Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Antiautoritárska ekonomika

Autor/ka: Dimitri Konstantinou

Najrozsiahlejšia grécka antiautoritárska sieť sa pripravuje na celoštátne stretnutie, ktoré prebehne 8. až 9. mája 2010. Stretnutie zaháji zvláštne časové obdobie, ktoré bude kľúčové pre hnutie samotné rovnako ako pre budúcnosť finančnej organizácie gréckej spoločnosti. V mojej mysli uviazla jedna fráza z brožúry, ktorú vydali s popisom rámca a návrhov hnutia, čo je obvyklý signál zrelosti a sebavedomia: „... keď vzplanie hnev, nezostane kameň na kameni.“ To je výzva.

V časoch nespokojnosti a spoločenskej krízy rýchlo rastie spoločenské vedomie a hľadajú sa alternatívne riešenia. Cornelius Castoriadis nás varoval: „Aby mohla byť táto autonómna masová činnosť spoločensky efektívna, nesmie zostať amorfná, roztrieštená a rozptýlená. Nájde svoje vyjadrenie vo vzoroch konania a formách organizácie, ktoré stelesňujú a odrážajú jej cieľ... Ak si libertariánski revolucionári tieto problémy stále slastne neuvedomujú, nediskutujú o nich a ani si ich nepredstavujú, môžu si byť istí, že ostatní to robia.“ (1) Tiež dodáva, že aby sme zmenili realitu, musíme sa vyhnúť nedostatkom rôznych typov „anarchistického“ alebo „spontaneistického“ fetišizmu, ktorý sa vo viere, že v poslednej inštancii všetko rozhodne vedomie pracujúcej triedy, len málo zaujíma alebo vôbec nezaujíma o to, v akých formách by sa malo takéto vedomie prejaviť.
 
Je to pochopiteľné. V kritických prípadoch spoločnosť nemá čas pracovať na celkom nových riešeniach. Naopak, zúfalo sa uchyľuje k pripraveným štruktúram, ktoré už vznikli (trebárs len v obmedzenom rozsahu), a k politickým návrhom, ktoré dominujúca ideológia dokázala pochovať, nie však úplne vymazať.

V predchádzajúcom článku (Z-BABYLONIA, september 2008) som napísal, že jedna konkrétna radikálna politická vízia podporuje zvrhnutie systému, pretože to pôsobí ako spojivo, ktoré zjednocuje bojujúcich ľudí a zároveň poskytuje širokým masám spoločnosti to, čo je potrebné k uskutočneniu veľkého kroku: niečo hmatateľné, zbežný plán budúcej organizácie. Priznávam, že som zabudol na jednu prostú pravdu: Keď ľudia nedostanú jasné odpovede na svoje problémy, začnú byť znudení. Aktivisti, ktorí obetovali svoje životy rôznym hnutiam, tejto situácii musia čeliť. Vidia, ako ľudia prichádzajú a odchádzajú. Na chvíľu sa zapoja a veľmi skoro sa vrátia ku svojej každodennej rutine. To je cena bezcennej kritiky. 
 
Naša budúcnosť ukrýva prekvapenia. Vpád MMF do gréckej ekonomiky rozvíri stojaté vody našich nedostatočne rozvinutých práv. Pomer moci pri vyjednávaní sa rýchlo rozvráti a výhodu získajú tí, ktorí už moc majú. Mnohým ľuďom to otvorí oči. Poznáme viaceré historické chvíle ako je táto, ktoré sluhom dávajú šancu zmeniť určité spoločenské podmienky. Tí ju však obvykle nevyužijú. Historické fakty nám ukazujú, že pokles revolučnej aktivity nás opakovane privádza späť k nepatrne lepšej podriadenosti. Castoriadis tento fakt vysvetľuje argumentom, ktorý znie približne nasledovne: „Revolučné spoločnosti nemajú sieť zodpovedajúcich štruktúr, aby vyjadrili svoju vôľu a samotní revolucionári nemajú žiadnu predstavu, ako by tieto štruktúry mali pôsobiť a interagovať. Inými slovami, neobťažujú sa navrhnúť rámec činnosti, aby si poradili s nárokmi kľúčových chvíľ a namiesto toho sa radšej obmedzujú na bezcennú kritiku a dúfajú, že ľudia spontánne a automaticky tieto inštitúcie vytvoria. No vytváranie inštitúcií si vyžaduje plánovanie a víziu, zaštepenie nášho vedomia.“

Platí to rovnako pre spôsob, akým organizujeme ekonomiku. Spoločnosť sa zjavne nerozdelí na základňu a nadstavbu, nikdy však nesmieme zabúdať, že ekonomika je sektor, ktorý nás živí. Aj v revolučných časoch musia ľudia prežiť. Castoriadisove varovania nie sú vôbec náhodne začlenené v eseji, v ktorej tento veľký mysliteľ hovorí práve o ekonomickej stránke socializmu. Od roku 1957 navrhuje veľmi konkrétny systém finančnej samosprávy založenej na priamej demokracii. Je veľmi pravdepodobné, že na ekonomickom poli čoskoro vzniknú možnosti na zmenu a bude potrebné, aby sme vyslovili konkrétne alternatívne návrhy a zrealizovali ich.     
 
Snahy o participatívne poľnohospodárske samosprávne inštitúcie a ich prepájanie na mestské spoločenské centrá pre distribúciu produkcie (ako sieť farmárov s Nosotros/Botanical Garden) vytvárajú antiautoritárske mikroekonomiky, ktoré sa celkom isto stanú nevyhnutnými predovšetkým pre naše prežitie. Vystúpenie z eurozóny, zastavenie dlhových platieb, participatívna samospráva a sebestačnosť sú princípy, ktoré nás nielen vyvedú zo slepej uličky, ale nám aj umožnia urobiť prvé kroky do nepreskúmanej oblasti za stanovenými hranicami kapitalizmu.  

 
(1) C. Castoriadis, “Sur Ie Contenu du Socialisme,” číslo 22 “Socialisme ou Barbarie,” 1957.

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Zcommunications http://www.zcommunications.org/anti-authoritarian-economy-by-dimitri-konstantinou
Priemerne (0 Hlasy)