Workshop a verejná diskusia: Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania

Autor/ka: Utopia

Dňa 17. mája 2012 sa v rámci Transeuropa festivalu organizovaného participatívnymi komunitami participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave a OZ Utopia v spolupráci so združením European Alternatives v Justiho sieni Primaciálneho paláca uskutočnilo podujatie Bratislava ako centrum participatívneho rozpočtovania.

Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súčasnú prácu jednotlivých participatívnych komunít, zapojiť do ich aktivít širšiu verejnosť a zároveň komunikovať ich skúsenosti s občanmi z viacerých slovenských a trinástich európskych miest zapojených do Transeuropa festivalu a predovšetkým vytvoriť spoločný dokument, ktorý by informoval o tom, čo oslovení obyvatelia nášho mesta pokladajú za dôležité a tiež o tom, aké sú ďalšie ciele a plány participatívnych komunít.

Program podujatia sa začal v ranných hodinách wokrshopom pre záujemcov o tému PR z rôznych častí Slovenska a otvorením informačného stánku o PR v Bratislave pred budovou Primaciálneho paláca. V informačnom stánku sa striedali členovia a členky participatívnych komunít a oslovovali širšiu verejnosť, aby im poskytli základné informácie o PR a získali od nich informácie o tom, čo im v Bratislave chýba, čo ich hnevá a akým spôsobom by tieto nedostatky odstraňovali. Členovia a členky participatívnych komunít oslovili počas dňa stovky Bratislavčaniek a Bratislavčanov a ich podnety sa stali základom práce podvečerného workshopu. V jeho úvodnej časti pracovali participatívne komunity v skupinách a pripravili výstupy, ktoré v druhej časti spoločne odprezentovali všetkým zúčastneným.

Spoločný dokument participatívnych komunít:

Ťažiskové témy Bratislavy

Tento dokument je prvým krokom smerom k vytvoreniu strategického a strednodobého plánu, ktorý by predstavoval pre mechanizmus participatívneho rozpočtu v Bratislave jeho základné ciele. Zámerom tak bolo prvotné sformulovanie potrieb a zámerov jednotlivých participatívnych komunít a ich predstavenie ostatným zúčastneným. Výsledkom tohto procesu sú ťažiskové témy jednotlivých oblastí, ktoré zväčša predstavujú široko uchopené tézy poukazujúce na problémy a nedostatky verejných služieb. Je však potrebné zdôrazniť, že kritiku a široko uchopené témy dopĺňali a rozvíjali konštruktívne návrhy riešení, ktoré majú často veľmi konkrétny a rukolapný charakter. Celkovo sa kritika dotýkala miznutia a vytvárania bariér pri verejných službách a verejných priestoroch, a tiež nedostatočnej komunikácie zo strany zástupcov a úradov mesta.

Tento dokument sa formoval podľa princípov participatívneho rozpočtu, takže základom práce bolo aktívne vytváranie podmienok umožňujúcich čo najširšiu participáciu komukoľvek, kto o ňu prejaví záujem. Členovia a členky participatívnych komunít sa aktívne pokúšali zapájať širšiu verejnosť prostredníctvom zbierania podnetov a aj zapojením záujemcov pri spracovávaní podnetov a navrhovaní ťažiskových tém jednotlivých komunít.

Participatívna komunita Seniori:

Na úvod komunita informovala o dvoch projektoch schválených vo verejnom zvažovaní v rámci pilotného projektu PR z minulého roku, ktoré v súčasnosti realizuje. Ide o Komunitné centrum generácií a aktivity s ním spojené a o projekt krízovej linky pomoci.

Počas spoločnej práce aj so zapojením nových účastníkov a účastníčok sa otvorila možnosť rozšíriť projekt krízovej linky o ďalšie aspekty. V diskusii sa ukázalo, že medzi dostupnými službami a seniormi existuje informačná medzera a prístupová bariéra, ktoré by tím dobrovoľníkov mohol vyplniť aj funkciou „vybavovačov", ktorí by v prípade potreby pomáhali obyvateľom pri kontakte s rôznymi úradmi a inštitúciami. Ďalšou diskutovanou témou bolo zväčšujúce sa odcudzovanie staršej a mladšej generácie a objavil sa návrh na realizáciu letných denných táborov pre seniorov a deti.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Podpora bezpečnosti seniorov predovšetkým v týchto oblastiach: bývanie, sociálne veci a zdravie

  • Zapĺňanie medzery medzi staršou a mladšou generáciou

  • Sprístupňovanie služieb a odstraňovanie bariér medzi službami a ich adresátmi

Participatívna komunita Zelené mesto:

Informovala o priebehu projektu Zelená hliadka schváleného vo verejnom zvažovaní v minulom roku, ktorý sa zameriava na odstraňovanie odpadu a odpadkov na území Bratislavy. Spomedzi podnetov od občanov sa spomínal nedostatok špeciálnych verejných priestorov pre psíčkarov - výbeh pre psy.

V diskusii sa opakovane spomínal nedostatok zelene a neustále pokračujúca likvidácia zelených plôch v meste a rozvíjali sa námety, ktoré by prispeli k vytvoreniu rekreačných zón pre Bratislavčanov a Bratislavčanky.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Skvalitnenie služieb pri odstraňovaní odpadu

  • Zastavenie likvidácie verejnej zelene

  • Vytváranie ďalších verejných rekreačných zón

Participatívna komunita Doprava:

V diskusii, ktorá sa odvíjala od podnetov občanov, sa objavili témy osobnej automobilovej dopravy, verejnej dopravy a cyklodopravy. V rámci cyklistickej dopravy sa hovorilo o rozširovaní cyklotrás a otvorení centra mesta pre cyklistov. Osobnej doprave dominovalo parkovanie a požiadavka nanovo rozpracovať strategickú koncepciu pre rezidenčné a záchytné parkovanie.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Zmena dopravných stereotypov

  • Dynamická doprava: skvalitnenie verejnej dopravy a rozvíjanie integrovanej dopravy

  • Vybudovanie nových prestupných uzlov verejnej dopravy

Participatívna komunita Kultúra:

Najdiskutovanejšou témou tejto komunity bola otázka, ako zvrátiť trend marginalizácie kultúry v čase krízy. Odpovede na túto otázku mali rôznu podobu. Najčastejšie sa hovorilo o podpore a rozvíjaní lokálnych kultúrnych aktivít, ktoré rozvíjajú aktívny prístup obyvateľov ku kultúre, o potrebe podpory pre kultúrne centrá a festivaly. Ako prvý krok sa navrhlo vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách tak, aby v meste existovali plochy pre bezplatné informovanie o kultúrnych aktivitách.

Najdôležitejšie ťažiskové témy:

  • Rozvíjanie a podpora lokálnych kultúrnych aktivít

  • Vytváranie verejného priestoru pre informovanie o kultúrnych aktivitách

  • Otváranie a rozvíjanie kultúrnych centier

Participatívna komunita Mládež:

V úvodnej časti informovala komunita o jej súčasných aktivitách v rámci projektov Plavárne pre Bratislavčanov a Komunitné centrum generácií. Hovorilo sa aj o plánovaných aktivitách rámci projektu Autonómna zóna Lafranconi a diskutovalo sa o súčasných podmienkach pre mladých ľudí v Bratislave. Ako najväčší problém vnímali nedostatok možností pre šport a voľnočasové aktivity, pričom tento nedostatok spôsobujú nielen miznúce športoviská, ale aj častá neprístupnosť tých existujúcich pre verejnosť. Dôležité miesto v debate sa dostalo aj samotnému participatívnemu rozpočtu a nedostatkom v jeho propagácii a informovaní verejnosti.

Ťažiskové témy komunity:

  • Rozširovanie a sprístupňovanie športovísk

  • Spestrenie a vytváranie širšieho priestoru pre voľnočasové aktivity

  • Propagácia a širšia informovanosť o práci participatívnych komunít a participatívneho rozpočtu

Participatívna komunita OpenData:

V tejto komunite sa diskutovali možnosti a nedostatky konceptu Otvorenej samosprávy a potreby nielen tejto komunity, ale predovšetkým občanov Bratislavy vzhľadom na zverejňovanie informácií. Objavila sa tak požiadavka na vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny s úradníkmi zodpovednými za informovanie verejnosti o fungovaní samosprávy, ktorá by spolupracovala pri definovaní zdrojov informácií a popise procesov ich zverejňovania a spracovávania. Jej cieľom by malo byť zmapovanie procesov samosprávy a nastavenie obojstranných tokov informácií, teda od samosprávy k občanovi a spätne od občana k samospráve. Hovorilo sa aj o mestských podnikoch a sformulovala sa požiadavka na sprístupnenie informácií a otváranie procesov spolurozhodovania občanov aj v mestských podnikoch a zariadeniach.

Ťažiskové témy komunity:

  • Vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zamestnancov samosprávy zodpovedných za zverejňovanie informácií a členov participatívnej komunity

  • Sprístupnenie informácií a vytváranie podmienok pre spolurozhodovanie občanov v mestských podnikoch a zariadeniach

Priemerne (1 Hlas)

Novinky Novinky

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

Od 4. do 6. decembra sa v Bratislave v Ústave vzdelávania a služieb uskutoční medzinárodná interdisciplinárna konferencia o európskom družstevníctve a sociálnej a solidárnej ekonomike Vízia kooperatívnej budúcnosti: Kooperativizmus pre 21. storočie v Európe a za jej hranicami. Cieľom konferencie je prediskutovať postavenie a úlohu družstiev a sociálnych podnikov v sociálnom a ekonomickom rozvoji v krajinách Vyšehradskej štvorky – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku a v širšom európskom kontexte (juhovýchodnej a západnej Európy). Na konferencii sa stretnú pohľady vychádzajúce z historickej a teoretickej reflexie aj z praxe. Konferencia je súčasťou projektu Kooperatívna ekonomika ako cesta k miestnemu inkluzívnemu sociálnemu a hospodárskemu rozvoju", ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond.

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

Mezinárodní družstevní den se slaví každoročně první sobotu v červenci. Cílem dne je zvýšit povědomí veřejnosti o družstvech, prezentovat úspěchy a hodnoty mezinárodní solidarity, ekonomickou efektivitu družstev, principy rovnosti a družstevní demokracie, jakož i myšlenku světového míru.
Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie. Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam. Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe, vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias „reálneho socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii družstevníctva.
E-mailová „demokracia

E-mailová „demokracia"

Práve v Deň ľudských práv Európsky parlament neprijal tzv. správu Estrela, čím odmietol zaujať pozitívne stanovisko k posilneniu práv žien, a všeobecne práv všetkých ľudí, rozhodovať o svojich reprodukčných voľbách, vrátane práva na prístup k antikoncepcii či kvalifikovaným informáciám.
First Previous Next Last

FB FB