Kultúrni kreatívci

Autor/ka: Frigyes Fogel

Vedci v Spojených štátich amerických pomenovali istú skupinu ľudí „kultúrni kreatívci". Dnes sa o nich nehovorí len v zámorí, ale aj v celej Európe, vrátane Maďarska. Chceli by vytvoriť niečo iné, nový svetový názor, novú kultúru a nové hodnoty. Zhovárali sme sa s Frigyesom Fogelom, ktorý svojimi dokumentárnymi filmami rozširuje svetonázor kultúrnych kreatívcov (KK).

Kto sú kultúrni kreatívci?

- S touto témou sa spája mnoho mylných predstáv. Skôr by som odpovedal na otázku: kto NIE sú KK? Nie je to hnutie, ani organizácia, nemajú nič spoločné s politikou. Je to globálny fenomén zasahujúci od USA cez Európu až po Japonsko. Môj priateľ a spolupracovník Peter Takats definoval kultúrnych kreatívcov nasledovne: „Kultúrni kreatívci vo všetkých spoločenských oblastiach hľadajú nové riešenia. Také, pri ktorých sú aktívnymi účastníkmi, a ktoré môžu aktívne usmerňovať. Nie je náhoda, že v širokej základni občianskych hnutí súčasnosti, keď ľudia berú kontrolu nad svojim osudom do vlastných rúk, nachádzame tvrdé tvorivé jadro kultúrnych kreatívcov. Dnešný moderný človek vyznávajúci takéto hodnoty chce byť aktívnym tvorcom a správcom svojho osudu - to je ich krédo. Preto je pochopiteľné, že títo ľudia sú stále menej spokojní s tým, čo ponúkali demokratické spoločenské systémy na konci 20. storočia a ponúkajú aj v súčasnosti. A tak sa spolu so zvyšovaním ich počtu, resp. posilňovaním ich aktivity postupne rozbiehali iniciatívy, ktoré sú zamerané na ďalší rozvoj súčasného demokratického systému."

Ako vzniklo pomenovanie kultúrni kreatívci?

- Sociológ Paul H. Ray a psychologička Sherry Ruth Anderson pracovali v USA 13 rokov na výskume, do ktorého sa zapojilo viac ako 100.000 občanov. Vytvorili viac než 100 pracovných skupín na posúdenie toho, v akom pomere sú v Spojených štátoch amerických v spoločnosti prítomné doteraz obvyklé, alebo doteraz známe - modernistické a tradicionalistické, alebo republikánske a demokratické - skupiny. Vyhodnotenie dát prinieslo šokujúci výsledok. Popri dvoch obvyklých skupinách našli v USA ešte aj mimoriadne veľkú a doteraz nepomenovanú skupinu, ktorá sa považuje za samostatnú a nezávislú od všeobecne rozšírenej kultúry, za oddelenú skupinu. Na otázku, koľko je vlastne takých ľudí, poskytli výskumní pracovníci takúto ohromujúcu odpoveď: do skupiny, ktorú autori štúdie nazvali kultúrni kreatívci, patrí viac ako 50 miliónov ľudí, čo presahuje 25 percent(!) populácie USA. Preto štúdia dostala výstižný názov Kultúrni kreatívci: Ako 50 miliónov ľudí mení svet (The Cultural Creatives - How 50 milion People Are Changing te World, New York, Harmony Books, 2000) Dnes sa ich počet odhaduje na 85 miliónov v USA a 150 miliónov v Európe.

Aký spôsob myslenia charakterizuje kultúrnych kreatívcov?

- Autori spomínanej štúdie poukazujú na to, že sú produktom sociálnych, duchovných a psychologických hnutí, ktoré vznikli v 60-ych rokoch. Ich členovia sú dnes súčasťou skupiny kultúrnych kreatívcov. Autori sa súčasne snažili čo najpresnejšie definovať charakteristické vlastnosti skupiny. Takmer všetci jej členovia si myslia, že sú osamelí. Títo respondenti majú takmer bez výnimky pocit, že v ich okolí nikto nerozmýšľa podobne ako oni. V tlači a médiách kontrolovaných mocou sa o tejto otázke samozrejme nehovorí. Médiá a prostredie tak v nich môžu udržiavať a posilňovať zdanie osamelosti. Takýmito trikmi ich však nie je ľahké oklamať, pretože sa snažia pochopiť svet a procesy, ktoré sa v ňom odohrávajú, prostredníctvom vlastného myslenia. Tradičné reklamné a marketingové techniky ich nemôžu ovplyvniť v takej miere, ako ostatných ľudí. Podľa výskumu ich jednoznačne odmietajú, a považujú ich za hrubý zásah do svojich životov a za útok proti osobnej slobode.

Akými otázkami sa zaoberajú títo ľudia?

- Radi by videli súvislosti medzi javmi, ktoré sa vo svete odohrávajú, v celom ich rozsahu. Chceli by od začiatku do konca presne vedieť, aký proces a prečo prebiehal. Radi by vedeli, čo sa v skutočnosti skrýva v pozadí a čo je dôvodom zverejnených káuz, poznali skutočnú pravdu. Žijú veľmi vážny a mimoriadne intenzívny vnútorný život a kladú naň veľmi veľký dôraz. Vytvorili, alebo by chceli vytvoriť novú formu duchovnej mysle, svätosti, alebo posvätných vecí. Táto nová sviatosť nie je nič iné ako ich snaha o to, aby svoj osobný rozvoj dali do služieb iným, t.j. do služieb duchovného sveta. Ďalším dôležitým princípom je pre nich, aby všetko čo hovoria bolo v súlade s tým, čo chcú dosiahnuť vo svojom živote. Samozrejme, autori popísali aj mnoho iných charakteristík, ktoré si môže ktokoľvek koho táto téma zaujme hlbšie prečítať.

Čo môžu zmeniť kultúrni kreatívci?

- Prvé a najdôležitejšie je, aby si nikto nemyslel, že je sám, že len on rozmýšľa inak. Práve teraz, keď vznikla novšia štúdia zaoberajúca sa touto témou. V nej sa už nehovorí len o kultúrnych kreatívcoch, ale o novej „kreatívnej triede". V súvislosti s novou budúcnosťou, ktorú som načrtol, to vo mne vyvoláva mimoriadne silnú nádej. Obzvlášť ak k ich počtom z USA pridáme výsledok, ktorý následne po výskume v Spojených štátoch amerických priniesol výskum v Európe. Na jeho základe sme oprávnení predpokladať, že v Európe žije približne 80 až 90 miliónov ľudí, ktorí pre svoje povedomie a životný štýl môžu byť klasifikovaní ako kultúrni kreatívci.

Sú už viditelné stopy „aktivity" kultúrnych kreatívcov?

- Nárast občianskeho sektora bol počas posledných 10-tich až 15-tich rokov explozívny a aktivita a činnosť ľudí v tejto oblasti neuveriteľne narástla. Občianska sféra vyvára obraz sveta, aký doteraz vôbec neexistoval. Dalo by sa povedať, že začal proces, počas ktorého tie práva a povinnosti, ktoré v priebehu dejín vždy zabezpečovali vlády, postupne prevezme čoraz väčší počet občanov, obyvateľov, a nimi vytvorené organizácie. Občania sa začnú organizovať, začnú vytvárať organizácie a komunity a tie vzájomne prepoja, aby nimi rozpoznané hodnoty uskutočnili vo svete a zaviedli ich aj do každodenného života. To znamená, že sa začal proces vytvárania nových foriem budúcnosti a premeny moci, a to napriek všetkému úsiliu súčasnej moci. Tento proces v praxi otvára možnosť, aby si ľudia vytvorili vnútorné aj vonkajšie väzby s takým autentickým bytím, ktoré pred niekoľkými rokmi stálo za vznikom úplne nového pojmu, dovtedy neznámej formy podnikania: k objaveniu sa sociálnych podnikateľov. Sú to ľudia, ktorí popri vytváraní tradičnej podnikateľskej kvality vytvárajú podnikateľskú nadhodnotu. Nie v podnikaní a ekonomickej oblasti, ale v spoločenskej sfére. Inými slovami, sociálne podnikanie reprezentuje skutočnosť, že časť podnikateľov už dosiahla takú úroveň vedomia, že sa snaží spojiť duchovné hodnoty s každodennou prácou. Jedná sa o nových svetoobčanov, ktorí vidiac náznaky chaosu a kolapsu neprepadli znechuteniu, ale nachádzajú v nich úžasné možnosti, aké človek na Zemi doteraz ešte nikdy nemal.

Používate sociálne siete rovnako ako iné skupiny a môžeme vás nájsť aj na Facebooku. Prečo považujete využívanie týchto médií za dôležité?

- Podľa môjho názoru je nutné dosiahnuť bodu zlomu, v ktorom sa pospája veľké množstvo kultúrnych kreatívcov, aby si uvedomili, že nie sú sami a reprezentujú určujúcu silu, ktorá mení našu dobu. To je dôvod, prečo považujem za užitočné možnosti, ktoré ponúka internet. Používam ho však iba ako užitočný nástroj a nie na to, aby som sa schovával pred osobnými medziľudskými vzťahmi a spoločenskými kontaktmi a zanedbával ich. Tie sú v skutočnosti najdôležitejšie.

Viac o tom hovorí medzinárodný dokumentárny film (v súčasnosti aj v angličtine) Kultúrni kreatívci 1.0 - (r)evolúcia (Cultural Creatives - The (R)evolution), na ktorom som pracoval jeden a pol roka. S filmom nás pozvali na jesenný filmový festival do Kanady a na niekoľko európskych kongresov.

Na tvojej internetovej stránke som čítal, že ak sa niekto stane podporovateľom, môže vidieť aj iný obsah, ako užívatelia, ktorí sa len" zaregistrovali. Cieľom je vlastne vytvorenie súkromnej komunitnej stránky"? Alebo sa stane návštevník členom komunitnej stránky už po zaregistrovaní?

- Tento projekt existuje vyše dvoch rokov. Film, ktorým sa celý príbeh začal, sme chceli nejakým spôsobom dostať k ľuďom. Keď sme nakrútili prvý film o kultúrnych kreatívcoch, amatérsky som vytvoril stránky na jeho voľné šírenie v sieti. Vtedy ma vyhľadalo viacero ľudí  a ponúkli mi pomoc, aby poskytli profesionálny rámec maďarskému filmu. Oslovilo ma množstvo neuveriteľne nadšených a nesebeckých mladých ľudí a do dnešného dňa mi pomáhajú pri práci. Maďarské a nové medzinárodné internetové stránky (medzinárodné stránky nového celovečerného dokumentárneho filmu) sú skvelým výsledkom práce Toro Gegelya, ktorý venoval dlhé týždne svojho života tomu, aby vytvoril vhodnú platformu pre moje filmy. Aj on je skutočný KK. Keďže stránka je vytvorená pre maďarské krátke filmy, nie je výslovne komunitná stránka. Na to je Facebook, atď. Nič nie je centralizované, každý môže prevádzkovať toľko KK stránok alebo písať toľko blogov, koľko sa mu zachce. Systém podporovateľov sme vytvorili, pretože som celý projekt financoval sám (s výnimkou jedného konkrétneho daru, ktorý umožnil nakrúcanie na švajčiarskej klinike Ita Wegman, z čoho vznikol krátky film Umenie liečenia). A aj preto, lebo človek sa pochopiteľne snaží nájsť podporovateľov.

Čo si myslíš o rozmachu sociálnych sietí? Aké podľa teba bude mať následky fakt, že sa inernet tak rozšíril?

- Používať vymoženosti ponúkané súčasnou technikou môžeme a musíme, ale ako som už spomenul vyššie, je dôležité nestratiť sa v klamlivom neosobnom elektronickom svete, čo sa v mnohých prípadoch stáva. S rozumom sa pripravujme na dni, keď súčasný "starý" systém nahradí nový. Veľkou otázkou je, či nás bude dosť a či budeme dostatočne pripravení na chvíle, keď sa to stane. Mnohí na tom pracujeme a nesmieme si dať nahovoriť, že súčasný systém je najlepší a že je reformovateľný. To hovoria tí, ktorí chcú z tohto neľudského systému profitovať až do posledných chvíľ. Nie je to však pravda a mnohí ľudia už mnoho rokov na rôznych miestach vytvárajú nový svet. Detailnejšie o tom hovorí môj najnovší medzinárodný celovečerný dokument s názvom Kultúrni kreatívci 1.0 - (r)evolúcia.

Preložil Jožo Vaško

Skupina na Facebooku v slovenčine: Kultúrni kreatívci

Zdroj: smmag http://smmag.eu/magazin-letoltes/2011-06.pdf
Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB