St, 05 máj 2010 13:43:00 +0200
Od definície k úsiliu
Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza
Ak rozvinieme tieto vety, ktoré znejú ako definícia alebo poučka, môžeme povedať, že participatívne rozpočty sa vo všeobecnosti zakladajú na nasledovných princípoch:
• presmerovávanie verejných zdrojov v prospech najpostihnutejších (v prípade Brazílie ide o najchudobnejších obyvateľov)
• vytváranie nového vzťahu medzi magistrátom (miestnym úradom a pod.) a občanmi, čo v praxi znamená formovanie novej formy riadenia
• znovuvytváranie sociálnych väzieb
• podporovanie aktívneho občianskeho prístupu
Je to prirodzene veľmi ambiciózny zámer. Participatívny rozpočet v Porto Alegre znamenal pre Latinskú Ameriku prvý pokus prelomiť tradíciu protekcie a klientelizmu charakteristických pre politiku a zároveň pokus presadenia väčšej sociálnej spravodlivosti umožnením participovať na projektoch všetkým občanom, chudobným aj bohatším, vytváraním vlastných rozhodnutí a možnosti vlastnej kontroly dôsledkov týchto rozhodnutí.
Štruktúra procesu
Exekutíva | Tvorí ju starosta a jeho námestník zvolení v priamych všeobecných voľbách, ako aj všetky verejné administratívne telesá, orgány, výbory a verejné služby menované starostom. Podporujú participatívny proces. |
Legislatíva | Mestské zhromaždenie volené občanmi proporčným hlasovaním. Jeho politická orientácia sa môže odlišovať od politickej orientácie exekutívy. |
Občianska spoločnosť | Všetci obyvatelia, ktorí sa chcú zúčastňovať zasadnutí mestského zhromaždenia, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom oficiálnej skupiny (napr. susedské spolky) alebo neoficiálnej skupiny |
Participatívna pyramída | Vytvára styčnú plochu medzi exekutívou a občianskou spoločnosťou. Organizuje sa v dvoch hlavných prúdoch: teritoriálnom (podľa sektorov) a tematickom. |
Participatívna pyramída – pôvodná štruktúra
Participatívna pyramídafunguje na troch úrovniach.
1.úroveň | Je to mikro alebo lokálna úroveň, ktorá zahŕňa malé skupiny tvorené obyvateľmi domu, ulice alebo susedstva. Účastníci diskutujú o konkrétnych problémoch a z nich vyplývajúcich potrebných opatreniach. Určujú si priority a menujú hovorcov, ktorí budú ich požiadavky sprostredkúvať na vyššiu úroveň. |
2.úroveň | Zahŕňa sektory (obvykle 10 až 15) a témy (5 až 6). Ich počet sa mení v závislosti od veľkosti dediny alebo mesta. Plenárne zhromaždenia sektorov môžu spojiť okolo 2000 participantov, ktorí porovnávajú silné a slabé stránky toho ktorého susedstva, definujú všeobecné priority sektora a určujú delegátov do sektorálnych fór ako aj členov rady participatívneho rozpočtu, ktorých úlohou je rokovať s exekutívou o hlavných prúdoch smerovania verejného rozpočtu. Plenárne zhromaždenia sa vždy orientujú na konkrétne záležitosti a uskutočňujú sa paralelne so stretnutiami sektorov. Aj sektory si volia delegátov na tematické fóra a člnov rady participatívneho rozpočtu. |
3.úroveň | Tvorí ju mestská rada pre participatívny rozpočet, ktorá je vrcholom pyramídy. Jej členovia sú menovaní na jeden rok. Reprezentujú jednotlivé sektory, témy, ako aj mestskú exekutívu, verejné služby a asociatívne hnutia. Stretnutia sa konajú niekoľkokrát za mesiac, rada dozerá na participáciu a zabezpečuje komunikáciu medzi mestskou administratívou a participatívnou pyramídou. |
Ročný rozpočtový cyklus
Participatívny rozpočet vo všeobecnosti predstavuje neustále prebiehajúci proces v ročných cykloch. V Porto Alegre sa začiatočný prípravný cyklus v marci a v apríli. V prvej časti sektorálneho a tematického zhromaždenia podáva exekutíva správu o výdavkoch z posledného rozpočtu a predstavuje rozpočet prebiehajúceho roka. Môžu byť zvolení niektorí z delegátov.
Druhý podcyklus sa koná medzi marcom a júnom a spravuje ho participatívna štruktúra. Konajú sa na ňom aj mnohé tzv. susedské stretnutia, na ktorých sa obyvatelia vyjadrujú k téme. Priority sa posúvajú do fór a predstavujú sa rade participatívneho rozpočtu. Je to vrchol ľudového participatívneho procesu.
Tretí podcyklus v júni a v júli zahŕňa druhé kolo sektorálnych a tematických zhromaždení, ktoré sa zhodujú s druhým cyklom. V priebehu týchto troch prvých cyklov sa organizujú špeciálne autobusy prevážajúce na miesta stretnutí aj deti, ktoré takisto získavajú informácie a môžu sa v procese priamo podieľať. V tomto období sa takisto organizujú rôzne kultúrne a divadelné osvetové stretnutia, ktorých cieľom je podporovať participatívny proces a stimulovať verejný záujem.
Štvrtý podcyklus trvá od júla do septembra. Obsahuje spustenie rady participatívneho rozpočtu ako aj diskusiu o rozpočte na báze priorít, určených a ohodnotených radou.
Posledný piaty pocyklus je od októbra do decembra. Zahŕňa pravidelnú diskusiu o mestského zhromaždenia o rozpočte, prípravu naplánovaných investícií a nadchádzajúci ročný rozpočtový cyklus.
Demokratické, redistribučné a technické smerovanie
Okrem vyššie spomínaných štruktúr sleduje participatívna dynamika v Porto Alegre tri hlavné zásady veľmi komplexných spôsobov praktického fungovania.
• princíp prikláňajúcich sa požiadavkám a potrebám väčšiny, založený na počte
participujúcich a na kritériách a na formálnych kritériách prerozdeľovania rozpočtu na základe najpálčivejších občianskych požiadaviek
• princíp distribučnej spravodlivosti zaručujúci mimoriadny prídavok (bonus) susedstvám s najmenšou alebo s najväčšmi znevýhodnenou populáciou. Aj tu sa kritériá definujú na základe priorít občanov, podľa dostupnosti k základným službám, infraštruktúre a podľa obyvateľstva
• technický princíp pod vedením mestských služieb. Prvý zabezpečuje predbežné vyčíslenie chýbajúceho vybavenia, navrhuje spôsob uskutočnenia a finančnej schodnosti investícií. Ich moc je obmedzovaná a kontrolovaná radou participatívneho rozpočtu.
Mnohoraké participatívne modely
Všetky modely vychádzajú s rovnakých a pomerne jednoduchých všeobecných princípov, ale porovnávanie mestských regulácií nám predstavuje rôznorodosť foriem rozpočtov mestskej rady. Všetky sú spracované a uverejnené v príručkách určených verejnosti a veľmi jasne a prehľadne formulované. Ich cieľom je zaručiť, aby regulácie stanovujúce počet delegátov každej jednotky, poslanie verejných predstaviteľov, výsady a vplyv rozpočtovej rady a jednotlivých fór boli jasné a prehľadné.
V závislosti od toho ktorého modelu sa môže množstvo vynakladaných verejných prostriedkov pohybovať od niekoľkých percent až po kompletný verejný rozpočet (v prípade Porto Alegre je to celých 100 %). Údaje ukazujú prevahu rozpočtov tvorených 3 až 15 % celkových mestských zdrojov, čo všeobecne zodpovedá základnej čiastke dostupných investičných zdrojov. Počet stretnutí ako aj participantov sa v závislosti od jednotlivých miest mení (od niekoľkých až po 35 % obyvateľstva). Vychádza to s pomerne komplexných s porovnaní jednotlivých rád.
Vyvíjajúci sa systém
Pokus s participatívnym rozpočtom v Brazílii preukazuje silný inovatívny a adaptabilný potenciál. V každom väčšom či menšom meste sa na minulé skúsenosti nadväzuje každoročnými úpravami štruktúry. Proces závislý od exekutívy sa môže prerušiť a prípadne opätovne rozbehnúť v nasledujúcom legislatívnom období. Zaviedli sa viaceré alternatívne formy participatívneho rozpočtu, napríklad mestský participatívny rozpočet pre mládež v meste Bara Mansa (štát Rio de Janeiro). V roku 1999 tam približne 7000 mladých ľudí určoval svoje požiadavky. V tom istom roku napríklad štát Rio Grande do Sul (patrí tam aj Porto Alegre) zaviedol politiku participatívneho rozpočtu na celoštátnej úrovni.
Źródło: Spracované podľa: Francoise Lieberherr, Urban News No 7, 2003