Článok je syntézou kľúčových posolstiev z rôznych článkov, ktoré napísali laureáti Blue Planet. Preberáme v ňom súčasný a plánovaný stav globálneho a regionálneho prostredia vrátane implikácií pre udržateľnosť prírodného prostredia, spoločenskej a ekonomickej sféry. Zaoberá sa výzvami na zmenu, dôsledkami nečinnosti a tým, čo je potrebné na dosiahnutie ekonomického rozvoja a rastu medzi chudobnými ľuďmi, ktorý je priamo prepojený na environmentálnu a sociálnu udržateľnosť a naliehavú požiadavku okamžite konať.

Máme tento sen: spravodlivý svet bez chudoby; svet, v ktorom sa rešpektujú ľudské práva, svet, kde sa chudoba a prírodné zdroje riešia na vysokej etickej úrovni; environmentálne, sociálne a ekonomicky udržateľný svet, v ktorom  sa budú úspešne riešiť výzvy, medzi ktoré patria zmena klímy, strata biodiverzity a spoločenská nerovnosť. Tento sen sa dá uskutočniť. Zásadnou prekážkou je ale skutočnosť, že súčasný systém je hlboko zvrátený a cesta, ktorou sa v uberáme, k naplneniu tohto sna nevedie.

Čelíme kritickým elementom prítomným v mnohých prípadoch degradácie životného prostredia a v sociálnych problémoch. Ide predovšetkým o veľkosť ľudskej populácie a jej rast vrátane pridružených vzorov spotreby.  Populačný problém by sa mal urgentne riešiť prostredníctvom vzdelávania a posilňovania rovnocenného spoločenského postavenia žien vrátane ich pracovnej sily a práv – a to úpravou vlastníctva a dedičstva, zdravotnou starostlivosťou o deti a o staršie generácie a dostupnými modernými antikoncepčnými prostriedkami.

Nevyhnutne musíme pretrhnúť spojenie medzi produkciou a spotrebou na jednej strane a ničením životného prostredia na strane druhej. Počas obdobia  potrebného na prekonanie svetovej chudoby môžeme podstúpiť riziko znížených materiálnych životných štandardov. Nekonečný materiálny rast na planéte s konečnými a často krehkými prírodnými zdrojmi bude nakoniec aj tak neudržateľný. Neudržateľný rast podporujú environmentálne škodlivé dotácie v oblastiach energetiky, dopravy a poľnohospodárstva. Tie by sa mali odstrániť a vonkajšie environmentálne a spoločenské náklady by sa mali internalizovať. Pri rozhodovaní by sa mala zohľadňovať trhová aj netrhová hodnota ekosystémového tovaru a služieb.

Nesmierne environmentálne, spoločenské a ekonomické riziká, ktorým celosvetovo čelíme, sa budú na našej ceste omnoho ťažšie zvládať, ak nebudeme schopní merať kľúčové aspekty problému. Vlády by si napríklad mali uvedomiť, že pokiaľ ide o mieru ekonomickej aktivity, tak má HDP vážne obmedzenia. Treba ho doplniť o meranie piatich foriem kapitálu: vstavaného, finančného, prírodného, ľudského a spoločenského. Malo by tak ísť o zohľadnenie bohatstva, ktoré integruje ekonomické, environmentálne a spoločenské rozmery. Zelené dane a eliminácia dotácií (ktoré často prospievajú bohatším) by mali zabezpečiť, že prírodné zdroje potrebné na priamu ochranu chudobných ľudí budú dostupné tým, ktorí ich naozaj potrebujú.

Súčasný energetický systém, ťažko závislý od fosílnych palív, je podkladom mnohých problémov, ktorým čelíme: vyčerpanie ľahko dostupných fyzických zdrojov, bezpečný prístupu k palivám, zhoršenie zdravia a životných podmienok. Univerzálna dostupnosť čistej energie je pre chudobných kľúčovým momentom. Prechod na ekonómiu s nízkou spotrebou uhlíka si vyžiada rýchly technologický vývoj efektívneho využívania energie, objavenie environmentálne rozumných nízkouhlíkových obnoviteľných zdrojov energie, spôsoby zachytávania uhlíka a jeho skladovanie. Čím dlhšie budeme čakať na prechod k nízkouhlíkovej ekonómii, tým väčšmi sa uzamkneme do vysokouhlíkového energetického systému.  Nasledovať budú environmentálne škody na ekologických a spoločensko-ekonomických systémoch, infraštruktúru nevynímajúc.

Biodiverzita má podstatnú spoločenskú, ekonomickú a vedeckú hodnotu a jej ochrana je nesmierne dôležitá pre prežitie ľudstva. Rýchla strata biodiverzity (ktorá nemá obdobu počas minulých 65 miliónov rokov) ohrozuje ekosystémové služby, na ktorých sa zakladá náš súčasný blahobyt. Z hodnotenia Millennium Ecosystem Assessment vyplýva, že 15 z 24-och hodnotených ekosystémových služieb bolo na úpadku, 4 sa zlepšovali, ďalších 5 sa v niektorých oblastiach zlepšovalo a v iných zase upadali.

Rozhodujúce autority by sa mali poučiť z pretrvávajúcich hnutí zdola a z poznatkov, ktoré získali v oblastiach, akými sú energia, strava, voda, prírodné zdroje, financie a samospráva. Toto predstavuje kľúč k riešeniu manažmentu, kontroly a vlastníctva zdrojov nielen vo vidieckych komunitách. Je potrebné zväčšiť mieru zásadných aktivít zmeny systému, a to tak, že sa v riešení situácie komplementárne spoja prístupy zdola aj zhora. Globálna spolupráca sa dá zlepšiť vybudovaním trvalej regionálnej spolupráce, pomocou ktorej sa budú dať zvládnuť spoločné problémy udržateľného rozvoja.

Ak máme dosiahnuť svoj sen, musíme konať ihneď. Najmä ak vezmeme do úvahy zotrvačnosť, ktorá prevláda v spoločensko-ekonomickom systéme a to, že nepriaznivé následky klimatických zmien a straty biodiverzity sa celé stáročia alebo nikdy nemusia dať zvrátiť (ako napríklad vymieranie druhov). Máme dostatočné vedomosti na to, aby sme mohli konať, no súčasná vedecká neistota predstavuje problém, ktorému budeme musieť v obrovskej miere čeliť v rámci manažmentu rizika. Naša neschopnosť konať ochudobní súčasnú aj budúce generácie.

Spracoval Martin Jankovič

Fotografia: Wikimedia Commons