V marci v roku 1995 prebehol v Kodani Svetový summit pre sociálny rozvoj. Jeho účastníci prijali deklaráciu a akčný program, ktorý obsahoval množstvo opatrení potrebných na odstránenie chudoby. Bolo to po prvý krát, čo sa medzinárodné spoločenstvo zaviazalo odstrániť chudobu. Na summite sa zúčastnilo približne 20-tisíc ľudí zo 180 krajín. Pri jeho príprave zohrávali kľúčovú úlohu mimovládne organizácie. Myšlienka na vznik Social Watch vznikla pri spolupráci týchto organizácií, ktoré sa snažili ovplyvniť postoje vlád zúčastnených na summite. Ohlásili, že budú koordinovať svoju činnosť pri monitorovaní implementácie medzinárodných záväzkov na národnej úrovni. Projekt dostal názov Social Watch a rok 1995 sa považuje za rok vzniku organizácie.

Social Watch je sieť občianskych organizácií, ktoré sa snažia odstrániť chudobu a jej príčiny, ukončiť všetky formy diskriminácie a rasizmu, zaistiť spravodlivú distribúciu bohatstva a realizáciu ľudských práv. Je oddaná mieru, sociálnej, ekonomickej, environmentálnej a rodovej spravodlivosti a kladie dôraz na právo všetkých ľudí nežiť v chudobe.

Social Watch má 4 základné orgány: generálne zhromaždenie, koordinačný výbor, medzinárodný sekretariát a národné koalície. Organizácia je demokratická a nehierarchická. Jej činnosť a rozhodovací proces sú založené na princípoch rovnosti a rešpekte k autonómii jednotlivých členov. Tvoria ju stovky organizácii z viac ako 60 krajín, ktoré sú združené v základných orgánoch – národných koalíciách tvoriacich generálne zhromaždenie. Národné koalície nominujú a schvaľujú svojich zástupcov do koordinačného výboru.

Social Watch monitoruje záväzky prijaté na:

Svetovom summite pre sociálny rozvoj v roku 1995 v Kodani,

Štvrtej konferencii o ženách v roku 1995 v Pekingu,

Summite Zeme v roku 1992 v Riu de Janeiru,

a obsiahnuté v Miléniovej deklarácii z roku 2000, na ktorej sú založené Miléniové rozvojové ciele,

v sústave ľudských práv, ktorá zahŕňa ekonomické, sociálne a kultúrne práva, pracovné práva, ženské práva, environmentálne práva, práva domorodých obyvateľov a migrantov a právo na rozvoj,

a nakoniec národné záväzky prijaté v národných ústavách, plánoch vlád, rozpočtoch a zákonoch.

V roku 1948 Valné zhromaždenie OSN schválilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Postupne sa prijali ďalšie dohody o ľudských právach. Ľudské práva sú nedeliteľné a nescudziteľné. Nedeliteľné preto, lebo plná sebarealizácia osobnosti závisí na využívaní všetkých ľudských práv a nescudziteľné preto, lebo nie sú odňateľné ani v prípade, keď nie sú uplatňované. Zahŕňajú napríklad právo na život a fyzickú integritu, na slobodu myslenia a prejavu, účasť na vláde vo vlastnej krajine, právo na zdravie, vzdelanie, slušné bývanie, právo nebyť diskriminovaný, atď.

Chudobu by sme mali posudzovať a interpretovať v kontexte ľudských práv a právo nežiť v chudobe by malo byť považované za nescudziteľné ľudské právo, ktoré presahuje politickú vôľu vlád. Chudoba totiž jednoznačne porušuje viacero základných ľudských práv. Je predovšetkým porušením práva na slušný život, v ktorom sa uznáva hodnota jednotlivca a jednotlivec dokáže spoločnosti odovzdávať to najlepšie zo seba. Akčný program Svetového summitu o sociálnom rozvoji definuje chudobu nasledovne:

"Chudoba má rôzne prejavy zahŕňajúce neexistenciu príjmu a produktívnych zdrojov postačujúcich k zaisteniu udržateľného živobytia, hlad a podvýživu, zlý zdravotný stav, obmedzený alebo neexistujúci prístup k vzdelaniu a ďalším základným službám, zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť pre choroby, bezdomovectvo alebo nevhodné bývanie, škodlivé prostredie a tiež sociálnu diskrimináciu a vylúčenie. Chudobu charakterizuje neúčasť na prijímaní rozhodnutí a na občianskom, spoločenskom a kultúrnom živote."

Chudobu teda charakterizuje nedostatočná politická, ekonomická, spoločenská a kultúrna participácia. V bohatej Európe sa chudoba nezdá byť problémom. Ale asi 17 percent Európanov má natoľko nízke príjmy, že si nedokážu zabezpečiť základné životné potreby. Prebiehajúca ekonomická kríza bude situáciu ešte zhoršovať. V Európe bol tento rok vyhlásený za rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Miléniové rozvojové ciele obsahujú záväzok na zníženie chudoby. Napriek všetkým vyhláseniam sa však chudobu odstraňovať nedarí. Aj v Európe sa šíri dlhodobá nezamestnanosť, ktorá v obrovskej miere ohrozuje mladých ľudí. Niektorí z nich sa nikdy nedostali na trh práce a šanca, že sa naň počas krízy dostanú je minimálna. Sú odsúdení na život v chudobe. Poznáme však množstvo príkladov, ktoré ukazujú, že zvýšenie občianskej participácie môže byť dobrou cestou k boju proti chudobe. Mestá, ktoré zaviedli participatívne rozpočty, či komunity, ktoré sa rozhodli spoločne zabezpečovať svoje základné potreby, dokázali jej výskyt zredukovať.

Megaprojekty na odstraňovanie chudoby pripravené „zhora", často chudobu ešte prehlbujú. „Rozvojové" plány miest, či projekty obrovských priehrad, ropovodov, diaľnic alebo letísk, majú často za následok vysídľovanie obyvateľov. Pripravujú ľudí o pôdu a zbavujú ich tak možnosti zabezpečovať si obživu a v prípade domorodého obyvateľstva dokonca žiť vlastným spôsobom života. Priemyselné megaprojekty znečisťujú životné prostredie, čo následne poškodzuje zdravie obyvateľstva. Chudobu rovnako prehlbuje privatizácia a spoliehanie sa na „trh". Chudobou ohrození ľudia sami najlepšie vedia, aké sú ich potreby. Mali by dostať pri vytváraní projektov na jej odstránenie rozhodujúce slovo. Prístup vnucovania megaprojektov „zhora" by mal vystriedať prístup tvorby projektov „zdola".

Social Watch zohráva pri premene prístupu k chudobe dôležitú úlohu. Združuje organizácie, ktoré sa snažia rozvíjať konkrétne projekty s miestnymi komunitami. Snaží sa zasadiť chudobu do rámca porušovania ľudských práv. Monitoruje dodržiavanie záväzkov vlád a tak na ne vytvára potrebný tlak a prispieva k mobilizácii občianskej spoločnosti. Vytvára výskumné tímy, ktoré navrhujú riešenia a vytvárajú indikátory popisujúce chudobu presnejšie, ako doteraz používané. Zároveň jednotlivé organizácie vytvárajú indikátory, ktoré odzrkadľujú dodržiavanie ľudských práv. Nové metodologické rámce umožnili definovať a systematizovať ukazovatele využívané pri hodnotení všetkých práv. Existuje napríklad 33 ukazovateľov k vyhodoncovaniu práva na sociálne zabezpečenie alebo 35 ukazovateľov, ktoré mimo iným zahŕňajú vzťah medzi verejnými výdavkami na vzdelanie a vylučovaním zo vzdelania v dôsledku diskriminácie, počet škôl, či počet hlásených prípadov núteného vyučovania náboženstva, dogiem alebo nepluralistických doktrín v štátnych školách. Social Watch vyvinula vlastný ukazovateľ miery nerovnosti medzi mužmi a ženami – tzv. Index rodovej spravodlivosti (Gender Equity Index) a ukazovateľ pre meranie uspokojovania základných ľudských potrieb – tzv. Index základných spôsobilostí (Basic Capability Index). Jej správy sú podkladom pre činnosť mimovládnych organizácií, politických subjektov, vlád alebo OSN.