Chudoba a nerovnosť v príjmoch sa zaradili medzi kľúčové témy na Stredoeurópskom medzináboženskom fóre  (CEIF 2016), ktorého sa zúčastnilo viac ako 150 účastníkov zastupujúcich 20 národov, 3 kontinenty, 7 náboženstiev sveta a iné náboženstvá , duchovné a humanistické tradície. Toto stretnutie sa konalo v Nitre na Slovensku, 25. Júla 2016. 

Alarmujúci trend nacionalizmu, extrémizmu a xenofóbie v našej spoločnosti, ako aj  celková svetová ekonomika, sociálne a politické spory, si vyžadujú dialóg medzi ľuďmi, tými, ktorí sa snažia zlepšiť životnú situáciu, svet, komunitami, autoritami a riadiacimi inštitúciami. Aby naskrz prediskutovali zníženie chudoby i ako spojiť ľudí zažívajúcich chudobu a inštitúcie, fórum predstavilo ako hlavný panel „Vnútorné korene chudoby“, spojený s následným workshopom, živým vstupom mimovládnych organizácií, s modlitbami za mierové súžitie, odstránenie narastajúcej  nerovností medzi bohatými a chudobnými  a pomoc ľuďom v núdzi. 

V stanovisku z Nitry, je základným výsledkom tejto konferencie zdôraznenie chudoby. V tejto temnejúcej dobe podľa stanoviska je dôležitý dialóg. Hodnoverný dialóg však treba viesť s rešpektom voči ostatným. Skutočný dialóg  musí byť podopretý poznaním,. „Žiť a nechať  žiť“  už nepostačuje v Európe premoženej migráciou a ďalšími výzvami. Solidarita v činoch musí byť založená na princípe „ žiť a pomôcť žiť“  Viac o stanovisku sa dozviete: ow.ly/31be303ha30.

Medzi najzaujímavejšími diskutujúcimi v paneli „Vnútorné korene chudoby“ boli prof. Vladimír Krčméry, rektor Univerzity sv. Alžbety a súčasne manažér RESOTY – resocializačnej komunity Antona Srholca, Jo Bothmer – spoluzakladateľ Európskej sieti proti chudobe, europoslankyňa Anna Záborská, Federico Reho – výskumník Martens Centre. Moderoval Tomáš Horváth, občiansky aktivista a učiteľ Teach for Slovakia. V paneli zazneli príspevky členov výboru Slovenskej siete proti chudobe Petra Semana a Slávky Marekovej.

Panelisti sa zhodli, že kľúčovými indikátormi chudoby je obmedzený prístup  k jedlu a nedostatočná kvalita stravy, k bývaniu, spravodlivosti a vzdelaniu. Ale chudoba má rôzne dimenzie. Chudoba je morálnym problémom, ako to vidia všetky náboženstvá. Veľa Európanov ťažko sympatizuje s utečencami, pretože sami čelia vlastnej „pracovnej chudobe“, napriek tomu, že pracujú, sú  chudobní.  Teda to nie je menej dôležité venovať pozornosť chudobným ľuďom doma. Ktorí bojujú za zlepšenie vlastných životných podmienok.

Panelisti tiež súhlasili, že rast, udržateľnosť a múdrosť sú nevyhnutnými podmienkami pre úspešné riešenie problému chudoby.  Vtedy dokáže mať efekt boj s chudobou na národnej úrovni , keď budú pracovať efektívne kompetentní tvorcovia politík . Ich úsilie sa míňa  cieľu v štátoch s vysokou korupciou a rigidnou byrokraciou. V takýchto situáciách je potrebné a nezastupiteľné  angažovanie sa jedincov a miestnych komunít, aby pomohli chudobným. A bezpochyby aj hlboko ľudské.  

Profesor Krčméry sa podelil o svoje skúsenosti z tábora utečencov, v ktorom slovenskí lekári pracujú v absolútne chudobnom prostredí. Než o úspechoch a výdobytkoch treba hovoriť o našom zlyhaní, ale byť si zároveň vedomí, že pozitívnou stránkou chudoby je solidarita. Niektorí ľudia individualizujú chudobu, že sú si na vine sami ľudia zakúšajúci chudobu, lebo sú leniví, pasívni. Ale vhodnejšie bude citát príbehu z Biblie o slepom mladom mužovi, ktorý sa narodil slepým,  aby sa činy Boha  prejavili v ňom.

Jo Bothmer, skúsený aktivista v boji proti chudobe, vyhlásil, že chudoba existuje ako výsledok politických a ekonomických rozhodnutí. Nepostačujúci príjem pôsobí aj na deti a značne limituje ich budúcnosť. Našou snahou je znížiť počet ľudí žijúcich v chudobe. Pre neho je kľúčovou otázkou, ako zviditeľniť chudobu a ako sa zapojiť do boja proti nej.  Existujú desiatky tisíc medzinárodných  organizácií:  boj proti chudobe je ako riadenie ministerstva, je o boji medzi rôznymi skupinami a ich stratégiami o vykynožení chudoby. Rast, udržateľnosť a múdrosť sú nevyhnutnými predpokladmi úspešného riešenia tohto problému. Verejnosť potrebuje, aby sme ukázali rôzne obrazy chudobného človeka. Svet je plný sklamaní: často potrebujeme viac pokusov byť úspešnými v živote. Musíme vytvoriť platformu, kde môže chudobný rozprávať o svojich návrhoch, riešeniach, myšlienkach, projektoch a participovať v procese rozhodovania. Toto by prinieslo ľuďom na hrane nádej, aby sa mohli stať plnohodnotnými členmi spoločnosti, občanmi so sebadôverou.    

Anna Záborská odprezentovala politický náhľad. Treba rozlišovať absolútnu a relatívnu chudobu. Obmedzený prístup k jedlu, spravodlivosti a vzdelaniu sú hlavnými indikátormi chudoby. Vonkajšia chudoba je stav obmedzených ľudských práv a nedôstojný život. Lisabonská stratégia spolu so Stratégiou Európa 2020 plánovali vytvoriť z EÚ najrozvinutejšiu časť sveta do r. 2010. V protiklade s politickým plánom , bol r. 2010 vyhlásený za Rok chudoby. Etický prístup je najlepšie realizovaný na individuálnej úrovni, kde sa môže prejaviť skutočné milosrdenstvo. Ako katolíčka, pani Záborská očakáva Boží súd týkajúci sa každého človeka, aj jej samej.  V tejto sfére sa viaceré náboženstvá aj veda zhodujú, že existuje zákon akcie – reakcie, príčinnosti, bumerangový efekt, zákon odplaty, či zákon karmy. Avšak často sa tento fenomén redukuje na „osud“. Tak ako spomenul aj prof. Krčméry, že si v minulosti myslel, že ľudia sú chudobní za trest. Ale zákon karmy, či príčinnosti je omnoho komplikovanejší. Aj preto je medzináboženský dialóg a riešenie pálčivých problémov z rôznych uhlov pohľadu potrebné, lebo všetky svetové náboženstva vznikli vďaka geniálnym vizionárom a mysliteľom. A tak ako je ťažké pochopiť geniálneho Alberta Einsteina, aj pre učiteľov fyziky, vôbec nie je ľahké rozpoznať svet, v ktorom žijeme a jeho zákonitosti. 

Federico Reho  si myslí, že charita, solidarita a subsidiarita tvoria vitálnu časť riešenia rôznych „vačkov“  chudoby, existujúcej v Európe. Na národnej úrovni, štátny model blahobytu  bol z určitej časti pozitívny,  ale často bol len nástrojom k získaniu politických bodov. V skutočnosti, krajiny bez sociálnej prosperity, majú lepšie vyvinutý zmysel pre kresťanskú dobročinnosť, a mnohí jedinci konajú dobré skutky. Systematický prístup k riešeniu chudoby je neefektívny v krajinách s vysokou mierou korupcie a v ktorých  medzinárodná pomoc chudobným  mizne vo vačkoch miestnych  vyšších úradníkov.

Peter Seman sa podelil o svoje skúsenosti v práci s chudobnými komunitami včítane rómskej . Varoval pred tým, aby sme neboli príliš „internacionálni“ a pritom nezabudli na vlastných občanov v núdzi. Na východnom Slovensku  bežní občania žijú v ťažších životných podmienkach ako azylanti v dnešných táboroch pre utečencov. Opísal fenomén zamestnaneckej chudoby, kedy 60% ľudí nedosahuje 50% priemerného príjmu a nedokážu pokryť životné náklady. A je veľmi ťažké týchto občanov presvedčiť, aby solidarizovali s utečencami a sociálnymi migrantami. Duchovná úroveň ľudskej existencie, súcit  je jedna stránka. Ale podľa Petra Semana nemôže byť oddelená od fyzických a finančných potrieb:  musíme riešiť prednostne naše domáce problémy a súcitiť s našimi chudobnými občanmi a až potom pomáhať riešiť problémy cudzincov.

Slavomíra Mareková zdôraznila princíp, že ak by sa každý člen spoločnosti rozvíjal, tak by sa rozvinula celá spoločnosť. Podľa nej je kľúčovou otázkou“ kde som v sociálnom systéme zaradená? Kto som? Ako mať zabezpečné základné ľudské práva? Existujú Slováci s neistou pozíciou v spoločnosti, napr. neformálne opatrovateľky, ktoré sa starajú o svojich postihnutých členov rodiny, ale nemôžu byť takto zamestnaní. Zatiaľ čo zohrávajú dôležitú rolu v spoločnosti, tieto opatrovateľky strádajú kvôli nízkemu príjmu a nízkeho sociálneho postavenia, napriek tomu, že European Charter a ďalšie dokumenty chránia ich práva. 

V otázkach a odpovediach, problém úplatkov pri distribúcii humanitárnej pomoci sa najviac zdôraznil, čo vedie k tomu, že sa stávajú tieto národy a ich predstavitelia závislými na medzinárodnej pomoci. P. Reho odpovedal, že sú „prázdne vačky“ chudobných, do ktorých dobrí kresťania aktívne dávajú peniaze a efektívne pomáhajú chudobným. V širšom kontexte  dodala sestra Maureen Goodman, že príčinou existencie chudoby je ľudská chamtivosť, zdôraznila vnútorné korene chudoby. Preto podobne ako autori a podporovatelia vízie Sociálneho piliera zdôraznila, že je potrebné zmeniť paradigmu, vyvážiť ekonomické, finančné politiky, cítením, nesebeckým myslením,  zmenami v oblasti  starostlivosti o druhých. Ináč naše snahy nedosiahnu cieľ, a budú len náplasť na problém.    

Moderátor Tomáš Horváth  zhrnul diskusiu a podčiarkol, že chudoba je často dôsledok politických rozhodnutí. Že je potrebné rozlíšiť absolútnu a relatívnu chudobu. Podelil sa o svoje skúsenosti z Markušoviec, z dediny na východnom Slovensku, kde učí  a zažíva princípy existencie a ľudskosti : dobro, krásu, pravdu. Uzavrel  to výrokom pápeža Františka : „ je dobré vidieť ako si deti osvojujú poznatky napriek chudobe, ktorá ich obkolesuje. To je naplnenie mojich snov.“