Participatívny rozpočet pre Lisabon

Autor/ka: (sru)

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

Lisabon patrí medzi mestá, ktorého centrum sa rýchlo vyľudňuje, čo súvisí s odchádzaním starších generácií, ktoré vzhľadom na často katastrofický stav budov nemá kto nahradiť. Ide pritom zväčša o historicky cenné objekty neodmysliteľne späté s koloritom tohto jedinečného mesta. Lisabon je navyše podobne ako mnohé iné veľké mestá nútený konfrontovať sa okrem fenoménu odchádzania pôvodných obyvateľov aj s fenoménom prisťahovalectva predovšetkým z krajín svojich bývalých kolónií, veľmi často však aj z Pakistanu, Indie, Číny, iných ázijských krajín, Ruska a z Ukrajiny.

 
Lisabonský participatívny rozpočet sleduje predovšetkým rozvoj informovanosti občanov a vytváranie povedomia o práve na aktívnom spoluvytváraní tváre miesta a mesta ich bydliska, podporuje povedomie o osobnej zodpovednosti za svoje mesto ako aj právo na zapojenie sa do procesov mestskej politiky a zodpovednosť za ne, ktoré občanom garantujú participáciu na rozhodovaniach o smerovaní finančných prostriedkov. Tento systém umožňuje mestskému zastupiteľstvu odpovedať prednostne na skutočne pálčivé problémy ako aj predstavy obyvateľov. Lisabonský PR je preto centrálnou zložkou stratégie schválenej Lisabonskou mestskou radou (Câmara Municipal de Lisboa) o dynamickom začlenení občanov do riadenia mesta, čím sa stal inovatívnym na celonárodnej úrovni. Aj z tejto príčiny bol programom Un Habitat Organizácie spojených národov pre ľudský rozvoj ocenený ako „dobrý postup mestského riadenia".


Prostredníctvom mechanizmu PR môžu obyvatelia mesta v prvej etape predstaviť konkrétne návrhy do rozpočtu pre nasledovný rok nepresahujúce maximálny rozpočet milión eur. Po analýze mestskou radou a zvážením reálnosti realizácie návrhu sa uskutočňuje druhá fáza participatívneho procesu, pozostávajúca z hlasovania v prospech jednotlivých projektov. Tie projekty, ktoré získajú najviac hlasov, sa zakomponujú do návrhu rozpočtu a mestských aktivít do finančnej výšky 5 miliónov eur.

Od zavedenia prvého PR v Lisabone uplynuli dva roky. PR je dnes pevnou a samozrejmou súčasťou iniciatív participácie ohlasovaných mestom Lisabon. Po vyhodnotení uplynulých výsledkov sa pristupuje vždy k novým návrhom a alternatívnym riešeniam vždy za priamej účasti obyvateľov, členov zastupiteľstva a služieb mestskej rady. Inovácie sa zavádzajú predovšetkým do cyklov participácie a participatívnych mechanizmov, čo v prvom rade umožňuje rozvíjať dostupnosť PR pre čoraz väčšie množstvo obyvateľov mesta. Na začiatku súčasného tretieho participatívneho roka v Lisabone patria medzi veľké novinky najmä predĺženie lehoty participácie na podávaní návrhov, paralelné realizovanie participatívnych zasadnutí a rozširovanie „vejára" mestských kompetencií.

Spracované podľa autopsie ako aj:
http://www.cm-lisboa.pt/archive/doc/72_perguntas_sobre_OP.pdf

http://www.portaldocidadao.pt/PORTAL/pt/noticias/05_2010/NEWS_orcamento+participativo+de+lisboa+em+debate.htm

 

Priemerne (0 Hlasy)

Novinky Novinky

utopia.sk

Zabudnutá generácia: o ľudských právach bez strachu

V štvrtej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o ľudských právach, ich význame a dôvodoch, prečo sú často ľuďom odopierané.

 

utopia.sk

S Novembrom ´89 na večné časy a nikdy inak? Prísľuby, realita a budúcnosť

V tretej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o odkaze Novembra '89, prísľuboch, ktoré priniesol, výsledkoch politickej a ekonomickej transformácie a možnostiach ďalšieho spoločenského vývoja.

 

utopia.sk

Späť do budúcnosti. Perspektívy družstevníctva v strednej Európe

V druhej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme diskutovali o problémoch a úspechoch družstevníctva v strednej Európe a jeho budúcnosti.

 

utopia.sk

Načo nám je práca? Diskusia o súčasnosti a budúcnosti práce

V prvej zo série diskusií o Ekonomike ako priestore spolupráce sme sa bližšie pozreli na to, čo dnes považujeme za prácu a ako by mohla vyzerať jej budúcnosť.

 

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
First Previous Next Last

FB FB