Rozhorčení a organizovaní I.

Autor/ka: David Marty

15. mája tisíce ľudí odpovedali na výzvu „obsaďme ulice". Vyjadrili tak svoj odpor proti neoliberálnym ekonomickým opatreniam, ktoré Španielsko prijalo v reakcii na finančnú krízu. 125-tisíc ľudí na prekvapenie všetkých, vrátane organizátorov a účastníkov, zaplnilo obľúbené námestia naprieč celým Španielskom. Počas niekoľkých dní prešli „rozhorčení" (pod týmto označením sa stali známymi) od vytvorenia témy k vytváraniu táborov a od prevádzky táborov k príprave revolúcie.

O štyri týždne neskôr, 19. júna, sa na druhom pochode zhromaždilo viac ako 250-tisíc ľudí. Znova predčili všetky očakávania, a čo je dôležitejšie, ich počet sa oproti prvému pochodu zdvojnásobil. V tom čase už skratka 15M neoznačovala len dátum protestu. Stala sa menom dobre organizovaného hnutia, ktoré má naliehavé požiadavky, ale aj dlhodobé politické ambície. Toto hnutie má dnes svoje vlastné inštitúcie, návrhy a históriu. Má dokonca vlastné noviny, umelecké diela a znakový jazyk. Je to hnutie, ktoré desí zopár vyvolených, pretože poskytuje nádej mnohým.
 
Retrospektíva
 
V predvečer finančnej krízy v roku 2008 sa zdalo, že španielska ekonomika je stále silná. Hrubý domáci produkt (HDP) rástol o solídne 4 percentá, spotreba bola vysoká a ceny nehnuteľností sa chystali dotknúť oblakov. Malo však vyjsť najavo, že je to len ilúzia. Nerovnosť medzi bohatými a chudobnými rástla, nezamestnanosť bola neobvykle vysoká a spotrebu umožnila udržiavať len nezodpovedná úroveň zadlžovania. No finančné zdravie ministerstva financií jednako zaručovalo slušnú úroveň sociálnej ochrany poskytovanej vládou.
 
Počas štvrtého štvrťroku 2008 v dôsledku hypotekárnej krízy v USA praskla španielska bublina na trhu s nehnuteľnosťami a na konci roka španielska ekonomika skolabovala. Nezamestnanosť na celoštátnej úrovni prudko stúpla na 20 percent. Najťažšie zasiahla najmladších občanov, medzi ktorými presiahla 45 percent. Viac ako pätina Španielov a Španielok náhle zistila, že žije pod hranicou chudoby (čo je približne 11 250 dolárov na jednu osobu ročne).
 
Od tej chvíle už nebolo sociálne zabezpečenie vytvorené sociálnym štátom nedotknuteľné. Politici z oboch strán politického spektra vykresľovali sociálne výdavky ako záťaž, ktorá zhoršuje mizernú ekonomickú situáciu. Verejnosť stratila dôveru vo veľké odborové organizácie, ktoré boli tradičnými ochrancami základných sociálnych istôt. Začala ich považovať za slabých a zhovievavých kolaborantov. Korporácie rýchlo prepustili tisíce pracujúcich. Poskytli im znížené odškodné, ktoré sčasti zaplatili daňoví poplatníci.

Medzi mocnými prevládala atmosféra beztrestnosti, medzi ostatnými rezignácia. Znásobil sa počet korupčných škandálov a jedinou verejne činnou osobou, z ktorej sňali bremeno povinností, bol samozrejme sudca podávajúci žaloby v korupčných prípadoch, Baltasar Garzón. Táto a mnohé ďalšie aféry spôsobili, že mnohí ľudia boli rozčarovaní a nasrdení na politikov, odbory či dokonca ľudskú prirodzenosť. Cynizmus sa stal racionálnym obranným mechanizmom. Na tričkách sa objavil nápis „Ľudia stoja za prd". Ešte aj tesne pred 15. májom by bolo ťažké tento pochmúrny dojem spochybňovať bez toho, aby ste vyzerali ako blázon.

„¡Toma la Calle!" (Zaujmi ulicu!)

Študenti Universidad Complutense de Madrid, ktorí v tomto roku už predtým úspešne zorganizovali viacero protestov, v istej chvíli postrehli príležitosť na vyslanie správy. Ich program bol jednoduchý a otvorene sa dištancoval od politických strán a odborov. Hovorili o sebe ako o „jednoduchých občanoch zo všetkých prúdov" a vo svojom manifeste zdôrazňovali: „Niektorí z nás sú progresívni, niektorí konzervatívni". Požadovali reformy, ktoré by zaradili všeobecný verejný záujem späť do programu. Kľúčovým cieľom bolo pripomenúť politickej triede, že „za tieto ťažkosti by mali zaplatiť tí, ktorí ich spôsobili". Názov ich platformy znel „Democracia Real Ya" (Skutočnú demokraciu teraz).

Výzva študentov bola otvoreným odmietnutím oboch politických strán: pravicovej Ľudovej strany a stredo-ľavej Socialistickej robotníckej strany Španielska. Správa zasiahla na citlivom mieste. Tisíce Španielov a Španielok náhle zaplnili ulice Madridu, Barcelony, Valencie, Sevilly, Bilbaa a desiatok ďalších miest a mestečiek. Doslova nič nepredznamenávalo, že by sa také niečo mohlo stať. Bolo to ako prebudenie. Na konci pochodu bol cynizmus oficiálne mŕtvy.

„¡Toma la Plaza!" (Zaujmi námestie!)

Potom, čo zadržali 24 demonštrantov za to, že zostali na hlavnom madridskom námestí Puerta del Sol, sa na ňom rozhodli zostať stovky ľudí, ktorí požadovali, aby všetky obvinenia proti nim stiahli. Aby si uľahčili pobyt na námestí, postavili si stany a ďalšie improvizované prístrešky. Veľmi skoro sa k snahe priniesť jedlo a materiál pridali obyvatelia z blízkeho okolia. 17. mája sa po ceste z práce začali zastavovať ľudia, aby táboriacim vyjadrili solidaritu.

Keď som nasledujúcu stredu dorazil do tábora, našiel som ľudí pohrúžených do hlbokých rozhovorov. Prehliadka spoločenskej rôznorodosti bola neuveriteľná: imigranti, starší ľudia, feministky, otcovia rodín, deti, bezdomovci, stredoškoláci, nezamestnaní a konzervatívci. Dodnes je ohromujúce, že sa všetci vzdali nedôvery.

Počas tretieho dňa tábora bolo na hlavnom madridskom námestí neustále zhromaždených 5 až 20-tisíc ľudí. Organizátori museli ľudí požiadať, aby prestali prinášať jedlo. Bolo ho viac, ako sme dokázali zjesť. Tábor každú hodinu rástol. Dojem, že nás je tak veľa a že ich je tak málo, teraz naberal na sile.

Médiá sa aj naďalej pýtali: „Vieme proti čomu ste, ale čo chcete?" Prvé táborové zhromaždenia vznikli sčasti aj pre znepokojenie, ktoré táto otázka vyvolávala. Tábor sa riadil sám pomocou výborov, ktoré si rozdeľovali prácu vznikajúcu v závislosti od veľkosti tábora. Na začiatku boli štyri. Pri rozoberaní tábora 12. júna mal tábor na Sol asi pätnásť výborov. Boli veľmi dobre organizované a zabezpečovali pre táboriacich a návštevníkov dokonca aj filmy v kine 15M. Hralo sa v ňom niekoľko dokumentárnych filmov.

Výbory

Výbory boli výkonnou zložkou hnutia. Ich úlohou bolo riešiť záležitosti spojené s táborom a hnutím ako celkom. Preto ešte niektoré výbory existujú. Bolo ich tak do pätnásť, ale spomeniem len dvanásť: právny, nemocničný, knižničný, umelecký a výbory pre infraštruktúru, úctu, upratovanie, denné ošetrovanie, archívy, komunikáciu, rozširovanie a informácie.

Právny výbor vznikol hneď na začiatku a bol kľúčový pre úspech tábora. Jeho úlohou bolo predchádzať alebo riešiť akékoľvek spory s úradmi, políciou a všetkými, do ktorých života tábor zasiahol. 10 až 20-tisíc ľudí, ktorí sa stretávajú každý večer, muselo byť pre niektorých rezidentov a majiteľov obchodov záťažou.

Tento výbor začal úspešne so všetkými spomínanými stranami viesť dialóg. Jeho vplyv siahal od snahy zabrániť ľuďom, aby vyliezali na lešenia, po pokusy dostať zadržaných ľudí z väzenia.

Rozhorčení a organizovaní II.

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/indignant-and-organized-15m-to-19j-by-david-marty
Priemerne (1 Hlas)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB