Blogs Blogs

Back

Dobrovoľníctvo žien

Mária Huštatýová, KO ÚŽS Košice                                       17.12.2015/konfrencia SAPN

Rok 2015 je Európskym rokom rozvoja.

OSN/UNESCO, tento rok vyhlásila Rokom svetla. V tomto roku si pripomína Únia žien Slovenska, predtým SZŽ, 70. výročie svojho založenia. Spájajú nás spoločné korene so Živenou, ženami - osobnosťami, ktoré sa podieľali aj na procese budovania spoločného štátu, ktorý vznikol po 1. svetovej vojne. Krátke obdobie zdanlivého pokoja na európskom kontinente, nespokojnosť s „delením" sveta, boje o moc, krízy, žiaľ boli zárodkom 2. svetovej vojny.

Veľmi ťažko som sa rozhodovala, nakoniec som predsa zamerala pozornosť členiek i dobrovoľníčok ÚŽS v tomto roku na osvetu, že rozvoj je výsledkom aj našej práce, aj keď ekonomicky nevyjadrená, a zámer UNESCO – Rok svetla, môže byť prínosom, vnesieme aspoň trochu svetla do tejto oblasti života. Ako to je, že pracujeme, sme prínosom pre rodinu i spoločnosť, ale nie sme v HDP štátu, práca je neplatená, teda v súčasnom sociálnom systéme to má priamy dopad na dôchodok. Tam chudoba žien pokračuje. Cítime, že je potrebné posilniť uvedomenie žien o svojich právach, o svojich možnostiach a že rozprávka O troch grošoch už dávno neplatí.

Byť ženou v monarchii, potom v republike, znamenalo každodennú starostlivosť o rodinu - deti, starších členov rodiny, bola to a je dodnes povinnosť ženy, od ktorej to všetci očakávali. Napriek tomu ženy si často vzájomne radili, pomáhali v obciach i mestách. Neformálne. Len preto, že vedeli, ako sa cíti tá druhá,  delili sa o skúsenosti. Často aj o poslednú múku a chlieb. II. svetová vojna priniesla dovtedy nepoznané kruté straty na životoch. Už počas SNP sa ženy viac zomkli, aby ochránili slabších, chorých a pomáhali. Nevrátili sa živitelia rodiny - pole však bolo treba obrábať, aby úroda pomohla prežiť ďalšiu zimu. Bolo treba nakŕmiť a zaodieť rodinu. Oblečenie sa vyrábalo doma, väčšinou sa od dievčat očakávalo, že všetky súvisiace práce urobia.

Táto práca nebola nikdy pomenovaná, ohodnotená, neznamenala výrobu, produkciu.

„Len" ju bolo treba urobiť, lebo ak nebola vykonaná, celý reťazec životaschopnosti rodiny mohol skolabovať.  Túto neplatenú prácu – mimo oficiálny trh práce, nazývajú prácou reproduktívnou . Desaťročia vykonávame nedocenenú dobrovoľnícku prácu v prospech rozvoja obce, mesta, podieľame sa na rozvoji. Vzájomnoprospešne i verejnoprospešne. Zažívame opäť neľahké obdobie, plné stereotypov o úlohe ženy v rodine i spoločnosti, ktoré by sme mali aj vlastnou činnosťou meniť – voči svojej rodine s deľbou práce, voči štátu, pomenovaním našich potrieb a hodnoty prác, ktoré vykonávame. Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Pokračujeme v dialógoch so ženami, aj štátom, pretože prijatý Zákon o dobrovoľníctve nepomenováva bezplatnú dobrovoľnícku prácu žien. Spoločnosť, akoby sa zameriavala na jednorazové aktivity, študentov, nezamestnaných, kampaňovitý zber odpadu, namiesto výchove a osvete o udržiavaní poriadku, prezentácie darcov, kým dobrovoľnícku prácu žien nielen, že nepomenováva, ale ani nedoceňuje.

Dlhoročnú výchovno-osvetovú prácu pri zachovávaní tradícií ženy vykonávajú, nie je pomenovaná ani ocenená. Štát i samosprávy však prezentujú po celom svete ručné práce, výrobky, regionálne jedlá, kroje. Sú výsledkom dobrovoľníckej práce žien, vrátane folklóru, speváckych a tanečných skupín. Postupne si tieto zručnosti osvojujú ďalší, využívajú komerčne, na báze živnosti, bez toho, aby sa ocenila tradícia, ktorú ženy udržiavali –bezplatne, aj bez finančnej podpory. Úplne iný postup funguje napr. pri oprave hradov.

Nazývame to zo zákona – dobrovoľnícka práca - platia sa povinné odvody sociálnej, zdravotnej poisťovni a platí sa mzda. Podobne je to v sociálnej oblasti. Podrobne rozpracované sú sociálne služby v zariadeniach, mzdovo zaradené... a tá istá práca v domácnosti zostala na pleciach ženy. Viete si predstaviť dlhodobé ošetrovanie odkázaného člena rodiny ? Je to 24 hodín denne, mesiace, roky,...nie je to práca? Bez nároku na dovolenku, odvody do poisťovní, následkom čoho je aj výpočet dôchodku ženy – nebola „zapojená do pracovného procesu"...a chudoba sa reťazí. Vytvára spoločnosť rovnaké podmienky pre mužov a ženy?

Slovensko je od r. 2004 členským štátom EÚ. Často sa používa v dokumentoch EÚ „rodová rovnosť" – je to rovnosť žien a mužov.

Teoreticky. Malo by to znamenať rovnaké sociálne postavenie mužova a žien vo všetkých sférach verejného a súkromného života. Malo by to byť „spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, zohľadňujúce ich špecifické potreby a životné situácie. Stereotypy sú však silne zakorenené v našom povedomí, nie veľmi to menia ani verejné politiky, ani legislatíva. A chudoba sa prehĺbuje. V súčasnej spoločnosti majú akoby „význam" a hodnotu najmä ekonomické vyjadrenia práce. Partneri rokujú o minimálnej mzde v spoločnosti – ženy neboli oslovené, i keď platí Akčný plán rodovej rovnosti – práce nie sú pomenované, nie sú adekvátne zaplatené, akoby sa ženy na rozvoji spoločnosti nepodieľali. Chýba tu základná filozofia rozvoja. V čase prípravy zákona o dobrovoľníctve sme pripomienkovali, že „bez" zmluvy nie je možné definovať ako „čierna práca",...potom sa dlho diskutovalo o vzájomnoprospešnosti a verejnoprospešnosti dobrovoľníckej práce...nebol prijatý argument, že táto práca ženy sa úplne odlišuje od inej dobrovoľníckej práce. Rovnako, ako pri zachovávaní tradícií v obci, meste a nedá sa vykonávať kampaňovito. Ak má organizácia svoj program, členov, dobrovoľníkov – treba koordinovať a manažovať program, práca na projekte podľa výzvy je PLUS a vyčerpávajúca. Aj manažment je neplatený. 

Naša organizácia žien vykonáva túto prácu 70 rokov. Ide o zachovanie kontinuity v sieti okresov i kraja, i keď medzitým vznikli iné typy organizácií v neziskovom sektore – nadácie, neinvestičné fondy, verejnoprospešné neziskové organizácie,...pracujeme naďalej s deťmi, ženami, seniormi i celými rodinami - a Zákon o dobrovoľníctve „vypustil"  túto činnosť. Bez nej však ani jedna MAS na vidieku by nemala šancu. Žiaľ, pribúdajú zákony, ktoré nepovažujú výchovu a osvetu za prínos pre spoločnosť. Riešia situácie, až keď nastane problém a financujú dopad. Ten je niekoľkonásobne drahší, ako výchova a osveta, ako primárna prevencia. Vykonávame to niekoľko desaťročí, vedieme o tom dialóg, žiaľ zmena nenastáva. Aktuálna situácia s migráciou ešte zhoršuje príležitosť zmeniť to. Očakávame od vlády i parlamentu SR, že zachová základné sociálne pravidlá pre vlastných občanov a súčasne bude s nami viesť dialóg o rovnosti príležitostí mužov a žien na Slovensku. Na podporu dialógu a na program výchovy dobrovoľníčok uvoľní minimálne sumu vo výške  2 % z predpokladaného príspevku na šport v štátnom rozpočte a postupne ju bude zvyšovať až do výšky 10 % do roku 2020. Ku spracovaniu pravidiel participatívneho rozpočtu – genderbudgeting rady prispejeme, aby sa už v tejto dekáde do 2020 objavila dobrovoľnícka práca žien ako súčasť rozvoja SR a zníženia nerovnosti a chudoby žien.

Dobrý deň želám z KE,
veľmi stručne o tých aktivitách a projektoch
Krajskej organizácie Únie žien Slovenska
Košice, ktoré realizujeme každoročne pravidelne
od r. 1985 je Občianska participácia žien na rozvoji
mesta, obce - dialóg s predstaviteľmi miest, ale aj
odborníkmi najmä sociálna oblasť. Pre zvýšenie
efektivity práce, sme realizovali Dekádu rodiny
1990-2000, 2001-2010 Dekádu partnerstva a ďalšia
pre rýchle zmeny v spoločnosti, vo svete i v rodine
je Dekáda partnerského dialógu 2011-2020.
Po zistení potrieb a záujmov žien a ich rodín predkladáme
návrhy do PHSR. Hlavnou cieľovou skupinou sú ženy,
po roku 1994 sme definovali ďalšie cieľové skupiny -
vedieme dialóg so seniormi a mladými ľuďmi, pretože
zmenou legislatívy sa každej skupine zmenili podmienky
života. Od r. 1995 sme zaradili aj projekt Ombudswomen -
Ženy ženám, po Pekingskej konferencii - pre rovnosť príležitostí,
znižovanie nerovností nielen v pracovnom živote, ale aj pri výpočte
dôchodku - pripravili sme petíciu pri zvyšovaní vekovej hranice
odchodu do dôchodku, viedli dialóg priamo s rezortami a poslancami
NR SR. Nezaplatenú prácu žien v rodine i spoločnosti sme definovali
ako "nepomenovanú prácu", ktorá má hodnotu, ale nie je v HDP.
Sú to otázky, ktoré priamo ovplyvňujú kvalitu života, osvetou
a dialógom môžeme ako občianske združenie iniciovať, formulovať
a navrhovať riešenia - najprv pomenovať problém.
Zvolávame Okrúhle stoly zainteresovaných v záujme znižovania chudoby,
rozvoja vidieka a regiónu. V centre je zlepšenie postavenia žien.
Iniciovali sme nový Zákon o rodine, rokovali s poslancami SNR,
teraz na stretnutiach Fórum žien, Parlament seniorov, Parlament
detí. Výstupy z rokovaní prezentujeme Vyhláseniami a poukazujeme
aj na tie oblasti, kde sú rezervy, vytváranie nových pracovných miest
a potrebu "striebornej" ekonomiky. Pokračujeme v tom aj po vstupe SR
do EÚ a rozšírili sme skupinu oslovovaných o poslancov europarlamentu.
Sme okrajový región EÚ, preto očakávame zvýšenú pozornosť aj EÚ.
Charakter práce sa zmenil, myslenie ešte nie, treba veľa práce vo výchove,
osvete krajina-krajine v EÚ, aby sme mohli zaujať informované stanoviská.
Aj v súčasnej kríze, ktorú otvára nelegálna migrácia máme záujem zachovať
sociálne štandardy, zlepšovať ich a očakávame, že pravidlá, ktorú sú platné
u nás, určité sociálne normy budú dodržané tak, aby odrážali mieru práce,
ktorú naši občania počas vývoja na našom území vložili do rozvoja.
Aj pre budúce generácie. Mária Huštatýová
Comments
Trackback URL:

Recent Bloggers Recent Bloggers

Gabriel Lachmann
Posts: 7
Stars: 0
Date: 7/27/15
Zuzana Kusá
Posts: 2
Stars: 2
Date: 5/22/14
Gabriel Lachmann
Posts: 1
Stars: 0
Date: 6/26/12
Zdena Vlaskok Skokňová
Posts: 1
Stars: 0
Date: 6/18/12
Gabriel Lachmann
Posts: 1
Stars: 1
Date: 1/21/11
Gabriel Lachmann
Posts: 1
Stars: 0
Date: 11/23/10
Peter Nedoroščík
Posts: 2
Stars: 0
Date: 11/20/10
Gabriel Lachmann
Posts: 1
Stars: 3
Date: 9/7/10