Ľudová univerzita

Autor/ka: Peter Nedoroščík

Ľudová univerzita (ĽU) chce byť v prvom rade univerzitou ako takou, teda spoločenstvom učiacich (sa). Konceptuálna schéma ĽU sa opiera o dve základné ideové východiská. Prvé tvorí koncept univerzity vytvorený Wilhelmom von Humboldt , ktorý sa stal základným modelom nielen pre európske vysoké školy, ale inšpiráciu v ňom našli aj americké univerzity. Humboldtov koncept celostného vzdelávania prostredníctvom vedy vychádza z dvoch kľúčových pojmov – občianstvo a slobodné indivíduum, a ústi v myšlienke akademickej slobody, ktorá sa nevymedzuje len smerom navonok, ale predovšetkým dovnútra. Univerzita v tomto význame napĺňa svoj pôvodný význam a stáva sa činorodým a živým spoločenstvom pedagógov a študentov.

Druhé východisko predstavuje koncept wikinómie a vytvára nástroj pre realizáciu Humboldtovej myšlienky. Wikinómia je v súčasnosti zrejme najprudšie sa rozvíjajúcou oblasťou ekonómie a Európska komisia plánuje v roku 2011 vymedziť na rozvíjanie tohto konceptu veľký priestor. Wikinómia ako spôsob produkcie vychádza z týchto kľúčových prvkov: (1) otvorenosť, (2) kultúra zdieľania, (3) spolupráca na báze dobrovoľnosti. Týmto spôsobom stiera v klasickej ekonomickej schéme základnú hranicu medzi konzumentom a producentom a vytvára novú kategóriu – tzv. prosumer. Tento radikálne nový prvok produkcie dovoľuje predpoklad, že jeho aplikácia v akademickom prostredí nielen umožní zmenu procesu výučby a komunikácie smerom k Humboldtovmu ideálu (ako na osi pedagóg – študent, tak aj pedagóg – pedagóg), ale zároveň umožní aj vytváranie poznania, ktoré bude inovatívne obsahom aj formou. Wikinómia okrem toho rozvíja Humboldtov princíp občianstva z prelomu 18. a 19. storočia aplikáciou dnes už klasického participatívneho modelu demokracie v podobe hnutia zdola - graasroots movement ako siete dobrovoľne kooperujúcich skupín, pričom dobrovoľnú kooperáciu stimuluje a dopĺňa o nové dimenzie prostredníctvom technológií open source. Táto aplikácia umožňuje popri precíznom mapovaní potrieb aj na najnižších poschodiach štruktúr aj posúvanie impulzov a inovácií smerom k centrálnym bodom.

Na základe uvedených východísk možno poslanie ĽU vyjadriť v troch ťažiskových bodoch:

  • Vytvorenie vzdelávacieho modelu, ktorý v sebe nesie základné poslanie univerzity v tej podobe, v akej nám ho zanechala história, a zároveň rozvíja najnovšie impulzy súčasnej doby;
  • Vytvorenie spoločnej platformy pre diskusiu a rozvíjanie poznania v rámci akademickej a vedeckej komunity naprieč vednými odbormi a opätovné nadviazanie dialógu medzi prírodnými a technickými odbormi na jednej strane a humanitnými a sociálnymi odbormi na strane druhej;
  • Otvorenie a rozširovanie kvalifikovaného vzdelávania pre verejnosť;

Východisková situácia

  1. Vzdelávanie. Rovnako ako iné spoločenské oblasti, aj proces vzdelávania zasiahol a výrazne modifikoval trend komodifikácie, čoho výsledkom je, že vzdelávanie sa zameriava (predovšetkým a postupne) len na vytváranie sofistikovanej pracovnej sily pre zahraničný kapitál. Jedným z najdôležitejších následkov tohto trendu je skutočnosť, že absolvent univerzity sa (v tom lepšom prípade) stáva „kvalifikovaným idiotom", teda úzko zameraným odborníkom, ktorý vo všetkých ostatných oblastiach života zaujíma pozíciu „pasívneho konzumenta".
     
  2. Hospodárstvo. Od roku 1998 sa politická snaha v ekonomickej oblasti orientuje výlučne na pritiahnutie zahraničného kapitálu, ktorý má zabezpečiť dostatok pracovných miest a prosperitu. Všetky ostatné rozvojové stratégie sa v politickom procese ignorujú a ich zriedkavá realizácia závisí od treťosektorových organizácií, ktorých aktivity sa len málo, respektíve vôbec neobjavujú v mediálnom diskurze, pričom tieto aktivity sú zväčša izolované. Pod heslom otvorenej exportne orientovanej ekonomiky sa zo Slovenska stala krajina výsostne závislá od zahraničia.

    Výsledkom tejto tendencie je výrazná polarizácia spoločnosti prejavujúca sa:
    1. priepastnými regionálnymi rozdielmi;
    2. vytváraním a rozširovaním skupín obyvateľstva, ktoré vypadávajú zo spoločenského života, pričom čoraz častejšie naberá táto marginalizácia podobu nezvratného procesu.
  3. Verejná diskusia. Slovenský mediálny priestor ovládol jediný dominantný diskurz, ktorý prvé dva body pokladá za žiaduce a naznačené problémy a neúspechy považuje buď za prechodné (najčastejším argumentom je tzv. postkomunistická mentalita, ktorá vymrie so súčasnými generáciami) a/alebo ich priamo pripisuje indivíduám (lenivosti, neochote sa prispôsobiť = nedostatočnej flexibilite). Dominantný mediálny diskurz pretláča dva veľmi problematické názory:
    1. trhové myslenie a spôsoby riešenia sú v akejkoľvek situácii prejavom „zdravého rozumu" a rešpektujú „prirodzenosť človeka";
    2. žiadne iné spôsoby neexistujú. Ak sa predsa objavia, sú prejavom nebezpečných myšlienok, ktoré majú totalitný (najmä „červený" a/alebo „zelený") charakter a preto je potrebné ich potláčať.
       

Cieľ

Základným cieľom univerzity je hľadanie a vytváranie myšlienok, postojov a riešení, ktoré majú netrhový charakter, pričom tu produkované vedenie by nemalo mať len teoretický charakter, ale  by sa malo zameriavať priamo na prax. Dôležitý zámer je tiež vytváranie priestoru pre názory, ktoré mediálny diskurz vytláča a často aj dehonestuje.
 

Zámer

Wikinómia. Jedným zo základných princípov spolupráce je akcent na wikinómiu. Z hľadiska celkovej koncepcie ĽU sa týmto zabezpečí proklamovaný prvok prepojenia teórie a praxe. 

Komunita. Zároveň bude tento proces aktivizovať a priamo podnecovať vytváranie skupín, ktoré budú jednotlivé kurzy prevádzkovať a rozpracovávať, pričom základnú platformu bude poskytovať opensource technológia (liferay alebo confluence; využijú sa tu základné skúsenosti o. z. utopia, ktoré v súčasnosti prevádzkuje živú komunitu v počte viac ako 40 osôb realizujúcich niekoľko občianskych aktivít a projektov), umožňujúca živú diskusiu, vytváranie spoločných dokumentov a ďalšie inovatívne prvky komunikácie. 

Knižnica. Jedným z najprogresívnejších uvedených prvkov je archivovanie a prevádzka vytváraného vedenia prostredníctvom interaktívnej knižnice (túto momentálne tvorí a bude prevádzkovať EIT coop (práve vznikajúci kooperatív odborníkov v elektrotechnike a IT technológiách). Knižnica umožní na jednej strane formalizáciu a kategorizáciu produkovaného poznania, na druhej strane zabezpečí neustálu možnosť jeho transformácie a inovácie, pričom počas celej prevádzky bude archivovať aj jednotlivé kroky zhromažďovania informácií, čím sa otvára priestor pre výskum a aplikáciu celého procesu na metaúrovni.  

Činnosť

Štruktúra. Úvodný semester bude zahŕňať päť tém – zvolených na základe definície východiskovej situácie, zámeru a cieľov celého projektu ĽU. 

Základné kurzy:

Organizácia. Každá prednáška v rámci jednotlivých kurzov sa umiestni na webovú stránku, zaradí do knižnice, vytvorí sa k nej aj informačný balík na danú tému (stručný komentár s odkazmi na ďalšie stránky, knihy a akcie) a otvorí diskusia. Každý kurz sa bude realizovať v spolupráci s aspoň jedným oficiálnym partnerom (organizáciou) a jedným odborným garantom/garantkou.

Zdroj: Utopia https://utopia.sk/wiki/display/univerzita
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB