Právo na mesto a distribúcia priestoru

Autor/ka: Spracoval: Peter Vittek

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

Od doby, keď Lefebvre napísal Le droit a la ville (1968) (Právo na mesto), neoliberalizácia pokročila. V podmienkach globalizácie sa posilnil konkurenčný spoločenský poriadok a vzťahy a mestá súťažia o stále mobilnejší investičný kapitál. Miestne zastupiteľstvá prijali podnikateľské stratégie a premenili sa, aby sa viac podobali na flexibilné firmy. Začali presúvať služby súkromným alebo dobrovoľníckym organizáciám. Objavili sa nové kvázi verejné organizácie – korporácie pre mestský rozvoj alebo verejno-súkromné partnerstvá – aby vykonávali mnohé funkcie miestnych zastupiteľstiev. Tento proces rýchlo zmenil množinu inštitúcií, ktoré v mestských oblastiach vládnu. Mnohí autori tvrdia, že nová forma vlády podlieha výhradne imperatívu kapitalistickej akumulácie. David Harvey to opísal takto: „Kapitalisti sú nútení produkovať nadvýrobok, aby vytvorili nadhodnotu. Tú musia následne znovu investovať, aby získali ďalšiu nadhodnotu. Výsledkom ustavičného reinvestovania je, že nadvýroba rastie zloženým tempom, a preto sú logistické krivky (peňažná, výstupov a populačná), ktoré sú naviazané na dejiny akumulácie kapitálu, súbežné s krivkou nárastu kapitalistickej urbanizácie.
 
Politiku v kapitalizme formuje ustavičná potreba hľadať výnosný terén na tvorbu a absorpciu prebytkov kapitálu." Urbanizácia, suburbanizácia a rozsiahle mestské rozvojové projekty dokážu absorbovať obrovské objemy kapitálu. Distribúcia mestského priestoru je tak väčšinou v rukách finančného a realitného kapitálu a spoločenské, kultúrne a politické funkcie mesta sú podriadené ich záujmom. Na mestskú sociálnu kohéziu to má devastujúci dopad a nerovnosti medzi jednotlivými časťami mesta a mestskými oblasťami sa zväčšujú. Stále viac rozhodnutí prijímajú aktéri, ktorí sa priamo nezodpovedajú obyvateľom mesta – miestnym voličom – a nepodliehajú konvenčnej kontrole v rámci zastupiteľskej demokracie.         
 
 V tomto zmysle je neoliberalizmus útokom proti demokratickým formám kolektívne tvarovaného rozvoja. Mesto je odcudzené jeho obyvateľom. Nie je miestom participácie, ale miestom, ktoré obyvateľom vyvlastnila vládnuca trieda (alebo súbor ekonomických záujmov). Priestory moderných miest nám čoraz viac vnucujú, neformujeme ich sami. Lefebvre hovorí, že ľudia majú právo na viac. Majú právo na œuvre – mesto ako dielo, na ktorom sa podieľajú všetci jeho obyvatelia. Dnešné mestá sú pre neho len produktmi. Pojmy œuvre/produkt vyjadrujú dva aspekty výroby v tom najširšom zmysle slova. Produkt je výsledkom odcudzenej výroby – práce, kým œuvre je výsledkom tvorby – výroby oslobodenej od odcudzenia. Lefebvre píše: „Právo na mesto sa prejavuje ako najvyššia forma práv: právo na slobodu, na individualizáciu v rámci socializácie, na obývané prostredie a na obývanie. Právo na mesto v sebe zahŕňa právo na œuvre, na participáciu a osvojenie (jasne odlišné od práva na vlastníctvo)." Právo na mesto obsahuje právo na užívanie mestských priestorov a právo na obývanie, ktoré zahŕňa právo na bývanie. Bývanie je jedna forma osvojenia mesta. Lefebvre dôsledne odlišuje osvojenie od vlastníctva. Vlastníctvo je stelesnením odcudzenia. Vlastnícke práva sú nevyhnutne vylučujúce: držba vlastníckych práv dáva ich nositeľovi možnosť odoprieť nechceným ľuďom prístup. Vo svete, kde niektorí členovia spoločnosti nemajú žiadne vlastnícke práva sa objavuje bezdomovectvo. Títo ľudia musia nájsť spôsob, ako obývať mesto napriek exkluzívnosti vlastníctva alebo nájsť spôsoby ako podkopať či podlomiť moc vlastníctva (napríklad pomocou squattingu alebo nejakého kolektívneho hnutia vylúčených), aby si mesto osvojili inak. Neoliberálni politici sprivatizovali obrovskú časť mestského priestoru. Dôležitá časť verejného priestoru zmizla. Obyvateľov vyvlastnili a teraz sú vylúčení z používania predtým dostupného územia. Istým spôsobom sme z užívania rozličných mestských priestorov a rozhodovacieho procesu o výrobe a distribúcii priestoru vylúčení všetci.  
 
Žiadať právo na mesto znamená žiadať radikálnu mestskú demokraciu a živú mestskú komunitu. Mestská demokracia by nemala byť statickým stavom, ale trvalým procesom zápasu o právo na mesto pre všetkých obyvateľov. Tento druh demokratizácie znamená neustále experimentovanie s podobou inštitúcií a organizačných štruktúr. Všetky zložky obyvateľstva by mali byť zahrnuté do procesu všeobecného vyjednávania o cieľoch mestského rozvoja. Byrokratické miestne zastupiteľstvá by mali nahradiť zodpovedné a transparentné verejné a občianske inštitúcie. Zápas za socio-ekonomickú a kultúrnu demokratizáciu mestského priestoru môže všetkých občanov spojiť pomocou dialógu a demokratického rozhodovania. Žiadne rozhodnutia by nemali byť obyvateľom vnútené zhora alebo zvonku. Radikálne demokratické rozhodovanie musí byť výsledkom trpezlivého vyjednávania medzi všetkými obyvateľmi mesta. Môže to byť cesta k naozaj demokratickému mestu, ktoré je prístupné všetkým, a demokratickej distribúcii priestoru v ňom – dielu všetkých obyvateľov a živej mestskej komunite.
 
Pokračovanie:
David Harvey:
  1. Právo na mesto (1)
  2. Právo na mesto (2)
Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/porto/Porto+Alegre
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB