Invisible Children podľa svojich vyhlásení dúfa, že video „zvýši podporu pre jeho zatknutie a umožní vzniesť žalobu pred medzinárodným súdom." Kampaň, ktorá preskočila zo sociálnych sietí Facebook, Twitter a YouTube až na titulné strany novín v celých USA, vyzýva podporovateľov, aby sa Kony vďaka nim „preslávil", a to tak, že budú rozposielať a vylepovať letáky s jeho podobizňou. Toto, ako hlása video, presvedčí vládu USA zintenzívniť podporu ugandským vojenským zložkám v ich ťažení „zastaviť Konyho" – teda ho zabiť alebo predviesť pred Medzinárodný súdny tribunál.

Zaiste sa dá dobre pochopiť, že kampaň namierená proti detským vojakom a sexuálnemu obchodu s deťmi získa širokú pozornosť: lenže kampaň Kony 2012 vynecháva mnoho skutočností, ktoré by mal poznať každý úprimný odporca násilia a nespravodlivostí. Video totiž nielen nebezpečne a nadmerne zjednodušuje príbeh Konyho a jeho armády odporu LRA v Ugande, ale zároveň upevňuje pozíciu imperialistickej politiky USA, obzvlášť v jej podpore represívnej ugandskej vláde. Prichádza to práve v čase, keď vojenské sily Spojených štátov amerických v Afrike intervenujú ešte agresívnejšie, vrátane rozmiestňovania svojich jednotiek na čiernom kontinente.

V októbri Obamova administratíva vyhlásila, že do Ugandy vysiela sto vojakov, ktorí by mali slúžiť ako vojenskí „poradcovia" pre Ugandské sily a Sily Africkej únie, bojujúce proti Konyho LRA. „Poveril som malú časť bojových zložiek vojenských síl USA, aby sa rozmiestnili v centrálnej Afrike a zabezpečovali podporu regionálnym silám usilujúcim sa o odstránenie Josepha Konyho z bojiska", napísal Obama v liste Kongresu. Pohnútky Obamovej administratívy zvýšiť vojenskú pomoc ugandskej vláde však nevyvierajú z jej altruizmu. Záujem USA sa dá vysvetliť v kontexte toho, čo prispievateľ stránky SocialistWorker.org Lee Wengraf nazval „novým uchvátením africkej pôdy" – vedno so Saudskou Arábiou, Japonskom, Čínou, Indiou a Južnou Kóreou, ako aj agrobiznisom a súkromnými firmami z Európy a USA, ktoré tam skupujú obrovské oblasti v súperení o poľnohospodársku pôdu a zabezpečenie zdrojov biologického paliva.

Video z produkcie Invisible Children hovorí málo o samotnom Konym a jeho príbehu. Hovorí o tom, že zotročil viac ako 30-tisíc detí; z chlapcov urobil vojakov a z dievčat sexuálne otrokyne. Počúvame,že táto skutočnosť nás oprávňuje zastaviť ho akýmikoľvek prostriedkami, vrátane vojenskej intervencie zo strany USA. Ktokoľvek, komu nie je ľahostajná spravodlivosť, by samozrejme neprelial jedinú slzu, keby bol človek ako Kony pred ňu postavený. Joseph Kony je vodca armády, ktorej cieľom je „vláda založená na Desiatich prikázaniach" a muž, ktorý sám sebe pripisuje nadprirodzené schopnosti. Dvadsať rokov viedol povstania – a naozaj využíval detských vojakov v boji proti ugandskému štátu. Lenže ak ostaneme len pri tomto smutnom konštatovaní, povaha celého konfliktu pre nás ostane neúplná a zdeformovaná.

Partizánska skupina Božia armáda odporu LRA je jedným z mnohých prejavov vzbúr etnickej skupiny Acholi, ktorých vznik sa datuje do obdobia narastania moci Yoweriho Museveniho. Ten je v úrade prezidenta Ugandy už štvrťstoročie. Ľud Acholi žije v severnej časti krajiny a vedie vojny rôznorodej povahy proti centrálnej vláde, ktorú tvoria príslušníci južných etník. Museveniho vláda systematicky vedie zúrivú protipovstaleckú kampaň, ktorá sa povstalcom z LRA ukrutnosťou odmeňuje za ukrutnosť. V polovici 90-tych rokov vláda voči ľudu Acholi uviedla do praxe politiku násilného vysídľovania. Tábory pre vysídlencov na severe Ugandy vykazujú najvyššie stupne úmrtnosti na svete, každý týždeň v nich zomrie viac ako tisíc ľudí.

Ale protipovstaleckej kampani sa Konyho nepodarilo poraziť. V roku 2006 LRA prestala v Ugande bojovať – čo je skutočnosť, ktorú video Kony 2012 jednoducho neuvádza. Informácie o situácii v krajine sú sporé, no existujú dôvody pochybovať, že Kony – ak je ešte vôbec nažive – naozaj velí viac ako päťsto vojakom kdesi v Stredoafrickej republike alebo Demokratickej republike Kongo.

Ako napísal ugandský novinár Angelo Opi-Aya Azama, celá oblasť dnes trpí oveľa vážnejšími problémami, vrátane epidémie HIV a šírením iných smrteľných chorôb. Video Kony 2012 sa zameriava na postavu vojenského diktátora a vyzýva divákov podporovať ďalšiu prítomnosť vojenských poradcov USA v Ugande za účelom dolapiť ho. Organizácia Invisible Children vo videu tvrdí, že v presviedčaní vlády USA vyslať v októbri do Ugandy poradcov zohrala kľúčovú úlohu. Zamlčiava tak skutočnosť, že tento Obamov krok len ďalej eskaloval už dávno prebiehajúcu intervenciu. USA sa v skutočnosti podieľali už na katastrofickej operácii v roku 2008, v ktorej sa im nepodarilo zajať Konyho na jeho základni v Kongu, zato sa jej však naopak podarilo vyprovokovať povstalcov z LRA k mimoriadne krutej protiofenzíve. Rebeli podľa odhadov uniesli asi 700 osôb a zavraždili ďalších tisíc.

Video takisto celkom obchádza zverstvá a brutality zo strany ugandských vojsk. Práve naopak – tie sa tu vykresľujú ako „jediná sila" schopná zastaviť Konyho.

Vojenské ťaženie voči povstalcom z LRA je skorumpované, brutálne a vražedné. V hone na Konyho boli provládne jednotky obvinené z vyrabovania Stredoafrickej republiky a z nútenia žien k prostitúcii.

Kampaň Kony 2012 tieto ukrutnosti prisúdením „humanitného oprávnenia" nie len umocní, ale poslúži aj utuženiu autoritárskeho štátu, ktorý naposledy plnil titulky svetovej tlače pre svoje pokusy presadiť zákon, ktorý by homosexualitu trestal smrťou. Dokonca aj z prísne humanitárneho hľadiska je ťažké pripustiť, že by mala intervencia USA získať podporu. Po prvé, keby mali vojská USA naozaj nájsť Konyho, mali by sme sa opýtať, koľkí z tých detských vojakov Božej armády odporu – v ktorých mene vraj organizácia Invisible Children vystupuje – boli zavraždení práve pri pokusoch dolapiť ho.

Rovnako by sme mohli spochybniť odhodlanie vlády USA ukončiť zneužívanie detských vojakov, ak finančne štedro podporuje armády štyroch krajín, ktoré robia to isté – vrátane Jemenu a Konga.

Okrem tohto všetkého by sme však nemali zabúdať, že vojenské intervencie zo strany USA neboli, nie sú a nikdy nebudú vedené humanitárnymi pohnútkami. Vojenskú angažovanosť v Ugande nevyvolali obavy o životy jej obyvateľov, ale túžba Washingtonu posilniť svoje imperiálne základne v Afrike. Africké velenie USA (United States Africa Command, USAFRICOM alebo AFRICOM) má v záujme rozšíriť svoju prítomnosť v širokej oblasti – a v Ugande obzvlášť, nakoľko tam boli objavené nové zdroje ropy a zemného plynu.

Navyše, rovnako ako intervencia NATO do Líbye môže aj okupácia Ugandy opätovne obnoviť myšlienky „humanitárnych intervencií", ktoré po vojne v Iraku v roku 2003 výrazne stratili morálny kredit. Tým narastá aj schopnosť USA predávať do sveta ešte viac vojen.

Pre kohokoľvek, kto sledoval video z produkcie Invisible Children, nebolo sklamanie z volania po vojenskej intervencii jedinou znepokojujúcou stránkou. Napriek tvrdeniu organizácie, že hovorí v mene zneužívaných detských vojakov, vo videu sa objaví len jeden z nich. Tých, ktorých film spovedá, sú inak výlučne ugandskí politici – predstavitelia vlády naklonenej záujmom USA, ktorá dlhodobo utláča ľud Acholi. V skutočnosti sa kamera oveľa dlhší čas venuje bielemu režisérovi filmu a jeho dieťaťu, ako aj belošských aktivistom a aktivistkám pracujúcim pre Invisible Children. Podľa videa žijeme v „na križovatke dejín, kedy to, čo práve robíme alebo nerobíme zásadne ovplyvní každú jednu generáciu po nás".  Lenže toto „my" sa celkom jasne týka ľudí zo Západu, nie Uganďanov a Uganďaniek.

Postup, keď sa na obyvateľov USA nalieha, aby si v mene obyvateľov Ugandy vyrovnali účty s Josephom Konym, má dlhú a veľmi špinavú históriu. Spája sa s pojmom „bremeno bieleho muža" – rasistickou argumentáciou vytvorenou britským básnikom Rudyardom Kiplingom, že je povinnosťou západných krajín mať „civilizačný" vplyv na „nerozvinuté" časti sveta. Kiplingova báseň Bremeno bieleho muža (White Man´s Burden), ktorá prvýkrát vyšla v roku 1899, bola inšpirovaná podporou vlády USA pri jej brutálnom ovládnutí Filipín (vyšla s podtitulom Spojené štáty a Filipínske ostrovy, The United States and the Philippine Islands, pozn. prekl.) a jej odozvy odvtedy slúžili na morálne ospravedlňovanie európskych koloniálnych zločinov a imperializmu USA.

Kampaň Kony 2012 sa zhosťuje myšlienky, že obyvatelia a obyvateľky Ugandy musia byť „zachránení" sami pred sebou dobročinným a láskavým Západom. Takáto ideológia ospravedlňovala storočia kolonizácie krajiny a celej Afriky, a práve ona vytvorila rozhodujúce úrodné podhubie, z ktorého vzišli postavy ako Joseph Kony či Yoweri Museveni.

Je celkom prirodzené, že všetci bežní ľudia, ktorí v USA alebo inde na svete uvidia propagačný film kampane Kony 2012, zatúžia vykonať niečo pre zmiernenie utrpenia, ktoré video vykresľuje. Ak však už nič iné, tak aspoň posledné desaťročie vojen v Iraku a v Afganistane – obe morálne odôvodnené jazykom humanitárnych intervencií – by nás malo poučiť, že vojenská mašinéria USA sa nikdy nedá využiť na zastavenie násilia a ukončenie utrpenia.

Prítomnosť západných vlád v Ugande a kdekoľvek inde v Afrike – či už priama v podobe nasadenia vojenských jednotiek, alebo nepriama vo forme politickej a vojenskej podpory podkupným režimom – nikdy nepomôže obyčajným Afričanom a Afričankám.

Video Kony 2012 poskytuje klamlivé odpovede na strašnú krízu. Najlepší spôsob, ako pomáhať ľuďom Ugandy, je paralelne spochybňovať rovnako vojenskú intervenciu USA v danej oblasti, ako aj neoliberálnu hospodársku politiku, ktoré obe priviedli africký kontinent do biedy.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Fotografia: US Army Africa