podľa Kukorelliho „vznik cirkvi plne v súlade s normatívnymi kritériami (...) a jej uznanie štátom (teda registrácia) sa môžu od seba nepomerne vzdialiť." To je podľa neho v rozpore ešte aj s ustanoveniami základného zákona prijatého jednou stranou a „navyše nastoľuje problém diskriminácie". Veľké kresťanské cirkvi, ktoré odobrili zmenu „príliš liberálneho" zákona z 90. rokov a stanovenie normatívnych kritérií, sa viac-menej prihlásili k tejto kritike: veď stanovený postup znevážil práve tie kritériá, ktoré si želali. Údajne došlo aj ku kriku v kancelárií štátneho tajomníka Lászlóa Szászfalviho, ktorý sám bol zrejme len núteným obrancom zákona tvoreného systematickým ponižovaním kresťanských demokratov.

Účastníci novembrovej konferencie upozornili aj na absolútnu neexistenciu regulácie fungovania spoločností vykonávajúcich náboženské činnosti. (Takýto status majú tie spoloč nosti, ktoré parlamentná dvojtretinová väčšina nehodlá kvalifikovať ako cirkev). Tento problém mohol ošetriť „občiansky zákon" schválený koncom minulého roka – to sa však neudialo. Obavy však vzbudzuje to, že aj keď podľa cirkevného zákona „štátne úrady nesmú zhromažďovať osobitné údaje v súvislosti s právom na slobodu svedomia a vyznania", sú združenia povinné viesť evidenciu svojich členov a v odôvodnených prípadoch ju predložiť úradom. Právom teda László Sólyom povedal, že táto absencia regulácie sa dotýka základného práva na slobodu vyznania. Podľa bývalej hlavy štátu sa pre tento „improvizovaný" postup pri schvaľovaní zákona zabudlo na poskytnutie takýchto záruk pre slobodu vyznania. Predseda výboru pre náboženské záležitosti Tamás Lukács (KDNP) vo svojom vyjadrení pre náš časopis uviedol, že „u tých cirkví, ktoré sa na základe zákona stanú združeniami, sa obavy súvisiace s ochranou údajov neobjavia, keďže súd už raz potvrdil najmenej 100 členov, preto existenciu ďalších 10 členov (ktorá umožňuje fungovanie združenia – Gy. V.) už nie je potrebné osobitne preukazovať." To však nerieši otázku prípadného zhromažďovania údajov prokuratúrou. Lukács však súhlasí s tými, podľa ktorých „je v tejto otázke potrebná ďalšia regulácia".

Ústavný súd zakročil, ale nie dostatočne

Nachádzali sme sa v tomto bode, keď víťaznú reorganizáciu štátu narušila nepríjemná medzihra: zákon – za nepriaznivých podmienok jeho zrodu a pre formálne dôvody – v decembri (t. j. pred nadobudnutím účinnosti) zamietol Ústavný súd (ÚS) pod stôl. Pred samotným zverejnením sa rozhodnutie vyparilo z ÚS prepchatého členmi blízkymi Fideszu. László Sólyom sa verejne posťažoval, že ÚS nerozhodol s odvolaním sa na vecné, obsahové otázky, čím umožnil, aby Fidesz-KDNP opätovne predložili ten istý zákon. A tak sa aj stalo: parlamentná dvojtretinová väčšina, s ignorovaním všetkej kritiky, ktorá sa na zákon dovtedy zniesla, pretlačila v parlamente v podstate identickú verziu. Významnejšou zmenou bolo to, že prípravou registrácie novoprihlásených spoločností poverili nie Navracsicsovo ministerstvo (ministerstvo verejnej správy a spravodlivosti – pozn. prekl.), ale parlamentný výbor pre náboženské záležitosti. Táto samoľúbosť otvorila nové perspektívy, keďže ministerstvo by bolo skúmalo len to, či boli splnené stanovené kritériá. Voči rozhodnutiam podľa súčasného postupu neexistuje možnosť opravných prostriedkov.

Do zániku predchádzajúceho zákona podalo žiadosť o registráciu vyše osemdesiat spoločností (neexistuje konsenzus ohľadom konkrétneho počtu; najčastejšie odhady sú 82, 84 a 85).  Nie je však jasné, ako sa budú hodnotiť tieto žiadosti, keďže žiadosti bolo možné podať až po nadobudnutí účinnosti zákona – tá však nenastala. Podľa Lukácsa zákon vyriešil túto otázku „v súlade so zásadou konania v dobrej viere": žiadosti boli prijaté a preskúmané. No tí, ktorí brali vážne ustanovenia zákona o nadobudnutí účinnosti, a preto nepredložili žiadosť do 20. decembra minulého roku, teraz pykajú za svoje zákonné správanie.

Začiatkom roka si výbor pre náboženské záležitosti, ktorý sa práve dostával do obrazu, musel vyžiadať aj stanovisko Maďarskej akadémie vied (MTA). Predseda výboru József Pálinkás však – pravdepodobne na návrh náboženských expertov, ktorí boli požiadaní o stanovisko – oznámil, že ním vedený verejný orgán sa necíti byť kompetentný v tejto otázke. András Máté Tóth, expert na otázky náboženstva, pre náš časopis zdôraznil, že úloha zúčastniť sa na príprave politických rozhodnutí neprináleží teológii a že podľa neho práve to vysvetľuje rozhodnutie: má však obavy, že spoločenský diskurz súvisiaci s hodnotami náboženských spoločností je bezmocný pred straníckou politikou – a na tomto procese sa nemieni zúčastňovať.

Dvaja členovia predsedníctva výboru pre náboženské otázky Tamás Lukács a Gergely Gulyás z Fideszu napísali Pálinkásovi list bez toho, aby o tom informovali členku predsedníctva za opozíciu Tímeu Szabóovú (LMP – Politika môže byť iná). Lukács obvinil MTA, že si nesplnila zákonnú povinnosť – v podstate neoprávnene, keďže v zákone sa uvádza len to, že s ohľadom na uvedené obsahové kritériá „výbor žiada o stanovisko predsedu Maďarskej akadémie vied"; o tom, aká je ďalšia úloha samotného vedeckého orgánu, text nehovorí nič. Pálinkás pritom stanovisko zaujal, keďže už vopred avizoval svoju nekompetentnosť vyjadrovať sa k veci. Racionálna umiernenosť Akadémie však niežeby priviedla predsedu výboru a zástupcov vládnej strany k opatrnosti, ale naopak: vyzbrojila ich pocitom bezmedznej slobody – ako vyplýva aj z rokovania o novelizácii zákona 10. februára vo výbore a 13. februára v pléne.

Trón a oltár

Lukács viackrát hrdo konštatoval, že zákon nezaväzuje legislatívcov k ničomu vo vzťahu k tým subjektom, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky. Následne zaviedol do procesu ďalšie, nikde nestanovené a s nikým nekonzultované kritériá, zrejme nie z vlastnej vôle. Podľa našich zdrojov za týmito rozmarnými rozhodnutiami netreba hľadať KDNP: zo zoznamu súperiacich náboženských združení bude šťastných výhercov vyberať sám Viktor Orbán. Nositeľ témy Lukács chcel udeliť v rámci tohto rozšíreného okruhu kritérií status cirkvi „autentickým domácim zástupcom medzinárodných svetových náboženstiev". Podľa tohto postoja zhromaždenia maďarského pôvodu sa dostanú do neodôvodnenej nevýhody voči  maďarským veriacim patriacim k náboženským hnutiam, ktoré vznikli v zahraničí. Evanjelické bratské spoločenstvo Maďarska vedené Gávorom Iványim tak napríklad potrestajú za to, že sa odčlenilo od materskej cirkvi pre lojalitu voči kádárizmu: za to sa mu teraz mstí bojovne naladená antikomunistická dvojica Fidesz-KDNP. Navyše, „autentické zastúpenie" sa chápe výlučne v najužšom zmysle, bez ohľadu na vierovyznanie a autentickosť náboženskej praxe, hoci zmyslom celej legislatívnej procedúry vraj bolo, aby sa do popredia dostali práve tieto kritériá.

Vo všeobecnej rozprave o návrhu zákona predloženého výborom Tamás Lukács dodal, že „základným kritériom pri udeľovaní statusu cirkvi je to, že keď my vyžadujeme, aby v rôznych častiach sveta neprenasledovali najmä európske a kresťanské (...) cirkvi, potom na základe zásady vzájomnosti udelíme domácim predstaviteľom veľkých svetových náboženstiev vyšší status – status cirkvi". Zo všeobecnej diskusie sme sa dozvedeli aj to, že „z diplomatického zboru sú v danom prípade členmi (anglikánskej – Gy. V.) cirkvi aj štyria veľvyslanci," teda uznanie týchto cirkví „predstavuje zahraničný záujem Maďarska". Na našu otázku Lukács zdôraznil, že je to aj „zahraničnopolitický a cirkevnopolitický záujem našej vlasti". Novela zákona zameraná proti bizniscirkvám sa stala priam priestorom na diplomatické a cirkevnopolitické šachové ťahy: legislatívci zrejme chcú v tomto priestore zlepšiť narušenú medzinárodnú povesť Orbánovej vlády. Pozíciu neoprotestanských malých cirkví podľa všetkého vylepšilo zdesenie americkej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej v lete minulého roku, ako aj list 13 amerických senátorov zaslaný vlani v decembri. Veľa sa klebetí aj o tom, ako lobovali napríklad moslimské štáty za registráciu islamských spoločenstiev. Samozrejme, niet žiadneho náznaku, že by nebola uznaná ktorákoľvek z vyššie spomínaných združení – problém je s celkovou transparentnosťou celého procesu a neudržateľnosťou jednotlivých kritérií. V úvode k zborníku z novembrovej konferencie László Sólyom poukazuje na paralelu medzi praxou za kádárovskej éry (keď registrácia cirkví slúžiaca politike rovnako hýbala „zahranično-ekonomickými a zahraničnopolitickými záujmami") a súčasným stavom.

Chaos prehlbujú aj „menej vznešené" boje medzi partikulárnymi záujmami. Kým malé evanjelické kresťanské spoločnosti podľa možnosti chránili protestanti, katolícka cirkev či Zhromaždenie viery, tiež patriace pod evanjelické spoločenstvo, vraj lobovali proti nim: zatiaľ je na víťazstvo pripravené posledne spomínané zvláštne spojenectvo. Aj o Spojenom maďarskom izraelitskom náboženskom spoločenstvo (EMIH), blízkom Fideszu, sa hovorí, že sa snažil odstaviť reformovaných židov – zdá sa, že opäť s úspechom. Reformovaným židom sa snaží klásť prekážky pod nohy aj konkurenčný Mazsihisz (Maďarský zväz židovských náboženských spoločenstiev), keďže o príspevky, ktoré teraz dostáva, by sa musel deliť aj s nimi v prípade, že by bolo dané spoločenstvo registrované. Podľa informácie zo schôdze výboru jedno reformné židovské spoločenstvo odporúčal Györgyovi Rubovszkému (poslancovi za KDNP) do pozornosti György Szapáry, maďarský veľvyslanec v USA. Bizarnú monodrámu, ktorá sa udiala na zasadaní výboru, Lukács označil za „súkromnú záležitosť". Predseda výboru v stanovisku pre náš časopis doplnil: „Pokiaľ ide o židovské náboženské združenia, bol by som šťastný, keby sa vedeli medzi sebou dohodnúť. Takto sme postupovali aj v prípade budhistických a islamských spoločenstiev." Výbor by si teda prial, aby každý „autentický zástupca" mal len jedného predstaviteľa. Samozrejme, nie odkiaľkoľvek: EMIH a Autonómne ortodoxné izraelitské náboženské spoločenstvo, ktoré boli registrované už podľa pôvodného zákona, sú ortodoxné židovské náboženské spoločnosti, aspoň podľa ich náboženskej praxe. Aj početné Fórum evanjelických cirkví, ktoré združuje dva tucty evanjelických spoločností, sa pokúsilo o spoločnú registráciu po tom, čo ich individuálne odmietli, ale ani to im nepomohlo: v rámci návrhu rozhodnutia sú uvedené v zozname zamietnutých organizácií.

Ani za Boha

Prípad reformovaných židov, mimochodom, predstavuje pokusného králika pri tvorbe zákona. Minimálne jedno takéto spoločenstvo je podľa všetkého členom medzinárodnej organizácie progresívneho židovstva, ale ani to nestačilo. Lukács vo všeobecnej rozprave argumentoval historickou traumou holokaustu, keď hovoril o tom, prečo boli za cirkvi uznané tie židovské spoločnosti, ktoré boli uznané, a prečo z registrácie vylúčili iné. Hlúposť tohto argumentu je odzbrojujúca: akoby sa holokaust týkal maďarských reformných židov a ich potomkov menej ako veriacich patriacich k iným smerom. Ale ani v prípade Maďarského bahájskeho spoločenstva nie je jasné, čo chýbalo. Aj toto náboženstvo odčlenené od šiítskeho islamu má korene v 19. storočí, a v rôznych častiach sveta ho vyznávajú milióny ľudí. O dôvode ich vylúčenia sa Tamás Lukács opäť nezmieňuje, kým o Maďarskej taoistickej cirkvi tvrdí, že „nenašiel som žiaden taký dokument, v ktorom by medzinárodná organizácia potvrdzovala ich príslušnosť k veľkému svetovému náboženstvu, súčasne si však dovoľujem poznamenať, že kedysi boli registrovaní ako združenie pohybovej kultúry, a podľa mojich vedomostí registrácia z r. 1998 neuvádza právne nástupníctvo".

V nočnej všeobecnej rozprave o návrhu zákona 13. februára György Gyula Zagyva (Jobbik), týčiaci sa nad otcami vlasti z vládnej strany ako morálny a intelektuálny Faros správne upozorňoval Lukácsa, keď – bez zmienky o taoistoch – argumentoval tým, že podľa znenia zákona sa aj činnosť združenia započítava do 20 rokov. Podľa návrhov predložených parlamentu sa k už uznaným 14 cirkvám mohlo pridať ďalších 17 cirkví, na rozdiel od ostatných 67 náboženských spoločností. Podľa štátneho tajomníka Lászlóa Szászfalviho bude tento zoznam pokrývať 99 percent príslušníkov náboženských spoločností – toto vyhlásenie je však nezmysel, keďže náboženské spoločností, ktoré nebudú uznané ako cirkvi, disponujú desiatkami tisíc členov. Napríklad Fórum evanjelických cirkví – okrem iného podľa listu zaslaného Szászfalvimu – zastupuje vyše 35-tisíc členov.

Popri tom všetkom tie náboženské spoločnosti, ktoré (ani) teraz neprešli sitom, nevedia vôbec, prečo sa to stalo. Podľa zákona „ak nie sú splnené stanovené podmienky, výbor o tom bude informovať v súvislosti s návrhom zákona" – výbor predloží parlamentu návrh rozhodnutia so zoznamom neschválených uchádzačov. Pokiaľ ide o podstatu veci, jednoznačný nie je ani návrh zákona, ani návrh rozhodnutia o zamietavom stanovisku. Tamás Lukács na túto našu otázku odpovedal, že „odôvodnenie možno podať až po tom, keď je jasné, ktoré cirkvi budú registrované na základe zákona" a ktoré nie. Podľa zákona to však treba uviesť už v návrhu v prípade, že nie sú splnené stanovené podmienky. O  rozhodnutí vo vzťahu k náboženským spoločenstvám, ktoré splnia podmienky, ale sú nezávisle od zákona zamietnuté, sa v návrhoch neobjavuje ani jediná zmienka – a odôvodňovanie po konečnom hlasovaní bude to isté ako svätená voda pre mŕtveho.

*

Vládne strany napísali taký zákon, ktorý môže byť v niektorých bodoch v rozpore s orbánovskou ústavou aj podľa tých právnikov, ktorí nie sú voči vláde v opozícii. Keď ho po prvýkrát pretlačili parlamentom, porušili legislatívne pravidlá. Po rozhodnutí ÚS o zrušení zákona ho opätovne predložili v podstate v rovnakej podobe, bez ohľadu na kritiku a protesty. Pri tom sa odchýlili aj od pravidiel, ktoré si sami stanovili, a pri zostavovaní zoznamu sa nepridržiavali ani svojich vlastných kritérií. Podľa Balázsa Schandu možno z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu odvodiť, že „transparentný postup je z hľadiska uplatňovania slobody vyznania nevyhnutný". Ak teda parlament schváli návrhy na registráciu i návrhy na zamietnutie v ich súčasnej podobe, poškodení budú mať vysokú šancu pri žiadaní nápravy. Štrasburský súd však môže rozhodovať len o individuálnych prípadoch, kontrolu noriem vykonávať nemôže. Maďarský parlament nebude zaväzovať ani stanovisko Benátskej komisie, ktorá tento týždeň navštívila Maďarsko – medzi inými aj práve vo veci cirkevného zákona. Náboženské združenia, ktorých sa rozhodnutie dotýka, sa však môžu obrátiť na Ústavný súd.

Rozhodnutia o právnom postavení náboženských spoločností sa naozaj netýkajú len slobody vyznania, ako to často zdôrazňovali členovia frakcie KDNP. Poslanci rozhodujú v podstate o rozdelení verejných prostriedkov, v tejto chvíli úplne bez pravidiel a podľa individuálnych lobistických záujmov. A to nie je nič iné, len chaos, svojvôľa a inštitucionalizácia politickej korupcie. Vládne strany by však nedosiahli veľa, keby boli cirkvi ochotné pristúpiť na vzájomnú solidaritu: veľké s malými, „materské cirkvi" s ich odnožami, všetky aspoň s tými, ktoré k nej stoja najbližšie. Ale to sa nepodarilo ani Bohu.

Na čo je dobrý status cirkvi?

Tie spoločenstvá, ktoré nezískajú status cirkvi, prídu o podporu na ich fungovanie vo výške stanovenej zákonom, pričom štát alebo samospráva rozhodnú, či si želajú uzavrieť s nimi osobitnú zmluvu o ich fungovaní.
Spoločenstvá môžu pritom získať 1 percento z dane z príjmov fyzických osôb, ich šance sa však výrazne znižujú, keďže cirkví je dnes len 14 (podľa plánov ich bude čoskoro 31); náboženské združenia sa však o tieto príspevky budú musieť pobiť s desaťtisícmi ďalších združení.

Štát nemá právo kontrolovať použitie prostriedkov z 1 percenta daní, ani dodatočných príspevkov zo štátneho rozpočtu či príspevkov na nehnuteľnosti vyplácaných cirkvám. Okrem finančných výhod požívajú kostoly a cintoríny zvýšenú ochranu pred priestupkami a trestnými činmi. Cirkvi ďalej môžu v štátnych a samosprávnych vzdelávacích inštitúciách zabezpečovať výučbu náboženstva a v inštitúciách vyššieho vzdelávania môžu vykonávať náboženskú činnosť. Potrebné materiálne podmienky si pritom musia zabezpečiť príslušné vzdelávacie inštitúcie. Cirkvi sú ďalej oprávnené vykonávať duchovnú činnosť v táboroch, vo väzniciach a v nemocniciach.

Je otázne, do akej miery môžu tieto možnosti využívať náboženské spoločnosti, ktoré prídu o status cirkvi: pravidlá fungovania „spoločností slúžiacich náboženských cieľom" sú zatiaľ v nedohľadne.
 
Preložila Judita Takáčová

Fotografia: Vik Nanda