História a súčasnosť pestovania konope na Slovensku

Autor/ka: Martin Jankovič

Konope do Európy s najväčšou pravdepodobnosťou priniesli Skýti v období, keď kočovali južnou Európou (pravdepodobne v 7. stor. pred n. l.). Už grécky historik Herodotos opisoval rituál, pri ktorom Skýti fajčili konope. Konope však nielen fajčili. Patrilo im aj najstaršie známe sedlo (samozrejme konopné) a z konope tiež vyrábali laná a siete. Odtiaľ bol už len malý krok k využívaniu konope na tkanie textilu. Konopné vlákno je totiž najpevnejším a najodolnejším prírodným vláknom (okrem pavučiny). Túto vlastnosť náležite ocenili moreplavci, ktorí veľmi radi používali konopné plachty a laná. Špekuluje sa, že bez konope by sa Kolumbus asi len ťažko doplavil k americkým brehom (nehovoriac o Vikingoch). Čínska a arabská kultúra by veľmi ťažko dosiahli takú vysokú úroveň bez pozoruhodne trvácneho konopného papiera, na ktorý zaznamenávali svoje diela.

Konope sa v našich zemepisných šírkach zrejme vyskytovalo a pestovalo už od mladšej doby železnej. Pestovanie konope hlavne za účelom výroby látok a lán je charakteristické aj pre stredovek. No k jeho výraznému rozmachu prišlo až počas feudalizmu, keď sa pestovalo na panských aj poddanských majeroch. Pestovalo sa viacej ako ľan, ktorému sa lepšie darilo hlavne vo vysokých nadmorských výškach. Najviac sa konope pestovalo na Záhorí, Podunajskej nížine a na Podkarpatskej Rusi (samozrejme vrátane iných oblastí, kde konope dorástlo). Vzhľadom na jeho bohaté využitie to ale nie je prekvapujúce. Z konope sa dajú budovať obydlia, konopné semeno a olej boli dôležitou súčasťou stravy a v neposlednom rade slúžilo na odievanie.


Konope figuruje v mnohých ľudových piesňach (Konopa, konopa; Močila konope, močila a pod.) a viaže sa k nemu nejedna tradícia, ako napríklad fašiangové vyhadzovanie dievčat vysoko do vzduchu (v niektorých oblastiach skákali aj samé). Do takej výšky malo ten rok vyrásť konope. „Na Hromnice takmer všade u nás varili rezance alebo šúľance, a to čo najdlhšie, aby aj ľan a konope boli dlhé. Posýpali ich tvarohom, aby plátno bolo biele. Na Spiši verili, že ak zo striech visia na Hromnice dlhé ľadové cencúle, narastú dlhé konope aj ľan. Gazdiná sa mala vtedy kĺzať na ľade a deti vysoko vyskakovať“.1


Na žatve a spracovaní konope sa rôznym spôsobom podieľala celá dedina a predstavovali dôležitú súčasť životného cyklu. Spracovať konope na vlákno totiž nie je vôbec jednoduché. „Po vytrhaní sa nechali v snopoch uschnúť. Následne sa niekoľko dní máčali zaťažené kameňmi v potoku. Po vysušení sa trepali na trlici, až opadalo všetko pazderie. Dlhé vlákna sa vyčesali a stočili. Vzniknutá kúdeľ sa priviazala na praslicu. Odtiaľ sa vyťahovali tenké vlákenká, ktoré sa spriadali na točiace sa vreteno. (Prv sa vretienko krútievalo ručne, neskôr pomocou kolovrátka.) Potom sa určené množstvo priadze navinulo na motovidlo. Vzniknuté pradená sa bielili v drevenej zvárke (zasýpali sa drevným popolom a polievali horúcou vodou). Po vypláchaní a vysušení sa nite zmotávali do klbiek. Spracovanie konopných vlákien na priadzu robievali ženy hlavne večer. Aby sa nemuselo svietiť v každej domácnosti, schádzali sa ženy a dievky na priadky do jedného domu, ktorý mal na to vhodne veľkú miestnosť.“2


Mnohé slová viažuce sa k spracovaniu konope sa do určitej miery používajú dodnes,: napríklad motovidlo (súčasť kolovrátka), ktorým sa označuje značne popletený jedinec. Viaceré súčasti odevu sa okrem ľanu vo veľkej miere vyrábali z konope. Napríklad veľmi bežne používaná textília „kanafas“ jednoznačne dokumentuje toto prepojenie. České a slovenské kanafas je prevzaté z nemčiny (canafas), ale jeho pôvod sa odvodzuje z taliančiny alebo francúzštiny, ktoré boli evidentne ovplyvnené latinským slovom cannabis. Pôvod slova cannabis je dodnes predmetom jazykovedných sporov. Zdá sa, že pre konope existoval aj čisto slovanský termín. „Paralelne so slovom konopa sa vyskytuje aj kudelja, kúdeľa, kde máme tiež temnú etymológiu. Skôr tu ide o celkom inú, slovanskú etymológiu a príbuznosť ku srbskému a chorvátskemu kudrav, slovenskému kučeravý, kaderavý, kader(ník).“ 3

 

Práve náročnosť konope na spracovanie (v Ázii sa mu tiež hovorilo rastlina tisícich činností, ktoré boli potrebné na jeho spracovanie) v určitej miere prispelo k jeho odsunutiu do úzadia nahrádzaním „lukratívnejšími“ plodinami ako bavlna. Smrteľnú ranu mu zasadil v 20. storočí agresívny nástup petrochemického priemyslu a nahrádzanie prírodných vlákien syntetickými. Vynález dekortikátora Georgeom Schlichtenom v roku 1917 bol dôležitou výnimkou v rámci nepriaznivého trendu. Schlichten investoval 400-tisíc dolárov na vývoj stroja, ktorý by efektívne dokázal oddeliť konopné vlákno od pazderia. Pre informáciu bola na území terajšieho Slovenska v rozmedzí rokov 1869 - 1870 osiata konopím plocha 20 243,4 ha r., ale v období 1934-1938 klesla na 5 548 ha r.


„Po roku 1945 pestovanie konopy siatej v malovýrobe a jej domácke spracovanie takmer úplne zaniklo, pestovala sa pre potreby novovybudovaných priemyselných kapacít. V roku 1975 sa konope pestovalo na rozlohe 2 000 hektárov, a to už len na Západnom Slovensku. Aj keď sa podarilo zvýšiť hektárové výnosy z 3,4 tony z obdobia pred 2. svetovou vojnou na 7,6 tony z hektára v roku 1973 a využívali sa moderné agrotechnické poznatky a zmechanizovali sa zberové práce, úpadok pestovania konope pokračoval ďalej.“4


I keď sa môže zdať, že konope patrí do predindustriálnej doby, dôvody k jeho odsunutiu do úzadia sú aj politické a ekonomické (záujmy farmaceutického a petrochemického priemyslu). Vojna proti drogám a masírovanie verejnej mienky tiež zohralo svoju úlohu. Proces vytrácania konope do určitej miery súvisí aj s prijatím Jednotnej dohody o narkotických drogách v roku 1961, po ktorom sa spracovanie konope presunulo na Západné Slovensko (v Rastislaviciach a Chlebanoch sa v roku 1958 vyšľachtila rastislavická konopa, ktorá následne zaberala 75 percent osiatej plochy). Technológia potrebná na spracovanie sa z rôznych príčin buď neobnovovala, zlikvidovala alebo presunula do Rumunska, ktoré je dodnes veľkým pestovateľom konope.


Napriek problematickému postaveniu, ktoré konope neprávom získalo v relatívne nedávnej minulosti, je treba oceniť jeho obrovský potenciál. Ešte jeden pohľad do minulosti môže dobre ilustrovať fakt, že zanevretie na pestovanie konope je nesmierna škoda. Už len v rámci tradície a využitia ideálnych vlastností pôdy a podnebia, najmä na Záhorí, je zaujímavé poukázať na situáciu v časoch Rakúsko-Uhorska. „Uhorsko získava mnoho konopí, najmä severne od Prešporka, pri rieke Morave. Sú známe pod menom slovenské konope a vyznačujú sa na rozdiel od iných (najmä maďarských) jemnosťou, kvalitou, krásnou farbou a strednou dĺžkou. Konope z prvého trhania sú najlepšie. Používajú sa zväčša na jemné práce. Druhý raz trhané so semiačkom sú menej krásne a slúžia na povrazy (laná, čigy) obvodzky, motúzy, hrubé šnúry atď.“5


Autor má na mysli územie Záhoria (Západné Slovensko), špecifické hlinito-piesčitými pôdami, ktoré sú pre pestovanie konope ideálne. Taktiež relatívne teplá klíma a dostatok zrážok pozitívne vplýva na kvalitu pestovaného konope. V spomínanom období na Zahorí (v Šaštíne) v rámci modernizácie Uhorska vynikla prvá manufaktúra a kartúnka v Uhorsku (založil ju František Lotrinský, manžel Márie Terézie), kde sa spracovávala tkanina z bavlny a ľanu. V čase svojho najväčšieho rozmachu zamestnávala viac ako 20-tisíc ľudí (domáckych pradiarov a česáčov v rôznych obciach Uhorska). Internetové zdroje spracovanie konope neuvádzajú, aj keď jeho pestovanie bolo v regióne široko rozšírené, ale výroba sa sústreďovala hlavne na importovanú bavlnu. A práve aj nutnosť dovážať surovinu na spracovanie bola jedným z dôvodov, prečo manufaktúra neskôr zanikla. Môžeme špekulovať, či by k tomu prišlo, aj keby sa bolo spracovávalo domáce konope. Je nutné dodať, že v 19. storočí sa konope dostalo do ekonomicky nevýhodnej polohy kvôli vynálezu čističa bavlny, ktorý výrazne znížil výrobnú cenu bavlneného vlákna.


Problematické spracovanie konope


Prvým problémom je žatva: konopné stonky nedokážu efektívne spracovať bežne používané stroje. Dôvodom je, že dorastajú do výšky okolo dvoch metrov, niektoré odrody ešte vyššie. Takže prvý z radu problémov je technologického rázu. V predindustriálnej ére sa žatva uskutočňovala ručne, a po nástupe mechanizácie sa inovácie neuberali smerom, ktorý by uľahčoval a efektívne riešil žatvu dlhých a húževnatých stoniek.


Po žatve nastupuje ďalší problém: konope je totiž treba máčať vo vode, aby sa dalo lepšie oddeliť vlákno od drevnatej časti stonky. Tento proces sa nezaobišiel bez šírenia dosť intenzívneho a nepríjemného zápachu. Na tento účel slúžili máčadlá, niekedy umiestnené v strede dediny (ako napríklad v Južných Čechách, ktoré lemujú vŕby a dotvárajú miestny kolorit). Tento spôsob máčania je v dnešnej dobe a v našich podmienkach dosť ťažko predstaviteľný nielen kvôli intenzívnemu zápachu, ale aj z ekologického hľadiska. V dnešnej dobe sa tento spôsob v Európe veľmi nevyužíva. V Rumunsku a Číne sa konope máča za pomoci mikroorganizmov, ktoré rozkladajú škrobový parenchým (pektínové väzby – a oddeľuje sa tak vlákno od drevnej časti stonky). V osemdesiatych rokoch sa v Nemecku, Holandsku a Francúzsku skúmali nové spôsoby spracovania stonky bez nutnosti máčania, ktoré viedli k používaniu poľného máčania, kde stonky zostali na poli a máčali sa pôsobením dažďa a rannej rosy za pravidelného obracania stoniek. Proces je podobný ako pri máčaní ľanu.


Problémom, ktorý pretrváva z dávnej minulosti dodnes, je relatívna náročnosť spracovania stonky, ktorá musí prechádzať procesom niekoľkonásobného lámania, aby sa dalo dobre oddeliť vlákno od pazderia. Tento proces sa v minulosti uskutočňoval za pomoci jednoduchých mechanizmov a dostupné technológie by boli v dnešných podmienkach masovej produkcie neefektívne. Pred niekoľkými rokmi spustili v Čechách vytieraciu linku ( tírna Lenka-Kácov ), ktorá dokáže spracovávať aj stonku na vlákno, no lukratívne to je len pre pestovateľov v okolí 30 kilometrov. Tento rok (2010) už v Čechách nefunguje ani jedna linka na spracovávanie konopnej stonky na vlákno. Neprítomnosť vytieracej linky teda vylučuje možnosť využiť konope na výrobu textilu a papiera. Paradoxné je, že pôvodný konopný papier, ktorý v Číne vynašli v 3. tisícročí pred n. l., nemôžeme kvôli dnešnej technologickej a celkovej situácii vyrobiť z miestneho konope. V tomto roku v Čechách taktiež výrazne poklesla plocha osiata konopou a bude sa spracovávať hlavne na semeno. No Slovensku prišlo k zmene legislatívy len nedávno a rok 2009 je po roku 1988 prvý, keď sa konope znovu zasialo. Lenže situácia s jeho spracovaním je obdobná ako v Čechách: chýba linka na vytretie. Preto sa tento rok konope tiež zasialo len na semeno. To znamená, že konopné vlákno zostane nespracované a nie je možné využiť celú dopestovanú rastlinu, kvôli čomu je konope také cenné.


Ivan Bašnák a Slovenský konopársky zväz inicioval a pretlačil legislatívnu zmenu s ohľadom možnosti pestovať technické konope na Slovensku. Podľa predchádzajúceho znenia bolo konope v tej istej kategórii ako napr. heroín. Nakoniec pomohla až žaloba adresovaná ministerstvu hospodárstva, pretože nastavenie slovenskej legislatívy znemožňovalo hospodársku súťaž v rámci podnikania a poberanie dotácií, ako je to v EÚ celkom bežné. Týmto sa v podstate len zosúladila slovenská legislatíva s európskou. Prakticky to znamená, že ak sa niekto rozhodne pestovať konope vo veľkom (a preto mu môže byť vyplatený príspevok na pestovanie konopy), nemusí šaškovať s úradníkmi z ministerstva zdravotníctva, colníkmi atď. No ak si niekto chce zasadiť pár rastlín technickej konopy na záhrade, musí najprv obehať pár úradov a potom očakávať kontrolu, či náhodou rastlina neobsahuje nepovolené množstvo THC.
Ďalším problémom je dodržiavanie predpísaného množstva THC. V rámci európskej legislatívy je maximálna povolená hranica obsahu THC 0,2 percenta, čo motivuje výrobcov certifikovaného osiva k vytváraniu „neomamných“ odrôd. Toto množstvo THC je garantované len na jednu generáciu a to ešte neznamená, že niektorá rastlina „nezodpovedne“ neprekročí predpísané bezpečné množstvo THC, keďže konope THC vytvára prirodzene, mimo iného ako spôsob ochrany proti UV žiareniu. Takéto nastavenie systému pestovania znemožňuje použitie vlastného osiva z predchádzajúcej generácie. Pestovateľ, ktorý použije vlastné osivo, riskuje, že po kontrole obsahu THC príde o celú úrodu. No v prípade, že kontrola zistí u certifikovanej odrody prekročenie obsahu THC, pestovateľ o úrodu nepríde, len tá konkrétna odroda už na budúci rok nebude figurovať na zozname povolených certifikovaných odrôd.


V našich geografických podmienkach sa po niekoľkých generáciách množstvo THC prirodzene stabilizuje okolo 3 percent. Príroda je skrátka veľmi drzá a nerešpektuje „rozumné nariadenia“ všemocných úradníkov. Ivan Haulík upozornil aj na fakt, že semená sa ľahko kontaminujú THC naneseným z kvetu a ak slúžia na výrobu múky, tak sa isté stopové množstvo THC dostane aj do chleba. A naše ministerstvo zdravotníctva sa veľmi obáva, aby sa obyvatelia SR nevystavili riziku nechcenej intoxikácie. Pozoruhodné je, že to kultúram, v ktorých konopné semeno tvorilo po dlhé stáročia zložku stravy (vrátane Slovanov), zas až tak výrazne nevadilo. Ale ministerstvo vie svoje...


Situácia sa dá zhrnúť tak, že hospodársky potenciál oživenia tradície pestovania konope je značný. Skoro každý konopný produkt, či už je to papier alebo lisovaný olej, zďaleka predbehne iné bežne dostupné produkty z iných zdrojov, ktorých produkcia a využívanie je značne neefektívne. No problémom tradične zostáva spracovanie, ktoré bolo najnáročnejšie v predindustriálnej dobe. Lenže dnes už je k dispozícii efektívna technológia na žatvu a spracovanie (či už ide o statickú linku na spracovanie alebo mobilný dekortikátor), takže tradične ručne a namáhavo riešený problém odpadá. Taktiež už existuje technológia na vytvorenie veľmi jemného vlákna, ktoré s tradične tvrdším a drsnejším konopným vláknom nemá veľa spoločné. No bez vytvorenia dostačujúceho spracovateľského zázemia sa dá ťažko predpokladať, že konopné produkty sa stanú bežne dostupné za rozumnú cenu. Bez tohto chýbajúceho článku sa kruh neuzavrie. Nakoniec sa ministerstvo môže začať obávať, že pri rozšírení pestovania konope nedajbože začne nekontrolovateľne rásť a množiť sa, a tým sa obyvateľstvo vystaví možnosti veľmi nebezpečnej intoxikácie.

1. http://korzar.sme.sk/c/4466003/minulost-lanarstva-a-platenkarov.html
2. http://www.zitavany.sk/mainmenu/historia/0/190
3. http://kruhy.blogspot.com/2008/12/etymologick-slovnk-jna-kulka-k.html
4. Údaje boli čerpané z http://www.konopa.sk/files/Konopa_v_priemysle.pdf
5. Darstellung des Fabriks (1824) citované z http://korzar.sme.sk/c/4466003/minulost-lanarstva-a-platenkarov.html

 

Priemerne (0 Hlasy)