Rozhorčení a organizovaní II.

Autor/ka: David Marty

Nemocničný výbor patrí k tým, ktorých práca je ešte stále veľmi viditeľná. Z väčšej časti zabezpečoval jeho služby jeden lekár – dobrovoľník, a desiatky ďalších kvalifikovaných pracovníkov. Keď bolo potrebné prenášať pacientov, pomáhali im dobrovoľníci.

Členovia výboru pre infraštruktúru pracovali nepretržite, zväčša v zázemí, a táto skupina potrebovala najviac dobrovoľníkov. V tábore bolo potrebné neustále čosi pristavovať, opravovať, prenášať materiál, zabezpečovať elektrické rozvody a účinné ozvučenie, a tak ďalej.

Výbor pre úctu tvorili dobrovoľníci oblečení v reflexných vestách, podľa ktorých sa dali identifikovať. Ich úlohou bolo odrádzať ľudí od nadmerného pitia. Väčšinou počas víkendových nocí. Rovnako zaisťovali, aby nikto neblokoval vstupy do obchodov na námestí a nekreslil na železné brány.

Výbor pre upratovanie čistil námestie a staral sa o odpadky, ktoré po sebe zanechali tisícky prechádzajúcich ľudí. Po troch či štyroch týždňoch táborenia bolo čoraz ťažšie riešiť hygienické problémy, ktoré si obvykle žiadajú väčšie a sofistikovanejšie upratovacie náčinie.

Knižnica spustila svoju činnosť s niekoľkými stovkami kníh, ktoré jej darovali priaznivci hnutia. Do 12. júna sa počet kníh vyšplhal na štyritisíc. Teraz sú uskladnené niekde tu, v Madride. Zdá sa, že účastníci si veľmi skoro uvedomili, že tábor sa stal stelesnením samosprávnej spoločnosti. Knižnica bola väčšmi verejným priestorom ako symbolom. Nebol to ten typ knižnice, do ktorej si prídete tradičným spôsobom požičať knihy. Knižničný výbor, rovnako ako umelecký, pomohol hnutiu a táboru získať dušu. Hnutie 15M sa rozvíjaním vlastného umenia a kultúrneho kontextu stalo čímsi viac než len súhrnom jednotlivcov. Stalo sa kolektívnym úsilím a pozvaním na prehodnotenie našich inštitúcií.

Výbor pre archívy a dokumentáciu umožnil to, aby sa ponúkali mapy všetkým, ktorí práve prišli do tábora. Bol to kľúčový nástroj, ktorý zabezpečil orientáciu v neprebernom množstve akcií a dôležitých miest rozmiestnených po tábore. Tento výbor pre novinárov (a iných) zabezpečoval aj kópie dôležitých dokumentov, ako zápisy zo zhromaždení a návrhy, ktoré vypracovali pracovné skupiny.

Výbor pre komunikáciu bol jednoznačne najnavštevovanejší. Zhromažďovali sa v ňom všetci web dizajnéri, prekladatelia a hovorcovia. Podľa ľudí pracujúcich v tomto výbore sa všetky dôležité správy, oznamy, zápisy, komunikácia a ďalšie informácie, ktoré boli výsledkom mnohých aktivít hnutia 15M, prekladali do anglického, francúzskeho, nemeckého, arabského, talianskeho, portugalského a asi aj niektorých ďalších jazykov. Oznamy zneli z reproduktorov v španielčine a okrem nej aj v prvých troch spomínaných jazykoch.

A napokon výbor pre rozširovanie, ktorý pomáhal plánovať budúcnosť hnutia 15M. Náplňou jeho práce bolo napomáhať pri koordinovaní lokálnych zhromaždení, ktoré vznikli počas druhého týždňa okupácie. Na námestí Puerta del Sol bolo jeho úlohou informovať ľudí podľa toho, z ktorého mesta alebo oblasti pochádzali, o ich vlastných zhromaždeniach.

Zhromaždenia

Zhromaždenia sa spravidla konali cez víkendy. V sobotu lokálne a v nedeľu generálne. Prerokovanie agendy trvalo obvykle asi dve hodiny. Po diskusii (v ktorej sa mohol vyjadriť každý) sa hlasovalo o návrhoch a prijímali sa rozhodnutia. Spomínaný znakový jazyk, ktorý sme si osvojili, bol veľmi dôležitý pre hladký priebeh zhromaždení. Generálne zhromaždenia sa vždy konali na verejných priestranstvách. Obvykle to boli symbolické miesta v centrách miest: Puerta del Sol v Madride, Plaça de Catalunya v Barcelone, Plaza de Encarnación v Seville, a tak ďalej. Všetky pripomínali agoru zo starovekých gréckych mestských štátov.

Pri zhromaždeniach bola potrebná výpomoc veľkého počtu dobrovoľníkov: moderátorov, zapisovateľov, ľudí udeľujúcich slovo, zdravotníckych tímov, ktoré boli v pohotovosti pri veľkých zhromaždeniach, zvukových technikov a podobne. Tieto funkcie boli vždy pod starostlivým dohľadom a vždy sa museli odovzdávať ďalej, aby nehrozilo, že si niektorí jednotlivci monopolizujú určité riadiace úlohy a porušia horizontálny charakter hnutia. Rozhodovací proces sa stále vyvíja. Do tretieho týždňa tábora platilo pravidlo, že sa rozhodnutia prijímajú konsenzom. Keď sa však zhromaždenie rozhodlo hlasovať o stiahnutí z námestia Puerta del Sol, malej skupine ľudí sa podarilo blokovať jedno hlasovanie za druhým. Bola to prvá skutočná výzva, ktorá ohrozovala dôveryhodnosť hnutia. Situácie, v ktorých sa dospeje k mŕtvemu bodu, sa môžu objavovať častejšie ako by sme mohli očakávať, a preto je dôležité pristupovať k týmto skúsenostiam flexibilne.

Lokálne zhromaždenia sú kópiou generálnych zhromaždení, v budúcnosti však môžu prijať vlastné pravidlá pre prijímanie rozhodnutí. V skutočnosti je ale decentralizácia úplná a jedinou povinnosťou mestských štvrtí je poslať dvoch až piatich hovorcov, aby podali správu o tom, aké rozhodnutia prijali. Decentralizácia umožňuje účastníkom v malých zhromaždeniach byť kreatívnymi a experimentovať. O nápadoch, ktoré sa budú považovať za úspešné, je možné informovať a navrhnúť ich ďalším zhromaždeniam z iných oblastí alebo miest. Komunikácia je natoľko decentralizovaná, že si každé zhromaždenie môže voľne vymieňať názory a nápady s ďalšími zhromaždeniami (či sú z Madridu, San Sebastianu, Girony alebo Atén) bez toho, aby to konzultovali s generálnym zhromaždením.

Zhromaždenia priviedli k životu participatívnu demokraciu. Hoci je hnutie 15M ešte mladé, „rozhorčení" sú dobre organizovaní a teraz obsadzujú mestské štvrte Madridu a ďalších miest.

Inkluzívnosť

Veľmi dôležitým aspektom hnutia, ktorý nebolo vždy jednoduché docieliť, bola inkluzívnosť. V súvislosti so zhromaždeniami sa oplatí spomenúť niekoľko myšlienok. Jeden alebo dvaja tlmočníci prekladajú prejavy do znakového jazyka. Od ľudí sa požaduje, aby pri vystúpeniach brali ohľad na rody, čo je zložitejšie (vzhľadom na častý výskyt generického maskulína v gramatických pravidlách). Rovnomerné zastúpenie rodov patrí k najdôležitejším požiadavkám, zatiaľ sa však rešpektovalo a nebolo nutné zasahovať. Ženy prirodzene tvoria polovicu hnutia.

Ďalší problém s inkluzívnosťou vyvstáva vtedy, keď majú pracovné skupiny vytvárať dlhodobé vízie. Môžeme povedať, že sme antikapitalistickí? Stratíme podporu, keď to urobíme? Je to legitímne? A ak má hnutie ambíciu jedného dňa zastupovať všetkých Španielov a Španielky v krajine, nemali by sme tieto otázky odložiť, kým nebudeme reprezentatívnejší?

V tomto štádiu mnohí ľudia odmietali vytyčovanie dlhodobej vízie. Nie preto, že by vízia nebola dôležitá. Verím však, že predtým, ako budeme môcť začať hovoriť o premene kapitalizmu, musia byť zhromaždenia inštitucionalizované. Keď sa raz zhromaždenia stanú trvalým fórom pre diskusie a prijímanie rozhodnutí, stanú sa súčasťou inštitucionálnej krajiny, potom si ľudia prirodzene vyberú, čo je pre nich najlepšie. Potreba vízie by ale nemala dominovať na ostatnými ohľadmi.

Pracovné skupiny pripravujú návrhy, o ktorých sa bude hlasovať na zhromaždeniach. V niektorých prípadoch sa ďalej členia na podskupiny. Pracovná skupina pre ekonomiku napríklad pozostáva zo siedmich podskupín: finančné systémy, bývanie, zamestnanosť, politická ekonómia, vzťahy s rozvojovými krajinami, podniky a medzinárodné ekonomické vzťahy. Počas týchto stretnutí sa témy rozoberajú stále do väčšej hĺbky. Pracovných skupín je desať: ekonomika, politika, architektúra a verejné priestory, sociálne otázky a migrácia, veda a technológia, feminizmus, zdravotná starostlivosť, životné prostredie, vzdelávanie a „myslenie". Každá pracovná skupina teraz pripravuje knihu návrhov, ktoré boli schválené konsenzom.

Rozhorčení a organizovaní I.

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/indignant-and-organized-15m-to-19j-by-david-marty
Priemerne (1 Hlas)

Novinky Novinky

utopia.sk

Tie, na ktoré sme čakali

Čo dnes znamená byť verejne činnou rómskou ženou, komunitnou líderkou a organizátorkou? Ako sa dajú prekonať bariéry predsudkov a sociálneho vylúčenia, ktoré systematicky vytvára spoločnosť, v ktorej spoločne žijeme? Ako sa dá každodennou prácou prispieť k tomu, aby zmizlo podhubie plodiace etnický, sociálny či rodový útlak?

 

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

First Previous Next Last

FB FB