V predvolebnej kampani sme svedkami predvolebných sľubov, predsavzatí, zmien a predstáv politických strán v prípade úspechu vo voľbách. Voličom sa prihovárajú naprieč celým spektrom oblastí, ktoré sa dotýkajú rôznych kategórií občanov, zamestnaných, nezamestnaných, dôchodcov, podnikateľov, mladých rodín atď.

Všetci sľubujú lepšiu kvalitu života, vyššiu životnú úroveň, vyšší blahobyt.

Je úplnou samozrejmosťou že voliča zaujímajú predovšetkým tie témy ktoré sa ho bezprostredne, ale aj vzdialene dotýkajú a budú mať vplyv na jeho život.

Na Slovensku pôsobí cca 1,8 mil. zamestnancov a približne 350 tisíc živnostníkov. Mnohí živnostníci sú živnostníkmi z donútenia a prijali aj nevýhodne postavenie pokiaľ nechceli prísť o živobytie. V rétorike mnohých politických strán sa predovšetkým zdôrazňuje skvalitnenie podnikateľského prostredia, znižovanie daní a odvodov čo má priniesť automatický benefit pre zamestnancov. Bohužiaľ, nie je to pravda. Taktiež sa v programových prioritách objavili zámery zrušiť alebo obmedziť „privilégia“ zástupcov zamestnancov, odborárov, zrušiť minimálne mzdové nároky, zmeniť Zákonník práce na flexibilnejší, rozumej na voľnejší, upraviť a zrušiť niektoré participačné práva zástupcov zamestnancov pri riadení a organizovaní pracovného života vo firme.

Jednoznačne treba povedať !

Na Slovensku potrebujeme posilniť kúpyschopnosť zamestnancov a ich rodín. Zvyšovať mzdy, mzdové nároky nielen podľa ekonomických poučiek ale aj podľa účelu mzdy pre zamestnancov.

Mali by sa vyplácať mzdy vo výške, ktorá zabezpečia „Dôstojnú životnú úroveň“ tak ako o tom pojednáva Ústava Slovenskej republiky a Európska sociálna charta.

Do práce sa musí „oplatiť“ chodiť, aby si človek mohol zabezpečiť reprodukciu pracovnej sily, uhradil náklady na rodinný, spoločenský život sebe a svojej rodiny.

Bohužiaľ, prax ukazuje že vo väčšine podnikov šetrenie, racionalizácia, ziskovosť, zamestnanci nepociťujú na svojich výplatných páskach. Na Slovensku výška mzdy vo väčšine prípadov nie je ekvivalentom ekonomickej prosperity, ale stavom na trhu práce, výškou nezamestnanosti a biedy. Čím vyššia nezamestnanosť, horšia sociálna situácia v regióne tým nižšie mzdy. Preto potrebujeme „reguláciu“ vo forme minimálnej mzdy, minimálnych mzdových nárokoch, silnej legislatívy pre Kolektívne vyjednávanie. 

Je preto správne že minimálna sa zvyšuje. Na prvom mieste čo zamestnancov trápi a potrebujú riešiť sú nízke mzdy, ktoré spôsobujú chudobu, sociálnu depriváciu a zlú atmosféru v medziľudských vzťahoch.

Z tohto dôvodu:

Striktne odmietame volebné priority relevantných politických strán, ktoré znižujú sociálny status zamestnancov, poškodzujú zamestnancov v oblasti miezd, odoberajú práva zástupcov zamestnancov s následnou nižšou kvalifikovanou ochranou a odborným poradenstvom.

Sme proti tomu aby sa zrušila minimálna mzda, minimálne mzdové nároky, upravoval  Zákonník práce nižšou ochranou zamestnancov. Naopak. Treba posilniť resp. udržať súčasný Zákonník práce, zvyšovať minimálnu mzdu a posilniť postavenie zamestnancov.

Zamestnanci nemôžu byť vazalmi ale ľuďmi s ľudskou dôstojnosťou.

 

Žijeme v demokratickej a pluralitnej spoločnosti. Každý má právo vyjadriť slobodne svoju vôľu koho voliť.  Nemáme radi ak nám niekto diktuje ako sa máme rozhodnúť.

Skúsme sa ale zamyslieť nad hodnotami ktoré sú pre nás dôležité a aké návrhy politických strán nám pomôžu a ktoré nás poškodia.

 

Jozef Balica – člen predsedníctva Rady OZ KOVO,

                        člen Výboru Slovenskej siete proti chudobe