Prejdime teda k jednej z alternatív fungovania mesta, ktorou je PERMAKULTÚRA.
V skratke sa ale najprv pokúsim upresniť čo to permakultúra vôbec je. Keď sa na to pýtam ľudí, ktorí o tom niečo už počuli, väčšinou sa dopátram k niečomu takému ako dizajn záhrad, alebo princíp ako správne pestovať jedlé plodiny. Nieže by to nebola z časti pravda, ale takáto definícia je len partikulárna a tým poškodzuje celú ideu permakultúry, pretože neukazuje asi to najdôležitejšie na celom permakultúrnom systéme - jeho komplexnosť. Ak by som sa mal vyjadriť a zároveň tým upraviť vyššie spomínané definície vychádzal by som najprv z etymológie slova permakultúra. Bill Mollison ako jeden z ľudí, ktorí tieto princípy rozširovali hovorili o "trvalom poľnohospodárstve" z anglického Permanent Agriculture, teda o permakultúre - Permaculture.

Áno je pravda, že na začiatku stálo poľnohospodárstvo, nakoľko Mollisona a iných trápilo predovšetkým to, že v súčasnosti máme technológie na to, aby sme zabezpečili jedlo pre všetkých ľudí na planéte, ale aj tak sa väčšina ľudí stále borí s jednou zo základných potrieb - potravou. Navyše v minulom storočí ľudia zahodili za hlavu tisícročné tradície a vedomosti ohľadne obrábania pôdy a začali pestovať jedlo monokultúrne, so zameraním na akumuláciu kapitálu. Prestalo im záležať aké kvalitné jedlo vyprodukujeme a zamerali sa na kvantitu - ako veľa ho vyprodukujeme. Pridali sa k tomu postreky a chemické prípravky na "ošetrovanie" a silno deštruktívne jedlo bolo na svete.

Mollison sa však rozhodol inak, rozhodol sa nezahodiť tisícročné skúsenosti našich predkov v oblasti poľnohospodárstva, ale naopak využíval ich, zdokonaľoval na základe vlastných pozorovaní a výskumov a dotváral tak komplexný systém koexistovania človeka s prírodou.

Pripájam základné dokumentárne filmy o permakultúre:
prvé je priamo od Billa Mollisona - Permakultura (1991) (CZ)

druhé je o hospodárení Seppa Holzera - rakúskeho permakultúrnika - Permakultura - farmaření s přírodou CZ titulky(Permaculture Farming with Nature)

Ak by som sa teda vrátil k vymedzeniu pojmu permakultúra, je dôležité povedať, že je to systém,ktorý umožňuje človeku existovať s prírodou tak, že obidve entity tejto interakcie sa chápu ako rovnocenné a zároveň komplementárne - dopĺňajúce sa. Nejde v nej o to ako vyťažiť s prírody maximum, ale o to, ako fungovať s prírodou tak, aby bola naša kultúra nie protiprírodná (pojem používaný prof. Šmajsom - český ekofilozof), ale naopak s prírodou spolupracujúca a trvale udržateľná. Komplexnosť tohto systému je naozaj prepracovaná a stále sa dopracúva, nakoľko sa stále vytvárajú nové aplikácie v závislosti od upravovaných lokalít. V čom spočíva permakultúrna komplexnosť? Je to jednoduché. Prepája všetky úrovne pôsobenia človeka a dáva ich do súladu s fungovaním celej biosféry GAIA (pojem používaný Jamesom Lovelockom - ekofilozof).

Pôsobenie permakultúry sa tak rozšírilo z pestovania jedlých plodín na navrhovanie komplexných dizajnov krajiny, toho ako má daná lokalita získavať energiu z prírody a prírodných zdrojov, aké domy by sa tu mali stavať, z akých materiálov, aké plodiny a nielen jedlé, ale aj inak úžitkové, by sme mali pestovať, tiež ako by mala fungovať správna biofarma, alebo družstvo no a pokiaľ ide o mesto, ale platí to aj pre menšie a väčšie ľudské celky (dedina, resp. štát a únie), tak permakultúra analyzuje aj spracovanie odpadov, dopravu, obchod a výmenu tovaru, ako aj rovnako dôležité komunitné fungovanie ľudí žijúcich v danom priestore.

Pokúsim sa teda opäť len postupne naznačiť ako je možné aplikovať permakultúrny systém v meste, ako ho môžeme prepojiť s inými projektami napríklad participatívnej demokracie (mechanizmus participatívneho rozpočtu), a vytvárať tak komplexný alternatívny systém k súdobému kapitalizmu. Postupne sa tu pokúsim ukázať možnosti ako riešiť základné otázky mesta a jeho fungovania z pohľadu permakultúry.

Pôjde predovšetkým o tieto základné oblasti:
1. získavanie a produkovanie energie v meste - energetická sebestačnosť mesta
2. stavba obytných a úžitkových budov a zón - ekologické stavby a architektúra
3. pestovanie a produkcia jedla a iných úžitkových plodín - biofarmy a družstvá, diverzita mestskej krajiny
4. zabezpečenie dopravy v meste - ekologická a trvale udržateľná doprava
5. spracovanie odpadov v meste - separácia a recyklácia odpadu, rozumná (ne)produkcia odpadu
6. obchod a výmena tovaru, služieb - Lets, participatívny rozpočet a iné možnosti komunitného spravovania kapitálu
7. utváranie komunitného priestoru - edukácia obyvateľstva v oblasti vzájomnej koexistencie ľudí a prírody.

Pripájam aj základné dokumenty o permakultúre v meste...

NYC Gardens Urban Permaculture 1 (Bill Mollison - Global Gardener)

Urban Permaculture Strategies - Pt2

Urban Permaculture Strategies - Pt3

Urban Permaculture Strategies - Pt4