Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Čím rovnejší, tým šťastnejší?

Autor/ka: Sam Pizzigati

Výskumníci v novej prelomovej štúdii o šťastí a rovnosti ukázali, že keď pri ekonomickom raste medzi ľuďmi narastajú rozdiely, nebudú šťastnejší.

Prečo sa obyvatelia Spojených štátov amerických v posledných 50-tich rokoch nestali šťastnejšími? Ekonómom táto otázka spôsobuje ťažkosti. Od roku 1962 sa bohatstvo priemernej domácnosti v USA zdvojnásobilo. Ako národ sme výrazne zbohatli. Mali by sme byť azda aj omnoho šťastnejší. Aspoň podľa konvenčnej ekonomickej teórie.

V čom teda tkvie problém? Psychológ Shigehiro Oishi a psychologička Selin Kesebir z Virginskej univerzity a psychológ Ed Diener z Illinoiskej univerzity majú odpoveď, ktorú môžete nájsť v prestížnom časopise Psychological Science (Psychológia).

Traja bádatelia vo svojej novej štúdii dokazujú, že sme sa nestali šťastnejšími, pretože sme si menej rovní.

V priebehu posledných štyroch desaťročí sa obyvatelia USA v priemere považovali za šťastnejších „v obdobiach relatívnej príjmovej rovnosti".

„Občania Spojených štátov amerických sú šťastnejší, keď je národné bohatstvo rozdelené rovnomernejšie a menej šťastní, keď je rozdelené nerovnomerne," tvrdí trojica vedcov.

Psychológovia už vzťah medzi nerovnosťou a nešťastím skúmali. Nikdy sa však tak starostlivo nezamerali na jednu spoločnosť počas určitého obdobia ako to robia Oishi, Kesebirová a Diener vo svojom výskume zverejnenom v časopise Psychological Science.

Predchádzajúce štúdie porovnávali úrovne nerovnosti a šťastia naprieč národmi, štátmi a mestami a poskytli vcelku neurčité výsledky. Oishi, Kesebirová a Diener zostali pri jednom štáte – USA – a sledovali, ako sa vyvíjala situácia počas posledných štyroch desaťročí, z ktorých máme množstvo dát.

Použité dáta pochádzajú zo Všeobecného prieskumu spoločnosti (General Social Survey), projektu Národnej vedeckej nadácie (National Science Foundation), ktorý od roku 1972 zhromažďuje odpovede širokej reprezentatívnej vzorky obyvateľov USA na rozličné témy.

Traja vedci sa prehrýzli celkovo cez 53 043 prieskumov dokončených v rokoch 1972 až 2008. Zameriavali sa predovšetkým na odpovede na otázku: „Ako by ste dnes vo všeobecnosti popísali svoju situáciu: povedali by ste, že ste veľmi šťastní, pomerne šťastní alebo nie príliš šťastní?"

Zistili, že obyvatelia Spojených štátov amerických sa počas posledných štyroch dekád považovali v priemere za šťastnejších „v obdobiach relatívnej príjmovej rovnosti"

Ako vysvetliť túto spojitosť? Oishi, Kesebirová a Diener zalovili v dátach, aby našli „psychologické mechanizmy", ktoré by mohli „zodpovedať za spojitosť medzi príjmovou nerovnosťou v spoločnosti a šťastím jednotlivca". Domnievajú sa, že túto spojitosť našli v ľudskom zmysle pre dôveru a spravodlivosť.

Údaje zo Všeobecného prieskumu spoločnosti ukazujú, že Severoameričania sa počas posledných desaťročí stali menej dôverčivými a oslabilo sa ich presvedčenie, že žijú v spravodlivej spoločnosti. Výskumníci zistili, že veľkosť tejto nedôvery a pocitu nespravodlivosti sa významne zhoduje s úrovňami nerovnosti.

„Obyvatelia USA považovali v rokoch s väčšou príjmovou nerovnosťou ostatných za menej spravodlivých a dôveryhodných," píšu autori.

Nie však všetci Severoameričania. V skupine najbohatších 20-tich percent z nich takúto spojitosť nenájdete. Nevykazujú ani nižšie úrovne šťastia v rokoch, počas ktorých príjmová nerovnosť rastie.

Tieto zistenia majú podľa výskumníkov jasný zmysel. Ľudia s nižšími príjmami budú pochopiteľne „vnímať svet, v ktorom bohatnú len bohatí, ako nespravodlivý" a „vyššia príjmová nerovnosť" následne „rozpojí a rozdelí" ich komunity a zníži ich dôveru v ostatných.

Nemohli by byť ľudia s nižšími príjmami menej šťastní jednoducho preto, že príjmy ich domácností v rokoch, keď rastie príjmová nerovnosť, klesajú?

Výskumníci si vyčlenili čas na otestovanie tohto vysvetlenia údajmi zo Všeobecného prieskumu spoločnosti. Takúto spojitosť nenašli. Ukázalo sa, že medzi faktory, „ktoré spôsobujú, že sa obyvatelia USA s nižšími príjmami v rokoch s vyššou príjmovou nerovnosťou cítia menej šťastní" nepatrí znížený príjem, ale „znížená úroveň vnímanej spravodlivosti a dôvery".

Oishi, Kesebirová a Diener priznávajú, že svoju úlohu tu môžu okrem dôvery a spravodlivosti zohrávať aj iné psychologické mechanizmy a vyzývajú k ďalším analýzam, aby sa tieto možnosti preskúmali.

Naďalej však dôverujú najzákladnejšiemu zisteniu svojej štúdie. Súhlasia, že jedine „rast príjmov bez rastu príjmovej nerovnosti" môže „vyústiť do nárastu priemerného šťastia v celej populácii".

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Inequality http://inequality.org/happiness-and-inequality-study/
Priemerne (1 Hlas)