Tartalom megjelenítő Tartalom megjelenítő

Vissza

Ženy v boji proti komodifikácii prírody a života!

Szerző: World March of Women

Správa o účasti hnutia Svetový pochod žien (World March of Women, WMW) v procese orientovanom na Občiansky summit ľudí za sociálnu a environmentálnu spravodlivosť: proti komodifikácii života a za obranu ľudí od 15. do 23. júna 2012, ktorý sa uskutočňuje paralelne s Konferenciou OSN Rio+20.

WMW je medzinárodné feministické hnutie spájajúce skupiny a organizácie hnutí zdola (grass-roots) s cieľom odstraňovať najhlbšie príčiny biedy a násilia voči ženám. Bojujeme proti všetkým formám nerovnosti a diskriminácie žien. Naše hodnoty a skutky smerujú k politickým, ekonomickým a sociálnym zmenám. Sústredia sa na rozširovanie solidarity, rovnosť medzi ženami a mužmi, rovnosť medzi samotnými ženami a medzi všetkými ľuďmi; na budovanie rešpektu a uznania rôznorodosti medzi ženami; na znásobovanie našich stratégií a posilňovanie ženskej jednoty a spojenectva s inými progresívnymi sociálnymi hnutiami.

Ženy a muži na celom svete sa stavajú proti tomu, aby sa príroda považovala za zdroj v službách korporátneho zisku, ktorý je neobmedzený alebo je len ďalším produktom. Zároveň je čoraz drahší, keďže sa v dôsledku neprimeraného používania stáva čoraz vzácnejším. My ženy sme osobitne aktívne v týchto bojoch. Naša skúsenosť s tým, ako sme pre iných zápasoch neviditeľné a ako sa podhodnocuje práca, ktorú vykonávame pri starostlivosti o iných, je veľmi podobná neviditeľnosti a devalvácii prírody. Čas a energia, ktorú ženy vynakladajú pri zabezpečovaní starostlivosti, varení, prejavovaní lásky a počúvaní nie sú viditeľné. Vo väčšine rodín ženy ráno vstávajú prvé a večer chodia spať posledné. Čas a energia, ktorú si vyžaduje zotavenie prírody, sú skryté a zaobchádza sa s nimi ako s prekážkou, ktorú treba prekonať, aby mašinéria konzumu fungovala aj naďalej na plný plyn. Ženy sú pod tlakom, aby sa prispôsobovali protichodným postojom a časom – života a zisku – a potom riešili napätia, ktoré sa objavia. Naša práca sa účelovo používa na zľahčovanie alebo zakrývanie nespravodlivostí spôsobených multilaterálnymi inštitúciami, vládami a korporáciami.

Kapitalistická, patriarchálna spoločnosť je založená na rodovo podmienenej deľbe práce, ktorá oddeľuje prácu mužov od práce žien, a presadzuje myšlienku, že práca mužov je cennejšia ako práca žien. Práca mužov je spojená s výrobou (tovarov predávaných na trhoch) a práca žien s reprodukciou (vytváranie ľudských bytostí a medziľudských vzťahov). Opisy toho, čo je mužské a čo ženské, sú dvojaké a hierarchické, podobne ako spojenie medzi mužmi a kultúrou a medzi ženami a prírodou.

Pri príležitosti Svetového pochodu žien bojujeme za prekonanie tejto rodovo podmienenej deľby práce a zároveň za uznanie toho, že reprodukčná práca je kľúčom k udržaniu ľudského života a vzťahov medzi členmi rodiny a spoločnosti. Sme presvedčené, že je možné vytvoriť (a v niektorých prípadoch obnoviť) dynamický a harmonický vzťah medzi ľuďmi a prírodou a že ženy majú vzhľadom na svoju historickú skúsenosť veľa čo povedať k tejto téme.
 
Na konferencii Rio+20 budeme pokračovať v našom zápase proti zelenému kapitalizmu a presadzovať alternatívy žien
 
15. až 23. júna sa v Rio de Janeiro v Brazílii uskutoční Občiansky summit za sociálnu a environmentálnu spravodlivosť: proti komodifikácii života a za obranu ľudí. Toto podujatie sa bude konať v Aterro do Flamengo paralelne s Konferenciou OSN o udržateľnom rozvoji Rio +20. Oficiálne zasadanie sa uskutoční pri príležitosti 20. výročia Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji (Rio 92 alebo Eco 92).

Občiansky summit poskytuje široký priestor na diskusie a návrhy globálnej občianskej spoločnosti s cieľom navrhnúť novú formu života na planéte založenej na solidarite, proti komodifikácii prírody a na obranu ľudí. Oficiálna agenda Rio +20 uprednostňuje tzv. „zelenú ekonomiku", kým globálne sociálne hnutia a siete, ktoré organizujú summit ľudí – na ktorom sa zúčastňuje WMW – sú proti tomuto novému maskovaniu toho istého kapitalistického modelu produkcie a konzumu, ktory je zodpovedný za súčasnú globálnu krízu.

Očakáva sa, že na podujatiach sa zúčastní vyše 30-tisíc ľudí. Brazílsky výbor na podporu občianskej spoločnosti (CFSC v portugalčine), ktorý pozostáva zo sociálnych hnutí, MVO, kolektívnych skupín a sietí, zabezpečuje detaily stretnutia (napr. metodológiu, komunikáciu a mobilizáciu).

V rámci summitu my ženy z WMW spoločne s ďalšími sociálnymi hnutiami, ktoré vyznávajú našu antikapitalistickú, antipatriarchálnu a protirasistickú politickú víziu, budeme klásť dôraz na Stále zhromaždenie ľudí (APP v portugalčine). APP je priestor, kde budeme mať príležitosť – prostredníctvom svedectiev a analýz, výmeny názorov a solidarity, mobilizácie a konkrétnych aktivít – posilniť aktuálny boj a vyzvať na ďalšie aktivity a iniciatívy, ktoré vytvoria nové platformy jednoty.

APP budú organizované okolo troch osí:
– štrukturálne príčiny súčasnej krízy civilizácie na základe konkrétnych príkladov, napr. energetická, finančná, potravinová a environmentálna kríza, ale bez jej fragmentácie;
–  opätovné potvrdenie nášho prejavu vzdoru a nových vzorov a alternatív budovaných ľuďmi,
–  politická agenda/kalendár aktivít na nadchádzajúce obdobie
 
WMW v diskusiách o Rio +20
 
Sme súčasťou procesu výstavby, súčasťou širšieho globálneho procesu proti kapitalizmu, ktorý je patriarchálny a rasistický a ktorý čoraz väčšmi zasahuje do všetkých oblastí života. Prostredníctvom našej účasti v procese zameranom na Rio +20 chceme ešte pred začiatkom summitu zviditeľniť procesy boja proti falošným riešeniam a zelenému kapitalizmu, ktorých sme svedkami v našich vlastných krajinách. A z feministického (protisystémového a kritického) pohľadu chceme vyprovokovať otvorenú diskusiu s cieľom odhaliť zámery nadnárodných korporácií a vlád skrývajúce sa za koncepciou zelenej ekonomiky a jej dosahov na životy žien. Prostredníctvom aktívnej účasti a v spojení s ďalšími hnutiami chceme zároveň zviditeľniť alternatívy dobrého života a spolužitia navrhované ženami. Naším východiskom sú diskusie a aktivity organizované počas celej existencie nášho hnutia, ktoré boli zhrnuté do našich oblastí pôsobenia, najmä do projektu Všeobecné blaho a verejné služby.

Feminizmus stotožňujeme s kritikou falošných riešení environmentálnej krízy a vyhlasujeme, že nová diskusia o kapitalizme, dnes skrytá za maskou koncepcia „zelenej ekonomiky", je rovnaký trhový model, ktorý robí z našich životov, našich tiel a našich území tovar. Hovoríme NIE falošným riešeniam, ktoré navrhujú trhy a ich predstavitelia, napr. trhy s uhlíkom, agropalivami, atď. Neprijímame riešenia, ktoré len generujú ďalší biznis a nemenia produkciu, spotrebu a model sociálnej reprodukcie. Okrem toho zastávame názor, že alternatívy, ktoré vytvorili a navrhli ľudia, musia v sebe zahŕňať dimenziu generujúcu rovnosť, pričom zdôrazňujeme, že aby sa stali skutočnými globálnymi alternatívami, musia zahŕňať rovnosť medzi mužmi a ženami, právo žien žiť bez násilia a deľbu domácich prác a starostlivosti medzi mužmi a ženami. V záujme dosiahnutia týchto cieľov musíme začať s poznatkami, ktoré sme zhromaždili v oblasti feministickej ekonómie, aby sme zabezpečili udržateľnosť ľudského života ako výzvu.

Táto mimoriadne dôležitá debata o kapitalizme a rozvoji alternatív sa neodohráva v inštitucionálnom rámci OSN alebo v rámci jej dialógu s občianskou spoločnosťou. V OSN sa k zmluvám len pridávajú klauzuly o rodovej rovnosti, keď lídri či vyjednávači dodržiavajú rovnaké princípy ako pri rokovaniach v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO).

Sme presvedčené, že diskusia o alternatívach môže pokračovať jedine na základe rozsiahleho úsilia o zvyšovanie povedomia žien a v rámci aliancií s inými sociálnymi hnutiami, ktoré tiež bojujú proti patriarchálnemu a rasistickému kapitalistickému systému. V tejto súvislosti treba spomenúť, že sme boli prítomné na viacerých občianskych stretnutiach, ktoré sa uskutočnili paralelne s oficiálnymi summitmi, ako je Konferencia zmluvných strán Dohovoru OSN o klimatických zmenách v Bali (2008), v Kodani (2009), v Cancúne (2010) a v Durbane (2011). Zároveň sme sa zapojili do procesov vytváraných občanmi, ako je Občiansky summit o klimatických zmenách a právach Matky Zeme v Cochabambe v Bolívii (2010) či tematické sociálne fórum Kapitalistická kríza, environmentálna a sociálna spravodlivosť v Porto Alegre v Brazílii (január 2012).
 
Aktivity plánované WMW
 
Vo všetkých medzinárodných procesoch, na ktorých sa zúčastňujeme ako WMW (napr. svetové sociálne fóra a paralelné summity) je naša intervenčná stratégia budovaná v dialógu s dynamikou a orientáciou NCB, ktorá je hostiteľom podujatia. Preto okrem účasti na práci „formulačnej skupiny" WMW NCB v Brazílii prehlbovala diskusiu o Rio +20 a o občianskom summite aj v rámci svojej členskej základne na národných tréningových podujatiach a v debatách, ktoré sa uskutočnili počas národných koordinačných stretnutí od r. 2011. Našu účasť na aktivitách a demonštráciách koordinujeme spolu s ďalšími spriaznenými hnutiami (Via Campesina, Priatelia Zeme atď.). Počas podujatia plánujeme zorganizovať tieto akcie:
 
1. Tábor WMW pre približne tisíc žien: ide o priestor na ubytovanie, organizovanie a výmenu názorov pre brazílsku delegáciu a medzinárodné delegácie WMW z iných krajín. Výbory WMW na brazílskej štátnej úrovni už organizujú tréningové aktivity, mobilizáciu a fundraising s cieľom zaručiť účasť svojich delegácií v Riu.
 
2. Účasť na diskusiách v rámci občianskeho summitu: naše aktivity organizujeme s cieľom zdôrazniť jednotlivé plenárne zasadania zamerané na zosúladenie stanovísk a Stále zhromaždenie občanov a zabezpečiť tak, aby sa feministický pohľad stal súčasťou týchto procesov.
 
3. Demonštrácie/Mobilizácie:
– Počas summitu plánujeme spolu s našimi spojencami množstvo aktivít na uliciach. V rámci týchto mobilizácií chceme zviditeľniť feministickú agendu. Napríklad v boji proti ťažbe (najmä nadnárodnej korporácie Vale) chceme upozorniť na to, ako agresívne kroky kapitálu na cudzie územia útočia aj na naše telá, vrátane otázok násilia a prostitúcie.
– 18. júna zorganizujeme deň ženskej mobilizácie, organizovaný zhromaždením brazílskych ženských hnutí a žien z rôznych ďalších hnutí v rámci WMW, v rámci ktorého vyjadríme jasný feministický postoj voči zelenému kapitalizmu.
 
5. júna: Medzinárodný akčný deň

Vedomé si potreby rozšíriť proces kritizujúci zelenú ekonomiku počas tematického sociálneho fóra Kapitalistická kríza, environmentálna a sociálna spravodlivosť, ktoré sa konalo v Porto Alegre v Brazílii v dňoch 24. až 29. januára 2012, sa Zhromaždenie sociálnych hnutí rozhodlo zorganizovať globálny deň spoločných akcií 5. júna s cieľom vyslať pred konferenciou OSN Rio +20 posolstvo všetkým našim vládam. V tento deň, ktorý pripadá na Svetový deň životného prostredia, chceme dať jasne najavo náš postoj proti politikám, ktoré sú v službách nadnárodných korporácií a ktoré majú za následok komodifikáciu prírody, našich životov a našich tiel, a predložiť naše alternatívy.

Na poli našich spojenectiev posilňujeme naše spoločné línie boja zadefinované v Dakare v r. 2011: boja proti nadnárodným korporáciám, za klimatickú spravodlivosť a potravinovú suverenitu, proti násiliu páchanom na ženách a proti vojne, kolonializmu, okupáciám a militarizácii našich teritórií.

Počas podujatí Rio+20 v Brazílii sa na 20. júna plánuje demonštrácia s veľkou domácou a medzinárodnou účasťou.
 
Rio +20: prehľad oficiálneho procesu
 
V januári 2012 Organizácia spojených národov spustila proces vypracovania nulového návrhu prípravného dokumentu pre oficiálne diskusie pod názvom Budúcnosť, akú chceme. Tento návrh obsahuje niekoľko problémov: navrhuje zelenú ekonomiku a participáciu súkromného sektora ako riešenie problémov, ktoré sám vytvoril. Zároveň potvrdzuje podporu kolu rokovaní WTO z Dohy, Parížskej deklarácii o účinnosti pomoci a COP-17, čo sú dohody, ktoré podporujú korporácie. A nakoniec, ako konkrétne opatrenie navrhuje stanovenie cieľov pre udržateľný rozvoj. Návrh dokumentu nás upozorňuje na fakt, že nejde o nič iné len o zopakovanie miléniových cieľov, teda dohôd, ktoré úplne ignorujú všetky dohody dosiahnuté v rámci cyklu sociálnych konferencií OSN z 90-tych rokov.

My z WMW Brazília sme nikdy neboli veľmi nadšené výsledkami cyklu konferencií OSN. Sme veľmi znepokojené podpismi pod široko akceptované dohody, ktoré vytvárajú základ pre nový biznis, ako je napr. Dublinská dohoda, ktorá neskôr viedla k privatizácii vodohospodárskych služieb.

V priebehu oficiálneho procesu tzv. „hlavná skupina žien" predložila v novembri 2011 svoje pripomienky k nulovému návrhu. V ich dokumente sú body, s ktorými súhlasíme, napríklad návrh konkrétnych opatrení na rýchle vyradenie a zakázanie nebezpečných toxických zlúčenín používaných v pesticídoch a hnojivách; zrušenie dotácií pre neudržateľné energetické zdroje, napr. jadrovú energiu a dechtové piesky; potvrdenie zásady prevencie; potreba chrániť klasické poznatkové systémy domorodých žien pred vyvlastnením a zneužívaním korporáciami. Skupina zároveň kritizuje pojem „zelená ekonomika" a namiesto toho navrhuje „spravodlivé a trvalo udržateľné hospodárstvo" s opisom jeho hlavných zásad. Okrem toho zdôrazňuje obmedzenia používania HDP ako miery blahobytu, a navrhuje ukazovatele na vyhodnotenie rodových dôsledkov.

Tieto pripomienky však neboli zahrnuté do nulového návrhu OSN. Dokument obsahuje len všeobecnú zmienku o rodovej nerovnosti, keď uvádza, že trvalo udržateľný rozvoj závisí od príspevku žien, že treba odstrániť prekážky, ktoré bránia ich účasti na ekonomike, a že treba presadzovať opatrenia na podporu rodovej rovnosti. Návrh zároveň spomína potrebu vypracovať ukazovatele, ktoré zahŕňajú hospodárske, environmentálne a sociálne aspekty.

Sme presvedčené, že analýza obmedzená na rodové dosahy môže byť limitovaná opisom pozitívnych a negatívnych dosahov fragmentovaným spôsobom. Napríklad na vrchole neoliberálnej globalizácie sa nárast počtu platených pracovných miest pre ženy v tzv. maquilas a v exportne orientovanom poľnohospodárstve požadovali za pozitívne dôsledky: ženy mali vlastný príjem, a preto mohli byť samostatnejšie. Boli tu však aj negatívne dôsledky, a to najmä úbohé pracovné podmienky. Podľa tejto logiky sa pozitívne a negatívne aspekty vyvažujú. My však uprednostňujeme pohľad, ktorý analyzuje, ako kapitalizmus využíva patriarchálne štruktúry v súčasnom procese akumulácie bohatstva.

Preložili Judita Takáčová a  Eliza Augustíny. Krátené.

Obrázok: Wikimedia Commons

Forrás: World March of Women http://www.marchemondiale.org/themes/biencommun/Rio20/rio-20/en
Átlagos (0 Szavazatok)