Elektráreň v Považskom Chlmci by mala spaľovať zemný plyn a vyrábať z neho elektrickú a tepelnú energiu. Kogeneračný zdroj má stáť blízko Hričovskej priehrady, 200 metrov od strednej školy a len o niečo ďalej od rodinných domov. V tejto oblasti hrozí výrazné prekročenie zvukových limitov platných pre obytné zóny. Otázkou tiež ostáva, kto bude odberateľom vyrobeného tepla,keďže teplovod má ústiť v mieste, kde nie je súvislé  osídlenie.  Proti projektu s 39 metrov vysokým komínom, ktorý bude financovať  Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), protestujú miestni obyvatelia od roku 2007. Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network upozorňujú, že plynová elektráreň bude ďalšou záťažou pre životné prostredie v tejto mestskej časti Žiliny.

Občianske združenie Budúcnosť Považského Chlmca v rámci integrovaného povoľovania zorganizovalo vo februári petíciu, pod ktorú sa podpísalo viac než 350 občanov, čo je vyše 25 percent všetkých obyvateľov dotknutej mestskej časti Považský Chlmec, korá je súčasťou Žiliny. Podľa zákona by takýto počet podpisov mal stačiť  na to, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zvolala verejné stretnutie občanov a vedenia  obce s investorom, kde by mohli vzniesť svoje námietky.  Inšpekcia však petíciu zamietla s odôvodnením, že limit 25 percent nie je splnený, keďže obcou je  v tomto prípade mesto Žilina a nie výstavbou najviac ohrozená mestská časť Považský Chlmec.

„ Stavba elektrárne a plynovodu negatívne ovplyvní najmä životy obyvateľov obce Považský Chlmec a nie až tak obyvateľov Žiliny, od ktorého  ju oddeľuje horský chrbát. Slovenská inšpekcia životného prostredia zamietnutím petície síce jednala podľa litery zákona a využila jeho nedokonalú formuláciu, no tým nerešpektovala hlas viac než 350 priamo dotknutých občanov,"  hovorí Anna Smikoňová z OZ Budúcnosť Považského Chlmca.

Na elektráreň ani na súvisiaci plynovod a teplovod nebolo vykonané posudzovania vplyvov na životné prostredie, aj keď v zisťovacom konaní sa zistili závažné environmentálne riziká. OZ Budúcnosť Považského Chlmca v spolupráci s Priateľmi Zeme-CEPA preto vypracovali návrh na obnovu územného konania pre umiestnenie elektrárne, ktorý OZ Budúcnosť Považského Chlmca ako účastník predchádzajúcich konaní podal  na Krajský stavebný úrad. Stavebný úrad OZ  vyrúbil správny poplatok 165 EUR s tým, že ak poplatok nebude zaplatený, úrad zastaví konanie. OZ Budúcnosť Považského Chlmca namieta predpojatosť voči  tomuto rozhodnutiu Krajského stavebného úradu podalo sťažnosť.

„Poplatok považujeme zo strany úradu za neprimeraný nátlak a tvrdíme, že je v rozpore s ústavou SR, keďže ako nezisková organizácia nemáme dostatok finančných prostriedkov a to podľa ústavy SR nemôže byť prekážkou, aby sme sa účinne mohli domáhať ochrany svojich práv," tvrdí Smikoňová.

Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network, ktoré sa okrem iného zaoberajú monitorovaním verejných financií, upozorňujú na to, že Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj budú financovať plynovú tepláreň a elektráreň v Považskom Chlmci z nástrojov, ktoré majú slúžiť krajinám strednej Európy na podporu udržatelnej energetiky a efektívneho využívania energie. Tieto nástroje verejných bánk by mali pomôcť krajinám v tomto regióne znížiť spotrebu energie a závislosť od dovozu palív, čo by obmedzilo znečistenie a znížilo dôsledky klimatických zmien.

„V súčasnosti sa viac než tretina všetkej energie na Slovensku vyrába z dovážaného zemného plynu. Podpora ďalšej plynovej elektrárne z verejných peňazí iba zníži energetickú bezpečnosť krajiny, " hovorí Irena Jenčová z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA a CEE Bankwatch Network.

„Ak sa obnoví územné konanie, bude potrebné komplexne vyhodnotiť negatívne sociálne a environmentálne vplyvy tejto elektrárne a súvisiacich stavieb na životné prostredie obyvateľov Považského Chlmca.  Keďže vplyvy na životné prostredie neboli posúdené v plnom rozsahu, neboli zhodnotené ani kumulatívne vplyvy plánovanej elektrárne s ostatnými  zdrojmi hluku a znečistenia ako je susediaca obrovská skládka komunálneho odpadu a  hlukové emisie blízkej diaľnice. Obe verejné banky by mali prevziať zodpovednosť za túto investíciu, trvať na riadnom posúdení jej vplyvov a  zvážiť či je skutočne vo verejnom záujme občanov Slovenska. Nemali by ignorovať ani vytrvalý občiansky odpor voči plánovanej elektrárni, vďaka ktorému sa výstavba oneskoruje o viac ako tri roky, " dodáva Jenčová.

Priatelia Zeme - CEPA

Fotografia: TunnelBug