Dňa 14. – 15. decembra 2015 sa zúčastnili dvaja zástupcovia Slovenskej sieti proti chudobe slávnostného udeľovania ocenení  novinárom, reportérom, za najlepšie príspevky o chudobe v médiách vo Viedni.

Spravidla chudobní ľudia strkajú hlavu do piesku a nechcú si pripustiť vlastnú chudobu. Preto Rakúska Sieť proti chudobe rozbehla projekt Informuj – zviditeľni – nehanbi sa! Ide o spoluprácu s médiami, aby informovali verejnosť citlivo o ľudí , ktorí sa v stále väčšom počte ocitli na pokraji chudoby. Ide o aktívnu participáciu bez ktorej sa zmeny k lepšiemu v spoločnosti nezrealizujú.  Veď je naivné myslieť si, že bez interakcie s vylúčenými ľuďmi a ich vlastnej motivácii zmeniť tento stav, v ktorom sa ocitli často bez ich pričinenia, dôjde k napredovaniu a inklúzii vyčlenených.

Bez aktívnej participácie všetkých občanov nedôjde k posilneniu demokracie, k odstráneniu nerovností.

Média a následne verejná mienka  sú spravidla plné stereotypov ohľadom chudobných ľudí. Ani fakt, že jedna tretina absolventov vysokých a stredných škôl na Slovensku je nezamestnaná, nedokáže odstrániť rozšírený predsudok, že chudobní ľudia sú nevzdelaní, hlúpi, leniví a neochotní pracovať, pod vplyvom alkoholu a drog. Aj preto tejto problematike nevenujú pozornosť média. Nevieme o konkrétnych prípadoch, veď o takýchto ľudí nemajú novinári, reportéri  záujem. Na žurnalistike sa nedozvedia študenti, budúci novinári, ako citlivo získať informácie od ľudí so skúsenosťou chudoby.

A tak sa Rakúska sieť proti chudobe rozhodla  zmeniť tento stav a rozbehla r. 2010  projekt ocenenia novinárov,  autorov rozhlasových,  televíznych príspevkov ZDOLA. Tento projekt má nasledovné ciele:

• Upozorňuje čitateľov, poslucháčov a televíznych divákov na konkrétnu situáciu jednotlivých ľudí so skúsenosťou chudoby počas ich priamej komunikácii s ľuďmi v médiách a širokou verejnosťou, napr. na ulici.
• Šírenie dobrých praktík počas mediálneho reportu s dôrazom na citlivosť voči chudobným.

R. 2011 sa aktivity tohto typu rozbehli po celom Rakúsku. Použili sa obyčajné drevené čajové lyžičky, ktorými sa štrngotalo, aby sa upozornilo na natáčajúcu situáciu na ulici.  Nimi si občania vyžadovali pokračovanie príbehu, ďalšie informácie.

Niekedy sa na takéto akcie zavolali zástupcovia ministerstiev, politických strán, úradu predsedu vlády,  ľudí s rozhodovacími právomocami, aby povedali ľuďom, čo konkrétne urobili pre zníženie chudoby.

Neskôr vytlačili vreckové vydanie brožúry o chudobe a nerovnosti v Rakúsku.  O tom, ako postupovať pri znižovaní chudoby. Obsahuje 10 odpovedí na najčastejšie otázky o chudobe.  Ako napr. ozaj existuje v Rakúsku chudoba?  Nie je to chyba chudobných? Ozaj narastá rozdiel medzi najbohatšími a chudobnými? Čo s tým urobiť?

Neskôr začali organizovať workshopy pre novinárov a fotografov. Stretli sa tam s ľuďmi so skúsenosťou chudoby a mohli sa s nimi otvorene povyprávať o ich dennom živote. Pozvali sa novinári z printových i audiovizuálnych médií a mohli ľuďom vysvetliť  princípy reportáže.  Jedného workshopu sa zúčastnilo 10 – 20 chudobných ľudí. Títo kritizovali novinárov, že ich oslovujú ako paraziti, darmožráči zneužívajúci sociálny systém, atď. Novinári pochopili, keď lepšie spoznali týchto ľudí, že nevolili správne pojmy a stigmatizovali chudobných, negatívne ovplyvňovali verejnú mienku voči ľuďom, ktorí sa bez svojho pričinenia ocitli nezamestnaní a následne v sociálnej sieti. A to, že má niekto nízky príjem, ešte nemusí znamenať, že je parazit, či lenivý,  nevzdelaný. Naopak.

V inom workshopu sa kriticky preberala reportáž odvysielaná v médiách necitlivo informujúca o chudobných neúplných rodinách bez otca.

A tak členovia Rakúskej sieti proti chudobe začali monitorovať relácie, články o chudobných.  A diskutovali sa dobré a zlé príklady. Postupne vznikol nápad oceniť najlepšie články, reportáže, televízne a rozhlasové vysielania o ľuďoch zažívajúcich chudobu ZDOLA. V porote sedelo 15 chudobných ľudí. Prvé ocenenie sa uskutočnilo 20. decembra 2010. Fotky ocenených sú na web stránke EAPN Austria. Postupne boli aktívnejší i novinári, reportéri, aj chudobní, ktorí začali pracovať na projekte ako dobrovoľníci a rozšírili členskú základňu.  Bohužiaľ, často nie je dobrovoľnícka práca chudobných ocenená a finančne podporovaná verejnými inštitúciami  a miestnymi orgánmi. Dokonca sú prípady, že boli za svoju dobrovoľnícku prácu ešte potrestaní, lebo im bránila pracovať. Aj preto sa stal rok 2011 Európskym rokom dobrovoľníctva, aby si ľudia hlbšie uvedomili, že sociálne cítenie je darom a egoisti tento dar nemajú.  Ani  asociálni ľudia, ktorí vidia za každým človekom iba profit.

T.č. sa tento príklad dobrej praxe šíri do ďalších susedných štátoch ako Maďarsko, Chorvátsko. Uchytí sa aj na Slovensku?

A.G.