Wydawca treści Wydawca treści

Powrót

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike I.

Autor: Yves Cabannes

Text ekonóma a odborníka na urbanistické plánovanie Yvesa Cabannesa hovorí o štyroch prípadových štúdiách participatívneho rozpočtovania v Latinskej Amerike, ktoré zahŕňajú iniciatívy smerujúce k upevňovaniu aktívnej participácie detí a mladých ľudí na riadení svojich miest. Konkrétne ide o mestá a vyššie mestské celky Cotacachi v Ekvádore, Barra Mansa a Icapuí v Brazílii a venezuelské mesto Ciudad Guyana. Mestá sa v mnohých charakteristikách –vrátane veľkosti – zásadne líšia, spája ich len úsilie zlepšovať aktívnu účasť detí a mládeže. Táto snaha je podporovaná Programom pre rozvoj mestskej správy pre Latinskú Ameriku a Karibik (UMP).

UMP sa usiluje napomáhať dialógu medzi správou mesta a ďalšími sektormi komunity, v tomto prípade deťmi a mládežou, s cieľom rozriešiť najzávažnejšie problémy, ktorým mestá čelia. Poukazuje na potrebu začleňovať mladých ľudí do verejného diania, vytvárať podmienky a priestor, v ktorom by sa realizovali ako občania a občianky.

Cotacachi, Ekvádor: Samospráva založená na deťoch a mládeži

Správny celok Santa Ana de Cotacachi sa rozprestiera na severe Ekvádoru a po geografickej, etnickej a kultúrnej stránke je veľmi rôznorodý. 37 250 obyvateľov zahŕňa mesticov, čiernych obyvateľov aj pôvodných obyvateľov. Deti a mladí ľudia vo veku od 6 do 24 rokov tvoria 40 percent ich celkového počtu. Väčšina miestnych obyvateľov žila v rokoch 1995 – 2003 pod hranicou chudoby. V roku 1996 zaviedla správa mesta politiku občianskej participácie, a to prostredníctvom Zhromaždenia krajskej jednoty (ZKJ), čo je nezávislé a neformálne fórum zložené zo šestnástich volených členov. ZKJ sa stretáva každoročne a stretnutí sa obvykle zúčastňuje niekoľko sto ľudí. Hodnotí sa administratíva a obmedzenia krajskej politiky. Cieľom je povzbudzovať a školiť občanov a občianky o ich právach a zodpovednosti, podporovať samosprávu, samostatné organizovanie jednotlivých skupín a aktívne spolupracovať s mestskou radou na zlepšovaní kvality života. Organizačným základom ZKJ je volená rada zložená z 16-tich členov a členiek. Počas druhého zasadnutia v roku 1997 sa ukázalo, že významnou slabinou celého procesu je práve nízka participácia mladých ľudí. Od roku 1998 sa sleduje cieľ zvýšiť účasť detí a mládeže v miestnych radách, skupinách a pracovných komisiách. K tejto skutočnosti však viedla aj závažná skutočnosť, že práve deti a mládež v Cotacachi sa podobne ako dospelí venujú produktívnej práci a legitimizovanie ich účasti na spolurozhodovaní o vývoji mesta sa preto javilo ako pomerne prirodzené.

PROCES

Celý proces mal tri hlavné stupne:

1. Diskusie

V tejto prvej fáze išlo najmä o určovanie problémov a ich lepšie pochopenie. Na zvýšenie záujmu sa využívali dostupné informačné prostriedky ako rozhlas, televízia a tlač. Mesto a ZKJ organizovali za týmto účelom aj rôzne tábory, hry či súťaže v maľovaní. Podujatia však prebiehali iba krátko a všetky boli vedené dospelými. Prijala sa nová stratégia, podľa  ktorej by si mali aktivity vymýšľať aj viesť samotné deti a mládež. Vo februári a marci 2000 sa uskutočnilo 11 tvorivých dielní v rôznych oblastiach – v meste, v Andách a na subtropickej nížine. Vedúci dielní sa zameriavali na lokálne špecifiká. Napríklad v horských oblastiach Ánd sa dielne viedli v miestnych indiánskych jazykoch a hlavnými témami bolo zdravie a výživa, bývanie, rozvoj vzdelávania a oddychových aktivít, participácia na rozhodovaní v domácnosti, škole, komunite a kraji. Pri práci s deťmi sa využívali interaktívne techniky s dôrazom na zvyky, históriu, kultúru a umenie. S mládežou sa predovšetkým diskutovalo, ústne aj písomne. V priebehu celého procesu sa kládol dôraz na rodovú perspektívu ako aj na toleranciu a rešpektovanie iných skupín. Od marca do júna 2000 sa zvolení delegáti zúčastnili kongresov v každej zóne správneho celku Cotacachi – jeden z radov detí a jeden z radov mládeže. V júni 2000 sa na Krajskom kongrese detí a mládeže stretli demokraticky zvolení zástupcovia z lokálnych kongresov ako aj deti prizvané z viacerých vzdelávacích zariadení. Kongresy sa uskutočnili samostatne pre deti a samostatne pre mládež. Aj deti, aj mládež prejavili záujem o mnohé problematiky: o strediská voľného času, prístup k informáciám o štipendiách a viac príležitostí verejne vyjadrovať svoje názory. No zaujímali sa aj o oblasti netýkajúce sa vyslovene ich vekovej skupiny: o zlepšenie miestnych ciest, prístupu k vode, elektrine či vzdelávanie o zdravej výžive. Hovorili aj o mnohých sociálnych a citových problémoch vrátane nedostatku úcty dospelých voči deťom, o chýbajúcich otcoch, opustení rodičmi, nedostatočnej strave a nevyhovujúcom bývaní, etnických napätiach, strácaní povedomia o zvykoch, jazyku a tradíciách jednotlivých komunít. Mládež spomínala aj rozširovanie práv sexuálnych menšín či zriadenie úradu pre mládež v mestách.

2. Plán postupu

Stanovil sa plán, v ktorom bude zohrávať hlavnú úlohu vedenie kraja. Starosta spoločne s členmi Zhromaždenia krajskej jednoty celý proces zlegalizovali podpísaním Veľkej dohody o deťoch a mládeži (Gran Acuerdo de la Niñez y Juventud), ktorá sa zameriava na nasledovné:

- začleňovanie návrhov mladých ľudí do rozvojového plánu mesta a kraja
- vyčlenenie istého percenta ročného krajského rozpočtu za účelom napĺňania týchto návrhov
- napĺňanie dohôd navrhovaných mladými ľuďmi na Prvom krajskom kongrese
- umožnenie kontroly vývoja situácie deťmi a mládežou

3. Program prioritných krokov

Definovali sa špecifické kroky a projekty ako aj postupy na ich realizáciu. To zahŕňalo aj

- zavedenie participatívneho rozpočtu, ktorý bude hájiť záujmy detí a mládeže
- prisľúb rozšírenia participatívneho rozpočtu na ďalšie roky
- program študentských štipendií v spolupráci s Kubánskym veľvyslanectvom

ÚČINOK A ĎALŠIE VÝZVY

Možnosť spojiť ľudí z jednej vekovej skupiny, ale z rôznych kultúr a sociálneho zázemia pomohla dozvedieť sa viac o komplexnej realite života v kraji, porovnať špecifické potreby a návrhy, jednotlivé aj kolektívne záujmy. Deti a mladí ľudia sa naučili formulovať svoje myšlienky, rokovať a zastávať sa svojich práv. Oboznámili sa s komplikovanosťou akéhokoľvek participatívneho a spoločného procesu a uvedomili si význam výmeny skúseností. Naučili sa koordinovať aj realizovať jednotlivé projekty. Medzi ciele, ktoré sa podarilo naplniť na základe návrhov a postupov stanovených deťmi a mládežou, patrilo napríklad zlepšenie stavu mestských parkov a oprava chodníkov. Dialóg s mladými ľuďmi rozšíril aj mnohé perspektívy dospelých ľudí. Za zmienku stojí aj to, že v danej oblasti bolo donedávna vysoké percento analfabetov v radoch mládeže i dospelých, čo sa takmer celkom odstránilo. Ukázalo sa, že vzdelávanie detí a mládeže je aj pre budúce presadzovanie participatívnej demokracie kľúčové.

Preložila a upravila Silvia Ruppeldtová
Krátené

Deti a mládež vytvárajú participatívnu demokraciu v Latinskej Amerike II.

Fotografia: Renata Avila

Średnia (0 Głosy)