PISA: naklonená veža slovenského školstva

Autor/ka: Peter Nedoroščík

Výsledky najrozsiahlejšieho svetového výskumu kvality vzdelávania v jednotlivých krajinách, ktoré boli zverejnené koncom minulého roka, ukázali, že úroveň slovenského školstva je podpriemerná. Teda aspoň v rámci najvyspelejších štátov sveta, ktoré sa združujú v Organizácii pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD). Ešte horšia ako výsledky však bola reakcia ministerstva školstva. Podľa ministra Jána Mikolaja a jeho vtedajšej hovorkyne totiž problém nie je v slovenskom školstve, ale v uvedenom prieskume.

Pre poriadok: PISA, po anglicky The Programme for International Student Assessment, čiže program pre medzinárodné hodnotenie študentov, sa zameriava na poznatky a zručnosti pätnásťročných žiakov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v každodennom živote a v zamestnaní. Tento výskum nie je najrozsiahlejší len preto, že zahŕňa 57 krajín, ale aj z ďalších dvoch dôvodov. Prvým je to, že výskum sa začal už v roku 2000 a prebieha v trojročných cykloch, takže v súčasnosti už sú k dispozícií dáta z troch etáp. Druhým dôvodom je množstvo odborníkov a expertov, ktorí na tomto projekte spolupracujú a zabezpečujú, že proces výskumu a jeho výsledky sú natoľko podrobné a rozsiahle, že nemajú obdobu. Snaha odborníkov nespočíva len v čo najprecíznejšom meraní a definovaní jednotlivých kvalít, ale aj v ich čo najlepšom prispôsobovaní konkrétnym podmienkam a špecifikám jednotlivých krajín. Práve preto na výskume okrem OECD participujú výraznou mierou aj jednotlivé štáty.

Čítanie, matematika a prírodné vedy

PISA sa nezameriava na konkrétne školské predmety, ale na uvedené tri oblasti, pričom podstatná nie je schopnosť prezentovať naučené vedomosti, ale omnoho viac zručnosť v ich aplikácii na konkrétne problémy. Povaha úloh, ktoré majú žiaci riešiť, preto takmer v ničom nepripomína skúšanie, ktoré poznáme z našej školskej dochádzky. V doterajších troch cykloch sa zvýšená pozornosť venovala vždy jednej z oblastí.

Oblasť nazvaná čítanie, či kompetencia čítať, testuje to, čo je u nás známe ako gramotnosť. Nejde teda o schopnosť plynulo čítať slová a vety, ale skôr o pochopenie textu ako celku. Konkrétne zadanie nájde čitateľ na priloženom obrázku a tabuľke. Ak by sme sa však pokúsili o aplikáciu testovania v našich podmienkach, vyzerala by napríklad maturitná skúška približne takto: Namiesto vymenovania dátumov narodenia a smrti, zamestnaní a pôsobísk, jednotlivých diel a v prípade tzv. bifľošov aj jednotlivých postáv v knihách trebárs Martina Kukučina, by skúšobná komisia od žiaka požadovala, aby ozrejmil, aký je podľa neho význam napríklad novely Rysavá jalovica a predovšetkým, ako ju chápe on sám. Schopnosť čítať teda znamená pochopiť zmysel predloženého textu a vyťažiť z neho všetky dostupné informácie. Nízka úroveň respektíve absencia tejto zručnosti sa nazýva funkčný analfabetizmus a podľa výskumov v jednotlivých štátov stúpa počet ľudí, ktorí nie sú schopní pochopiť ani relatívne jednoduché texty.  

V oblasti matematiky zasa nie je najpodstatnejšia schopnosť riešiť rovnice, ale to, do akej miery je žiak pripravený túto zručnosť využiť. Geometrické aj matematické úlohy sa preto zadávajú na konkrétnych príkladoch životných situácií. Dalo by sa povedať, že ide o snahu merať, či výsledkom vzdelávania v matematike bude schopnosť žiaka vybrať si v budúcnosti dobrú poistku alebo hypotekárnu zmluvu nie na základe reklamy, ale na základe parametrov týchto produktov. Ak sa opäť vrátime k domácim podmienkam, môžeme povedať, že PISA meria, nakoľko slovenské školstvo pripravuje žiakov na to, aby sa v prípade ďalšieho pokusu založiť finančné inštitúcie ako Horizont, či BMG Invest nestali ich dôverčivými klientmi.

Prírodné vedy boli dominantnou oblasťou posledného výskumu, takže si zaslúžia podrobnejší opis. Testovanie vychádza z konceptu základného prírodovedného vzdelania. Osoba, ktorá disponuje týmto vzdelaním by mala byť schopná:

  1. identifikovať spôsob, akým prírodné vedy kladú otázky, získavať nové poznatky na báze vedeckej metodológie a vyvodzovať z vedeckých poznatkov praktické závery,
  2. rozpoznať charakteristické vlastnosti vedy ako špecifického spôsobu získavania poznatkov,
  3. chápať ako prírodné vedy a technológia ovplyvňuje materiálne, intelektuálne a kultúrne prostredie človeka.

Na základe tohto konceptu sa jednotlivé úlohy, ktoré žiaci riešili, zameriavali na tri schopnosti.

  • identifikácia vedeckej otázky, čiže schopnosť odlíšiť formulácie, ktoré sú prírodovedné napríklad od náboženských;
  • vysvetľovanie fenoménov prírodovedným spôsobom a schopnosť predpovedať výsledok istých procesov;     
  • formulovanie prírodovedných dôkazov pomocou interpretácie dôkazov a následného vyvodzovania záverov;

Namiesto príkladov zo slovenských pomerov sa v duchu PISA výskumu môžeme pokúsiť o vedeckú prognózu. Štáty, ktoré dosiahli v tejto oblasti výborné výsledky, budú v budúcnosti ušetrené verejnej „diskusie" o tom, či sa na hodinách biológie má popri evolučnej teórii žiakom predkladať aj tzv. teória inteligentného dizajnu či kreacionizmu. Absolventi škôl v týchto krajinách totiž budú vedieť, že pre učivo na hodinách biológie nie je dôležité, či je niekto presvedčený, že svet stvoril Boh alebo vznikol bez neho. Dokonca ani to, či je Darwinova teória faktom alebo doteraz nepotvrdenou hypotézou, ale to, že v jednom prípade ide o vedecký postup a v druhom nie. A baviť sa o biológii má zmysel len vtedy, ak hovoríme o vedeckej disciplíne. A možno si môžeme dovoliť ešte jednu odvážnejšiu hypotézu: Slovensko sa na základe dosiahnutých výsledkov tejto „diskusii" nevyhne.

Sociálne prostredie a pohlavie

Okrem výkonových testov venovaných uvedeným oblastiam vypĺňajú žiaci aj dotazník, ktorý skúma ich socio-ekonomické pozadie, rodinné zázemie, návyky pri učení a školské prostredie. Na základe rozsiahlych dodatočných štúdií sa PISA pokúša nájsť vzorce a priame vzťahy medzi socio-ekonomickým statusom žiakov, kvalitou jednotlivých škôl a ich výsledkami vo výkonových testoch. Zo získaných výsledkov sa potom vytvárajú odporúčania týkajúce sa nielen vyučovania, ale aj komplexného vzdelávacieho systému, ktorý zasahuje oblasť politiky. 

Výsledky týchto štúdií a vzťahy medzi jednotlivými premennými sa zovšeobecňujú len ťažko. Napriek tomu, krátky pokus o zhrnutie: väčšina najvyspelejších krajín sa konfrontuje s rovnakým problémom – prisťahovalectvom. Okrem kultúrnej bariéry tento fenomén súvisí aj s ekonomickým statusom. Chudoba je tu celkom bežná. Následkom týchto javov je veľmi rýchla segregácia malých detí v konkrétnych školách, ktoré vykazujú v porovnaní s priemerom iných škôl konkrétneho štátu výrazne nízku kvalitu. V konečnom dôsledku tak väčšina prisťahovalcov nemá rovnaké šance ako zvyšok populácie. Štáty, ktorých vzdelávací systém dokáže dobre absorbovať deti s problémovými charakteristikami, dosahujú v PISA výskume dobré výsledky. V opačnom prípade sa tento problém odráža aj v celkovom hodnotení úrovne celého vzdelávacieho systému. Takýmto príkladom je Nemecko, kde sa vo verejnej diskusii po objavení sa výsledkov výskumu pravidelne hovorí o „PISA-šoku". Nemecko ako tradičná bašta vzdelávania totiž dosahuje slabé výsledky. Nakoniec, obdobný problém veľmi dobre poznáme aj my. O probléme vzdelávania Rómov sa toho narozprávalo už veľa. Našťastie sa podnikli prvé, aj keď nesmelé kroky, ktoré by tento problém mohli riešiť. Treba dodať, že práve tu možno hľadať odpoveď na otázku, prečo sa Slovensko ocitlo medzi krajinami, v ktorých rodinné zázemie a socio-ekonomický status zohráva nadpriemernú rolu pri školskom úspechu. Druhý dôležitý faktor tohto vzťahu, na ktorý nás OECD upozorňuje, je predčasná selekcia žiakov. Tá je priamo spojená s existenciou osemročných gymnázií.

Socio-ekonomický status vykazuje blízky vzťah so školským úspechom, avšak v každom štáte sa vyskytla istá vzorka žiakov s najvyšším statusom, ktorí skórovali veľmi zle. Dokonca sa ocitli aj v najhoršej skupine. V každom  prípade platí,  socio-ekonomický status sa vo výskumoch viaže s podnetným rodinným prostredím, v ktorom žiaci získavajú potrebné učebné návyky zabezpečujúce úspech.

Zaujímavým faktorom, ktorý sa objavuje aj v dodatočných výskumoch, je konkurencia škôl. Slovensko sa ocitlo v skupine štátov, ktoré vykazujú vysokú konkurenciu. Až osemdesiat percent škôl uviedlo, že vo svojom okolí majú školu poskytujúcu rovnaké služby. Napriek vysokej korelácii konkurencie škôl a zvýšenej kvality vzdelávania sú hodnotenia tohto vzťahu opatrné. Určeniu priameho kauzálneho vzťahu, teda definovaniu konkurencie škôl ako faktoru zvyšujúceho kvalitu výučby zabraňuje práve socio-ekonomický status. Zvýšenie kvality vyučovania na jednej zo súperiacich škôl totiž nemusí spôsobovať konkurencia, ale kumulácia žiakov s vysokým socio-ekonomickým statusom, čo sa následne odráža na vybavení školy aj kvalite personálu.

Ďalší zaujímavý faktor, ktorý je predmetom výskumu, je rozdiel medzi chlapcami a dievčatami. S trochou irónie sa dá povedať, že PISA patrí k jedným z najväčších odporcov rodovej rovnosti. Výsledky chlapcov totiž ukazujú, že ak sa máme baviť o slabšom pohlaví, je to rozhodne to mužské. Chlapci dosiahli lepšie výsledky len v matematike, avšak celkové rozdiely sú len minimálne, respektíve zanedbateľné. Zato v čítaní a schopnosti pochopiť text sa objavuje priepastný rozdiel v prospech dievčat. V prírodných vedách skórovali obe skupiny približne rovnako.

Hodnotenie Slovenska

Vráťme sa však opäť ku konkrétnym výsledkom. Na Slovensku sa štúdia PISA 2006 uskutočnila od 13. do 24. marca 2006, pričom výsledky boli zverejnené koncom minulého roka. Podmienkou zaradenia do výskumu bola účasť aspoň 85 percent škôl a 80 percent žiakov zo vzorky vybranej medzinárodným koordinačným centrom. Štúdie sa na Slovensku zúčastnilo viac ako 4731 žiakov zo 189 škôl, z toho 13 s vyučovacím jazykom maďarským.

V štartovacom poli 57 krajín sveta – 30 štátov z OECD a 27 partnerských krajín – sa Slovensko umiestnilo na 30 mieste. Ak toto umiestnenie hodnotíme v celkovom kontexte, môžeme konštatovať, že sme sivý priemer. Ak sa zameriame len na hodnotenie v rámci štátov OECD, situácia sa radikálne mení a najvhodnejšie slovo na opis umiestnenia je katastrofa.

Ak celkový výsledok rozmeníme na drobné, dostaneme nasledujúci obraz. V porovnaní s rokom 2003 sme v roku 2006 dosiahli v matematických zručnostiach približne rovnaké výsledky. Lenže kým vtedy to stačilo v rámci OECD na priemerné umiestnenie, v roku 2006 to už znamenalo prepad do podpriemeru. Naši žiaci doplatili predovšetkým na nedostatky v oblasti praktických zručností, čiže v schopnosti využiť naučené poznatky pri praktických príkladoch. V prírodných vedách je situácia z roka 2006 takmer identická ako  v prípade matematiky. Horšie ako Slovensko skončilo v rámci OECD len päť krajín. Najhoršie výsledky však Slovensko dosiahlo v čitateľskej gramotnosti. Z krajín OECD predviedli slabšie výkony len žiaci z Mexika a Turecka. V porovnaní s rokom 2003 si Slovensko „polepšilo" umiestnenie v rámci EÚ. Neskončili sme poslední. Avšak nie pre zlepšenie vyučovacieho procesu, ale vďaka vstupu Rumunska a Bulharska do EÚ.

Zaujímavý je ešte jeden výsledok. Nevyplynul z výkonových testov, ale z dotazníkov. Jedna z povier, ktorá koluje o slovenskom školstve, hovorí, že problém je aj v nízkej sebadôvere našich žiakov. PISA ukázala, že je to práve naopak. Slovensko sa zaradilo medzi krajiny s vysokým sebahodnotením. Napríklad až 76 percent slovenských žiakov vyjadrilo presvedčenie, že rozumie školskému výkladu prírodovedných predmetov, pričom priemer OECD sa pohyboval okolo 59 percent. Slovensko sa na základe tejto a podobných odpovedí „zaradilo do skupiny krajín s podpriemerným výsledkom a vyšším podielom žiakov, ktorí veria svojim schopnostiam".

Ako ďalej, pán minister?

Slovenská reakcia na uvedené výsledky nepresiahla náš štandardný kolorit. Médiá sa uspokojili s bombastickými titulkami a povrchnými informáciami. Odborné kruhy v médiách už tradične reprezentovali nezávislí analytici z ešte nezávislejších treťosektorových združení, ktorí sa vzácne zhodli, že slovenské školstvo je skrz naskrz zlé a pomôže mu len radikálne odštátnenie a privatizácia. Ak by teda niekto chcel hľadať presnejšie informácie o výskume alebo odporúčania OECD, musí sa spoľahnúť na internet. 

Korunu tomu všetkému nasadila vtedajšia hovorkyňa ministerstva školstva, keď vyhlásila, že „štúdia nemeria, ako dobre učitelia učili a žiaci zvládli učivo vymedzené osnovami jednotlivých predmetov. Testy boli navyše zamerané na prírodné vedy, ktorým sa po skončení školy chce venovať len menšina žiakov". Z vyhlásenia vyplýva, že hovorkyňa nemá najmenšie tušenie, o čom PISA je. Podstatou výskumu je totiž zistiť, ako sú žiaci schopní využívať prírodovedné poznatky a metódy v praktickom živote, takže je samozrejme úplne jedno, čomu sa žiaci neskôr chcú venovať. Ešte závažnejšie je jej vyjadrenie sa o „meraní" kvality štúdia. Ak by sme prijali jej spôsob uvažovania, museli by sme sa zmieriť s tým, že kvalitu výučby môžu hodnotiť len dva zdroje: školskí inšpektori a samotní učitelia. Ak by sa usporiadala súťaž o najlepší nápad, ako školstvo odtrhnúť od potrieb spoločnosti, Slovensko by s touto kandidatúrou obsadilo určite omnoho vyššie priečky než vo výskume PISA.

Svoju trošku žiaľ pridal aj minister školstva. Niekoľkokrát sa dal počuť, že PISA neodzrkadľuje úroveň vedomostí slovenských žiakov a akoby chcel potvrdiť, že nadmerné sebavedomie sa netýka len našich žiakov, dodal, že je presvedčený, že slovenskí žiaci často vedia viac ako fínski, len to nedokážu využívať. Okrem týchto „uletených" vyhlásení však ministerstvo pridalo aj argument. V inom medzinárodnom výskume, PIRLS, dosiahlo slovenské školstvo omnoho lepšie výsledky.

Okrem toho, že PIRLS v porovnaní s PISA testuje inú kategóriu žiakov – deväť- a desaťročných, existuje tu niekoľko ďalších rozdielov. PIRLS sa viac zameriava na vedomosti, z konkrétneho odboru. Ľudovo povedané, napríklad pri matematike zisťuje viac to, aký je žiak dobrý matematik, než to, ako je schopný tieto poznatky využívať v praxi. V prípade čitateľskej gramotnosti sú úlohy a skúmané zručnosti dosť podobné, ale opäť platí, že PISA je zameraná širšie a praktickejšie. Treba povedať, že v medzinárodnej odbornej diskusii sa ozývajú aj hlasy, ktoré preferujú PIRLS. Uvádzané dôvody majú zväčša metodologický charakter. Tým, že je PIRLS konkrétnejší a neopúšťa rámec konkrétnej vednej disciplíny, respektíve učebného predmetu, prináša spoľahlivejšie výsledky. PISA si podľa týchto odborníkov jednoducho „berie príliš veľké sústo" a predovšetkým hypotézy o vzťahoch medzi vedomosťami z jednotlivých predmetov a ich prepojením s praktickým životom zrejme bude potrebné prehĺbiť. Protiargument sa však zdá byť presvedčivejší. Ak totiž prijímame koncept vedomostnej spoločnosti, je viac než evidentné, že školstvo musí plniť nové funkcie a predovšetkým musí byť flexibilnejšie, čo v konečnom dôsledku znamená spätejšie s fungovaním a potrebami spoločenského života. V tomto kontexte nijaký lepší a hlbší výskum ako PISA neexistuje. Dokonca by sa dalo povedať, že PISA je v súčasnosti najlepším indikátorom toho, ako bude vyzerať budúcnosť v jednotlivých krajinách, pričom nejde len o ekonomický ale celospoločenský vývin.

Napriek uvedeným vyhláseniam ministra sa jeho konanie našťastie uberá opačným smerom. Teda aspoň zatiaľ to potvrdil nedávno uskutočnený Monitor 9. Ministerstvo už skôr avizovalo, že práve tento test bude prispôsobený podľa vzoru, ktorý predkladá PISA. Následkom tejto zmeny sú najhoršie výsledky, aké kedy žiaci od zavedenia tohto testu dosiahli. Ukazuje sa, že ak názov výskumu evokuje známe talianske mesto a jeho legendárnu šikmú vežu, v slovenskom prostredí to vôbec nemusí byť náhoda. Tento obraz celkom dobre vykresľuje stav slovenského školstva – je to veža, ktorá sa nakláňa. A je nutné ju vyrovnať, aby ukazovala tam, kam je to potrebné, teda smerom k vzdelanostnej spoločnosti.

Odporúčania a školská reforma

Pozitívny posun pri Monitore 9 však spochybňujú iné skutočnosti. Avizovaná snaha o jeho transformáciu je totiž jediným odkazom na výskum PISA, ktorý sa mi podarilo nájsť na internetovej stránke ministerstva školstva. A to je krikľavý rozdiel v porovnaní so zahraničím. Na obdobných stránkach v Nemecku či Anglicku totiž návštevník okamžite nájde nielen celkovú ale aj národnú správu z výskumu doplnené o odkazy na mediálne správy ba dokonca aj odborné štúdie a analýzy. Je teda otázne, do akej miery sa PISA odrazí v pripravovanom školskom zákone.

Ak sa pokúsime o zhrnutie, výsledky našich žiakov naznačujú, že je potrebná nielen reforma vyučovacieho procesu, ale aj celkovej vzdelávacej sústavy. Čo sa týka vyučovacieho procesu PISA nepotvrdila ani ďalšiu poveru, že totiž slovenskí žiaci majú dosť vedomostí, ale nie sú schopní s nimi pracovať či aplikovať ich pri praktických problémoch. Vedomosti síce nie sú zlé, ale Slovensko ani tu nedosahuje špičku. Potvrdilo sa však, že v prírodovedných disciplínach a matematike výrazne chýba ich praktická aplikácia. 

Najväčší problém sa však ukazuje až pri čitateľskej gramotnosti. Je evidentné, že dlhoročné zanedbávanie a dokonca ignorancia humanitných a spoločenských predmetov si vyberá svoju daň. Tá je vysoká už dnes, lenže jej výška bude rásť s celkovou transformáciou spoločnosti na vedomostnú. Ak sa tu neuskutočnia radikálne zmeny táto daň narastie do takých rozmerov, že Slovensko vylúči z vyspelého sveta. 

Čo sa týka školskej sústavy, závery sú taktiež dosť jasné. Výsledky, ktoré PISA poskytuje, sa netýkajú len jednotlivých žiakov či celej krajiny, ale na základe dosiahnutého skóre formuluje aj takzvané rizikové skupiny. Tieto skupiny sú skúmané aj na základe toho, aký typ škôl poskytujú. Na Slovensku toľko ospevovaná pestrosť a zavádzanie súkromných škôl sa tak ukazuje skôr ako problém než riešenie. Rovnako tak osemročné gymnázia, ktoré podľa OECD predčasne segregujú deti. Následok tohto postupu sa prejavuje v klesajúcej kvalite vyšších ročníkov základných škôl, kde zostávajú len deti, ktoré sa na gymnázia nedostanú. V konečnom dôsledku sa tak Slovensko pripravuje o potenciál relatívne veľkého počtu budúcich pracovníkov.

PISA poukazuje aj na ďalší dôležitý fakt. Ak má byť základné a stredné školstvo úspešné, vyžaduje centralizovanú snahu riadenú štátom. Práve ten by mal, ako to ukazuje príklad Fínska či iných úspešných krajín, sformulovať komplexnú stratégiu, ktorá by mala obsahovať všeobecný profil žiaka, cieľ celkového vzdelávania, ale aj spôsob výučby či učebnice. Lokálne potreby by samozrejme školy mali riešiť samy, ale spoliehať sa na to, že jednotliví učitelia a školy budú schopné rozmanito a pritom efektívne reagovať na univerzálne trendy a potreby vedomostnej spoločnosti, môžu len nezávislí analytici – avšak pozor nie fínski, ale len tí slovenskí.     
              
Zdroje:

  • slovenskú národnú správu PISA  ale aj PIRLS je možné nájsť na stránke Štátneho pedagogického ústavu www.statpedu.sk
  • oficiálne výsledky a množstvo ďalších správ sa nachádza na oficiálnej stránke OECD www.oecd.org
  • prehľadne usporiadané výsledky a súčasne aj množstvo údajov o metodológii výskumu, odkazov na medzinárodnú odbornú diskusiu ako aj na diskusiu v jednotlivých krajinách sa nachádzajú na www.wikipedia.com pod heslom PISA

Fínsko – antireformný úspech alebo zmeny, ktoré „nemôžu" fungovať
Podľa výskumu PISA má táto krajina najlepší vzdelávací systém na svete. Vo všetkých troch skúmaných oblastiach sa v každom cykle umiestnila ak už nie na prvom mieste, tak aspoň na popredných priečkach. Za tento úspech vďačí Fínsko zmenám, ktoré sa začali v šesťdesiatych rokoch a v slovenskom kontexte sa nedajú nazvať inak ako antireforma. Nijaká privatizácia, nijaké prenechávanie trhu, ani náznak snahy o súperenie škôl o žiakov – takmer všetko naopak. Nielen PISA, ale aj ďalšie výskumné správy označujú fínske školstvo ako egalitárne, čiže rovnostárske. Žiaci, respektíve rodičia za nič neplatia. Obedy (v podobe švédskych stolov) sú rovnako ako učebnice a pomôcky bezplatné, deti zvyčajne navštevujú školu, ktorá je najbližšie od bydliska a v prípade jej relatívnej nedostupnosti (ak je ďalej ako päť kilometrov od zástavky verejnej dopravy) majú nárok na školský autobus.

Vrcholom fínskej „drzosti" je proklamovaná snaha o to, aby všetky základné školy boli rovnaké. Viac-menej sa im to darí. Školy dosahujú približne rovnakú kvalitu – a navyše  v medzinárodnom porovnávaní najvyššiu. Existujú tam síce aj súkromné školy, ale miestna legislatíva im vyslovene nepraje. Aby toho nebolo málo, vo Fínsku štát výrazne určuje, čo sa vyučuje. Nejde len o povinné predmety, ale aj o spôsob výučby. Dôležitým prvkom sú mimoškolské aktivity, ktoré sa môžu dokonca stať hlavnými predmetmi, čo umožňuje istú profiláciu škôl, predovšetkým vyšších stupňov. Počet a rozmanitosť krúžkov, ktoré poskytujú školy, je závideniahodná. Podľa samotných Fínov je však najdôležitejší učiteľ – v tejto krajine je to profesia požívajúca rešpekt a má vysoký spoločenský status.

Je viac než samozrejmé, že bezhlavé kopírovanie fínskeho modelu na Slovensku by samo o sebe úspech neprinieslo, ale ignorancia tohto modelu zo strany slovenských analytikov a iných naslovovzatých „odborníkov" hlásajúcich ako jediný možný recept na zlepšenie kvality školstva presný opak, je vo svetle tohto príkladu rozhodne pochybný.

Zdroj: Utopia
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB