MJ: Pomerne často sa stretávame s názorom, že tráva má hlavne nežiaduce psychické následky. Napríklad že vedie k apatii a k strate motivácie. No realita býva zložitejšia. Ako by ste doplnili tento jednostranný názor?

BB: Tráva spôsobuje, že je človek empatickejší. Hlavne sa na veci začne pozerať z úplne iného pohľadu ako za triezva. A to je veľmi dôležité. Z inej perspektívy totiž problém nakoniec človek aj vyrieši. Veľa vedcov je presvedčených, že konope zohralo dosť dôležitú úlohu aj vo vývoji človeka ako druhu. Zaujímavé na tomto je, že konope bolo zrejme úplne prvou rastlinou, ktorá sa pestovala a hospodársky využívala. Napríklad sa zdá, že nejaký kmeň Hotentótov alebo Krovákov v Afrike pestoval práve túto rastlinu, aj keď ešte nepoznal poľnohospodárstvo. Konope hulia pred lovom, aby sa im zlepšilo nočné videnie a tiež proti únave. Je dôležité si uvedomiť, že konope sa prispôsobuje miestnym podmienkam. Jedna zaujímavá vec totiž odborníkov nesmierne vytáčala. Keď dopestuješ konope v Južnej Afrike, tak neobsahuje skoro žiadny kanabidiol, ale takmer čisté THC. Nejedná sa len o sativu, ale o akýkoľvek druh konope. Takže tie africké trávy majú vysoký obsah THC a to je podľa mňa dôvod, prečo mávajú niekedy trochu agresívny účinok.

MJ: V akom zmysle je jeho účinok agresívny?

BB: Čisté THC spôsobuje celkom ošklivý stav. Ten stav je príliš studený a neosobný. A vyvoláva paniku. Africká tráva teda neukľudňuje tak ako tráva z iných miest. Nevie sa prečo je tomu tak. To konope v sebe ešte skrýva také záhady a ohromne dôležité by bolo skúmať interakciu medzi kanabinoidmi1 a ďalšími látkami, ktoré sa v ňom ešte nachádzajú.

MJ: O aké ďalšie látky sa jedná?

BB: Napríklad o flavonoidy. Tie sú veľmi dôležité pre cievy. A o terpény, ktoré sú veľmi liečivé. Konopná esencia pôsobí proti astme a dá sa ňou naparovať. Rozširuje priedušnice a má protipliesňový a antibakteriálny účinok.

MJ: Väčšina liečivých bylín obsahuje mnohé látky, ktoré spolu pôsobia synergicky. Nezníži sa potom izoláciou účinnosť jednotlivých látok?

BB: Už profesor Kabelík2 v päťdesiatych rokoch prišiel na to, že kanabidioly pôsobia synergicky. Aj doktor Hanuš3 tvrdí, že výťažok pripravený z prírodného konope bude vždy lepší ako synteticky pripravený. V konope je totiž paleta ďalších látok. Výskum by bol dôležitý, pretože veľmi záleží na spôsobe extrakcie. Každé činidlo dá trochu iný výťažok, pretože okrem kanabinoidov sa extrahujú aj iné latky. A tie sú často rozdielne. Tak by sa dalo zistiť, aký extrakt je pre určitú chorobu najvhodnejší. Potom by sa dalo tiež pohrať s pomerom a obsahom kanabidiolov a THC .Hlavne preto, že tento pomer môže byť pre každú chorobu iný. Bolo by skvelé vypestovať také kultivary, ktoré by najlepšie pôsobili na určitý typ nemoci.

MJ: To vyzerá na veľmi perspektívny projekt. Je niekde problém?

BB: Mám naozaj veľa nápadov pre výskumné projekty, ktoré by sa dali zrealizovať a priniesli by pre liečbu niečo konkrétne. Problém je, že takýto druh výskumu je proti zájmom farmaceutických spoločností. Konope by sa využívalo hlavne pri samoliečbe a v bylinkárstve. A to ich vôbec nezaujíma, práve naopak. Je to ich „černá múra“. No kto by potom kupoval tie ich predražené lieky s vedľajšími účinkami? Treba si ale uvedomiť jednu vec. V podstate každý chemický, alopatický liek nejakým spôsobom zaťažuje pečeň. K tomu ale pri liečbe s konope nedochádza.

MJ: Aký je základný liečivý mechanizmus, ktorým konope pôsobí?

BB: Kanabinoidy pôsobia ne tie isté receptory ako látky, ktoré si telo vyrába samo: tzv endokanabinoidy. K tomu nepotrebuje žiadne cudzie chemické látky. Práve keď je v tele nedostatok endokanabinoidov, ako počas choroby, ale hlavne v starobe opotrebovaním organizmu, je ich možné doplniť látkami z konope. Preto má konope taký univerzálny účinnok. Dokáže totiž ovplyvňovať všetky systémy, v ktorých hrajú úlohu endokanabinoidy.

MJ: O aké systémy sa hlavne jedná?

BB: Keď sa pozriete na ich zoznam, tak zistíte, že sú to v podstate všetky systémy v našom tele, počínajúc reprodukčným systémom a príjmom potravy. Napríklad endokanabinoidy, ktoré nájdeme v materskom mlieku, stimulujú chuť a pôsobia na sací reflex. V podstate sú to látky, ktoré pôsobia priamo na rovnováhu vitálne dôležitých systémov. Okrem antibakteriálneho účinku celá liečba pôsobí na ďaleko nižšej úrovni (napríklad na úrovni imunitného systému). Existuje mnoho chorôb, ktoré spôsobuje nerovnováha mimo imunitného systému. Imunitný systém je len jedným z mnohých systémov, ktoré kanabinoidy regulujú ako napríklad kardiovaskulárny, nervový a endokrinný systém. Konope zlepšuje odozvu organizmu na liečbu a nejako dokáže naštartovať prirodzené obranné mechanizmy nášho tela. A keď správne nefunguje endokanabinoidový systém, tak nefungujú dobre ani ostatné systémy. To je v podstate vysvetlenie, prečo je konope taký univerzálny liek.

MJ: V akej forme je najlepšie užívať konope?

BB: Najlepšou formou je orálne podávaný výťažok, ale jeho výrobu nezvládne každý. Mnoho ľudí používa konope hlavne na liečbu fyzických ochorení, ale používa sa aj na odstránenie stresu a pre uvoľnenie. Na tento účel je najlepšie konope inhalovať. Pôsobí tak oveľa lepšie, protože výsledok se dostaví veľmi rýchlo. Orálne požitie má totiž pomerne odlišný účinok na psychiku. S vaporizérom môžeme inhalovať látky z konope veľmi zdravo. Neprichádza tak k horeniu a odparuje sa tak len živica. Takže tam nevznikajú škodlivé cyklické zlúčeniny jako pri fajčení. Ale vaporizér je dosť drahá záležitosť. Kvalitný vaporizér stojí okolo 8000 korún, takže to nie je pre každého. Bývalí fajčiari vačšinou dávajú prednosť fajčeniu. Bohužial normálne fajčenie má tú chybu, že nielenže pri spaľovaní vznikajú škodlivé látky, ale fajčením nezískate viac jako polovicu účinných látok ako vo vaporizéri. No z dlhodobého hľadiska sa vaporizér vyplatí.

MJ: Aké liečebné účinky má používanie vaporizéru?

BB: Vaporizér má tú výhodu, že tak človek získa aj látky, ktoré zvyčajne pri fajčení zhoria. Jedná sa o éterické látky, terpény, ktoré majú same o sebe liečebný a povzášajúci účinok. Podobné látky nájdeme aj v kadidle. A ako sa zistilo, kadidlo má tiež psychoaktívny účinok; veľmi ľahký, ale povznášajúci a tiež pôsobi proti úzkosti. Terpény z konope majú veľmi dobrý protibakteriálny účinok. Dajú sa užívať pri prechladnutí a vtedy sa priamo doporučuje kvapnúť do vody a nechať odparovať éterický olej. Veľmi uľavuje pri angíne a pri ochoreniach horných ciest dýchacích. Z konope je možné vyrobiť celú radu liečebných preparátov. A to nielen zo zelenej hmoty, teda z listov a palíc, ale aj zo semien. Skrátka je to úžasná plodina, ktorá je nesmierne zdravá pre človeka ale aj pre zvieratá.

MJ: Vzájomné prepojenie kanabinoidov a ľudského tela je teda dosť dôležité. Je známe, prečo tomu tak je?

BB: Treba si uvedomiť, že endokanabiodiový systém nie je len záležitosťou človeka. Dnes sa zisťuje, že ho majú nielen stavovce ale aj bezstavovce. Nedávno sa vedci dostali až na úroveň polypovcov. To je hrozne zaujímavé, pretože to naznačuje, že konope je tiež veľmi stará plodina. Jej vek naznačuje už len fakt, že je to dvojdomá rastlina. Symbióza konope a endokanabidiolového systému je evidentná. Konope je tu, pretože dokáže nahradiť endokanabinoidy, ak v systéme chýbajú. Táto rastlina tu musela byť už v dobe polypovcov, alebo sa aspoň v tej dobe začala vyvíjať. V tejto oblasti spočíva veľká časť dnešného výskumu. Vlastne konečne vedátori prídu na to, prečo to po tisícročia tak dobre funguje.

MJ: Ak má konope tak univerzálne liečebné použite, je potom postoj farmaceutických spoločností dosť absurdný. Je ešte ďalší dôvod, ktorý bráni väčšiemu používaniu konope pri liečbe?

BB: Konope sa pre použitie vo farmakologickom priemysle ťažko štandardizuje. Keď vo Veľkej Británii robili ústny sprej Sativex, tak tá spoločnosť si v obrovskom skleníku pestovala konope z klonov (odrezkov – vegetatívnym rozmnožovaním) aby sa zaručilo, že konope bude mať konštantný obsah THC. Robili sa pokusy, keď sa tie isté semená posielali na rozličné miesta. Bolo to problematické, ale zistilo sa, že aj keď sa jedná o tie isté rastliny, tak výsledky budú veľmi rozdielne, čo sa týka obsahu účinných látok.

MJ: To je vlastne celkom prirodzené. Aké faktory vplývajú na to, že aj certifikované semeno môže mať rozdielne výsledky?

BB Certifikované semeno je pojem používaný pre technické konope a táto certifikácia sa týka zaručeného obsahu THC (pod 0,2%). Podľa českých zákonov pestovateľ konope na ploche väčšej ako 100 m2 podlieha oznamovacej povinnosti. Musí úradom oznámiť veľkosť pestovanej plochy a doložiť, že od autorizovaného výrobcu zakúpil zodpovedajúce množstvo osiva certifikovaného EU. Poľnohospodár teda nesmie používať vlastné osivo z predošlej úrody, ako bývalo zvykom v tradičnom poľnohospodárstve. Je to vlastne podobný nechválne známy princíp, ktorým sa riadi pestovanie geneticky modifikovaných plodín a má za následok posilnenie závislosti poľnohospodárov na agrotechnickom priemysle.

MJ: Tento trend sa v poslednej dobe šíri po celom svete a jeho dopady na agrárny sektor nie sú veľmi pozitívne. Ako by sa dala táto situácia zmeniť aspoň s ohľadom na konope?

BB Podľa môjho názoru by sa mohla hranica pre legálne technické konope zvýšiť na 3% THC a nijako by sa tým neohrozila spoločnosť. Tak nízky obsah THC by nezvádzal ku zneužívaniu rastliny fajčením, pretože pôžitok z podobného sena sa pohybuje skôr v záporných hodnotách (kašeľ, bolenie hlavy), ale umožnil by návrat k tradičnému spôsobu pestovania so zachovaním vlastného osiva. Vhodné odrody vyhovujúce takej hranici koncentrácie THC, ktoré sú v našich podmienkach stabilné, sa dodnes nachádzajú v semenných bankách, takže by nebol problém ich znovu rozšíriť. Podobne slabé konope v našom zemepisnom pásme rástlo od nepamäti, takže by to bol vlastne návrat domov.

MJ: Celý systém pestovania technického konope je teda dosť reštriktívny. Vypomstili sa niekomu takto nastavené pravidlá pestovania?

BB: To semeno je certifikované, ak sa dodržia osevné postupy. Veľmi záleží na uvedenej hustote osevu, ktorá sa musí dodržať. Vtedy je zaručené, že konope bude mať 0,2 THC %. Keď sa to nedodrží, tak množstvo THC môže vyskočiť hore. To sa stalo Petrovi Žáčkovi, ktorý si staval dom z konope na Litomericku. Je to dosť známy prípad. Dostal rok podmienky za to, že mu na poli namerali 0,35 % THC. V dobe pred vstupom do EU bolo povolené 0,3 %. Potom sa to znížilo na 0.2 %. On mal o 0,05 % viac a ten sudca mu prehlásil, že ho vôbec nezaujíma, že tam nie je žiadne spoločenské nebezpečenstvo. Skrátka zákon je zákon a ten sa musí dodržiavať. To bol frajer.

MJ: To si nemohol dovoliť ani pestovať konope s jednoznačným zámerom použiť len vlákno?

BB: Áno, to si dovolil. Tento rozsudok bol dosť veľký prúser. Ak by to dotiahol k odvolaniu u najvyššieho súdu, tak by to súd samozrejme zrušil. Ale odvolací súd to potvrdil a jeho otca ranila mŕtvica a zomrel. Peter to už nerozdýchal a vykašlal sa na to.

MJ: Je evidentné, že negatívne dopady reštriktívne nastaveného systému zasahujú aj mimo drogovej oblasti. Nie je paradoxné, že namiesto toho, aby zákon chránil spoločnosť, naopak kriminalizuje ľudí, ktorých konanie nemá negatívny dopad na spoločnosť?

BB: Áno, je tam veľký paradox. Před časom sa na mňa obrátila matka osemročného chlapca, ktorému diagnostikovali nádor na mozgu a lekári mu dávali dva mesiace života. To sa nedá liečiť, len sa môžu snažiť predĺžiť život o pár týždňov. Prečítala si o výťažku z konope, o Fénixových Slzách a chcela konkrétne rady, ako si ho má zabezpečiť. Ja som jej poradila ohľadom kvality a postupu extrakcie a podobne. Potom mi dala vedieť, že ten výťažok už má. A po mesiaci mi povedala, že to úžasne zabralo a metastázy skrátka zmizli. Dokonca sa zmenšil aj nádor. Jej syn ale hlavne začal znovu jesť. Teraz sa bojí, že ju budú stíhať a že o dieťa príde. Pretože podľa zákona spadá do tej istej kategórie ako nejaká ženská, ktorá svoje dieťa od detstva opíja. To je strašné. Už len kvôli takýmto prípadom je to treba zlegalizovať. Pretože pokiaľ bude tráva zakázaná, dovtedy bude prichádzať k takýmto zvrhlostiam. Toto škodí spoločnosti omnoho viac ako všetky potenciálne zdravotné problémy. Toto spôsobuje najväčšie škody. Veď za to, že si nejaký pubertiak vypestuje pár rastlín, je preboha absurdné ho znemožniť na celý život. To je šialené.

MJ: Americký autor Micheal Pollan vo svojej knihe Botany of Desire opisuje koevolúciu niekoľkých rastlín, ktoré v ľudskej evolúcii zohrali dôležitú úlohu. Podľa jeho teórie za evolučným úspechom konope stojí jeho schopnosť uspokojovať našu prirodzenú túžbu po intoxikácii.

BB: Určite tu je nejaká kauzálna súvislosť. Je samozrejmé, že keď nejaká rastlina navodzuje človeku príjemné stavy, tak ju bude aj pestovať. A ľudia určite pestovali tie rastliny, ktoré im robili dobre. Je mnoho náboženstiev, ktoré túto rastlinu vidia ako dar od bohov. Práve naši predkovia museli rozpoznať univerzálny prínos tejto rastliny. Ak by to bola len nejaká tráva, tak ju nenazvú trávou bohov. Čo sa koevolúcie týka, súvislosť medzi endokanabinoidami a konope nie je len otázkou ľudských túžob. Otázkou je, či tým nie je podmienená existencia určitej evolučnej rady, ktorá napríklad začína u polypovcov a končí u človeka. Konope je jednoducho prospešné skoro pre všetkých a tak sa endokanabinoidový systém vyvíjal ďalej a konope spolu s ním.

MJ: Takýto evolučný paralelizmus je celkom prirodzený a rozšírený. Ak vezmeme do úvahy synergickú povahu koevolúcie, tak podobný efekt môžu mať aj iné rastliny.

BB: Je zaujímavé, že kde konope pôvodne nerástlo, tak tam existuje nejaká náhrada. Napríklad v Severnej Amerike pôvodne nerástlo. Dostalo sa tam až s prisťahovalcami. Rastie tam ale echinacea, ktorá dokáže ovplyvňovať endokanabinoidový systém podobne ako konope. Napríklad v Južnej Amerike má kokový list, koka, podobné liečebné účinky ako konope a zároveň obsahuje veľmi zdravú bielkovinu. Psychoaktívny účinok má taký, že človek znesie väčšiu námahu a lepšie sa vyrovnáva s vysokou nadmorskou polohou. Totiž aj tí indiáni, ktorí sa tam narodili, trpia chorobou z výšok. Nie v takej miere ako ľudia z nížin, ale aj tak ju pociťujú. Koku potrebujú preto, aby mohli v takých výškach pracovať. Má aj nesmierne dôležité liečebné účinky. Keďže je tam koka bežne dostupná, zabezpečiť si ju pre liečbu môžu aj tí najchudobnejší, ktorí by sa k normálnym liekom nikdy nedostali. Ich curanderos vedia koku správne používať a kokové listy sú považované za súčasť bohatstva ich zeme. Je to jednoducho súčasť ich kultúry, nie je to len taká nejaká rastlina.

MJ: Vyskytuje as aj v ich spoločnosti oscilácia postoju k omamným látkam, ako napríklad dokazuje história ohľadom alkoholu a opiátov v rámci západnej kultúry?

BB: Koka nikdy nebola nebezpečná, nie je to tvrdá droga. Tvrdá droga je kokain a ten indiáni nikdy neextrahovali. S tým začali až belosi. Tí to rozšírili a vďaka tomu vznikol dopyt po kokových listoch. Prv ju tam nikto v takej miere nepestoval, nebolo skrátka prečo. A práve preto sú Andskí Indiáni tak rozhorčení zo Západu. Západ to vlastne začal zneužívať a oni za to platia. Musia pestovať koku a nie iné plodiny, ktoré tiež potrebujú.

MJ: Týmto sa ich prístup dosť výrazne líši od nášho. Napriek tomu, že je droga bežne dostupná, nedochádza k jej zneužívaniu. Je podobný prístup aplikovateľný aj na našu spoločnosť?

BB Keď je niečo zakázané, tak to vždy viacej priťahuje. Nakoniec, o drogovú problematiku sa dosť intenzívne a zblízka zaujímam cez desať rokov. A čím ďalej tým viac dospievam k názoru, že zlegalizovať je treba všetky drogy. Tým by sa dostali pod kontrolu a prerušilo by sa tak spojenie medzi mafiou a rôznymi zločineckými skupinami. Tie si svoju existenciu financujú obchodom s drogami. Na druhej strane by sa tak eliminoval aj efekt zakázaného ovocia.

MJ: To môže vyvolať obavu, že štátna kontrola nie je najefektívnejšia a situácia sa môže ľahko znovu zhoršiť.

BB: Je dosť veľa nápadov, ako by sa to dalo urobiť. Treba na tom pracovať a som si istá, že nejaký systém by sa našiel. Dôvodov k legalizácii je ale ešte viac. Napríklad by sa tak dostali pod kontrolu zdroje drog a zaistila by sa kvalita drog. Pretože pri injekčnom užívaní drog je dôležitá čistota. Existujú prípady farmaceutov a lekárov, ktorí žijú s návykom na morfium celé desiatky rokov a nikto to na nich nespozná. A nemajú s tým žiadne viditeľné obtiaže, pretože to morfium majú čisté. Lenže tí feťáci na uliciach majú v drogách rôzne prímesy a tie spôsobujú potiaže, ktoré sprevádzajú tento spôsob užívania drog.

MJ: Z tohoto uhla pohľadu to vyzerá rozumne, ale nerieši to základný problém a to užívanie drog.

BB: Problémom jednoducho je, že naša spoločnosť nedokáže žiť bez drog. Je to dané už tým, že sa často stretávame s absurdnom. V živote normálneho občana sú veci, ktoré ho jednoducho vyvedú z miery a nechápe ich. Takéto stavy vyvolávajú stres. Občan má potom potrebu nejako ten stres zo seba dostať von. Každý má na to iný recept. Niekto športuje, niekto tancuje a niekto si napríklad zahulí alebo si dá panáka. Jedná sa o to, že nikto nemá právo kecať druhému do toho, ako zo seba ten stres dostane, ak nikoho okolo seba nepoškodí. A keď tolerujeme alkohol, ktorý spôsobuje ďaleko väčšie fyziologické a spoločenské škody ako napríklad konope, tak sa je treba trochu zamyslieť, či postupujeme logicky. Problém je, že keď ľudia vidia túto situáciu a stále viac ľudí si konope skúsilo 'zahuliť', tak vlastne vedia, že to nie je žiadna zlá čarodejnica Marihuana, ako sa to zväčša prezentuje. Keď občan považuje nejaký zákon za nezmyselný, tak sa to odrazí v jeho celkovom vzťahu k zákonu. Potom človek už stráca úctu k zákonu všeobecne. A obzvlášť keď vidí, že ten zákon prakticky nie je dodržiavaný. Pretože tu v Českej Republike hulí pomaly každý druhý mladý človek. Potom nie je divu, že majú mladí ľudia vlažný vzťah k dodržiavaniu zákona všeobecne. To je podľa mňa vážna spoločenská škoda, ktorú spôsobuje prohibícia konope. Pretože mladá generácia vychovávaná takomto prostredí a k takému postoju k zákonom, bude v budúcnosti veľkým problémom pre spoločnosť.

MJ: To je znovu dosť paradoxný dôsledok. Čomu má prohibícia zabrániť, tomu vlastne naopak napomáha vzniknúť a tak posilňuje celkový negatívny dopad na spoločnosť.

BB Áno, hovorím tomu perverzný efekt. Každý kto sa pracuje na nejakom projekte, na niečom veľkom, to najprv musí vedieť. Je známe, že perverzný efekt môže spôsobiť, že sa celý projekt zvrtne úplne opačným smerom. A smutné je, že na perverzné efekty sa vždy upozorňuje vopred, politici nad nimi mávnu rukou a potom ich idú rýchlo riešiť. Niekedy to vyzerá, ako keby si tie problémy vyrábali sami, aby mali čo riešiť.

1(kanabinoidy=účinné látky, jedinečné pre konope; kanabidiol=jeden z hlavných kanabinoidov, označuje sa skratkou CBD, ktorý nie je psychoaktívny)
2Kabelík, výskum v 50 rokoch
3Súčasný výskum v Izraeli