Uplatňovanie práva na rovnosť a rovné zaobchádzane/nediskrimináciu má v praxi výrazné nedostatky, hoci je zakotvené vo všetkých kľúčových predpisoch vnútroštátneho a medzinárodného práva a práva EÚ. Týka sa to aj verejných inštitúcií na najvyššej úrovni (vláda, ministerstvá a i.), ktoré pritom majú ísť príkladom všetkým ostatným subjektom. Z analýzy vyplýva, že kľúčové verejné inštitúcie nepovažujú implementáciu princípu rovnosti a zásady rovnakého zaobchádzania za prioritu. Na túto problematiku preto nevyčleňujú dostatok zdrojov a ich zamestnanci/kyne neabsolvujú v tejto oblasti dostatočné (alebo dokonca žiadne) vzdelávanie. Chýba systematický výskum, dôkladné priebežné monitorovanie a vyhodnocovanie situácie, súvisiacich problémov a možností riešení a evaluácia realizovaných projektov/programov. Z toho vyplýva aj absencia systematických a dlhodobých opatrení, akými sú verejné politiky na podporu rovnosti a nediskriminácie. Veľmi slabé je aj vzájomné prepojenie verejných inštitúcií a orgánov verejnej správy, komunikácia s inými organizáciami i napojenie na mimovládne organizácie. MVO by sa pritom mohli podeliť o svoje skúsenosti pri riešení daných problémov, ponúknuť dlhodobú partnerskú spoluprácu či poskytnúť kvalitné vzdelávanie, konzultácie a materiály.

„Verejné inštitúcie zatiaľ nerealizujú ustanovenia antidiskriminačného zákona, v ktorých sa uvádza, že dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva aj v prijímaní efektívnych opatrení na ochranu pred diskrimináciou. Tým, že nekonajú, však tieto ustanovenia porušujú. Prevenciu by mal zabezpečiť hlavne štát a jeho inštitúcie, a to preberaním iniciatívy a aktívnym navrhovaním a vytváraním adekvátnych nástrojov a mechanizmov podporujúcich verejné politiky v tejto oblasti. Iniciatíva často ostáva na mimovládnych organizáciách, ktoré tak suplujú povinnosti orgánov verejnej správy – avšak bez toho, aby im na tento účel boli poskytnuté adekvátne zdroje alebo vytvorené mechanizmy na ich získanie, " uvádza riaditeľka združenia PhDr. Šarlota Pufflerová, PhD.

Analýza prichádza k záveru, že vo všeobecnosti je nutné zabezpečiť lepšie prepojenie a komunikáciu medzi jednotlivými stupňami štátnej správy a tiež regionálnej samosprávy, ale aj prepojenie a spoluprácu s mimovládnymi a inými organizáciami, ktoré môžu byť cenným zdrojom skúseností i know how. Je potrebné zabezpečiť, aby sa do spolupráce a spoločnej tvorby verejných politík viac zapájali regionálne samosprávy alebo mestá či obce. Tie často vyvíjajú činnosť a organizujú aktivity namierené na cieľovú skupinu seniorov a senioriek, čiže majú s nimi bezprostredný kontakt a tak najviac vnímajú ich potreby, ale ich aktivitám môže chýbať obsah i expertíza MVO. Taktiež treba priebežne monitorovať, či vyčlenené finančné prostriedky na podporu aktívneho starnutia a na vzdelávanie personálnych kapacít sú dostatočné, a skúmať efektívnosť a reálny dopad daných politík a opatrení. Okrem výskumných metód bude preto potrebné vyvíjať a ďalej overovať i samotnú metodológiu monitoringu v oblasti antidiskriminácie, ktorá je zatiaľ pomerne málo prebádaná.

Správa je výstupom z testovacieho monitoringu verejných inštitúcií, ktorý v prvom štvrťroku 2012 realizovalo združenie Občan, demokracia a zodpovednosť v rámci projektu podporenom Úradom vlády Zvyšovanie kapacít a tvorba nástrojov pre monitoring dodržiavania princípu rovnosti a zásady rovnakého zaobchádzania verejnými inštitúciami pri realizácii ich zodpovedností v oblasti ľudských práv. Hlavným cieľom projektu bol prispieť k riešeniu problému nedostatočného dodržiavania princípu rovnosti a zásady rovnakého zaobchádzania verejnými inštitúciami pri realizácii ich zodpovedností. Vzhľadom na práve prebiehajúci Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (ERAS 2012) bol testovací monitoring zameraný na jeden z dôvodov diskriminácie - vek. Sústredil sa najmä na ľudí vo veku nad 45 rokov, s dôrazom na ich aktívne starnutie.

Združenie najprv zostavilo otázky zamerané na tvorbu opatrení a verejných politík a na konkrétne aktivity v uvedenej oblasti. V zmysle infozákona ich zaslalo Úradu vlády SR, ministerstvám, vybraným verejným inštitúciám, samosprávnym krajom a vybraným mestá a obciam. Prvá sada otázok sa zamerala na konkrétne kroky inštitúcií, finančné prostriedky a personálne kapacity vyčlenené na príslušné opatrenia a politiky, ako aj na mieru zapojenia ľudí nad 45 rokov do ich tvorby a realizácie. Druhá sada otázok sa zamerala na aktivity súvisiace s ERAS 2012, prepojenie a spoluprácu s inými organizáciami (na úrovni štátnej správy, samosprávy aj mimovládnych organizácií) pri plánovaní a realizovaní týchto aktivít a na vyčlenené finančné prostriedky.

Združenie okrem toho uskutočnilo aj niekoľko rozhovorov so zamestnancami príslušných inštitúcií. Odpovede a rozhovory poslúžili na zmapovanie situácie v danej oblasti. Na základe získaných dát expertky združenia vypracovali výstupnú analýzu súčasného stavu vo forme správy z overovacieho (testovacieho) monitoringu. Správa je dostupná na http://www.diskriminacia.sk/?q=node/2007.

Fotografia: Camil Agapie