Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Dobrý zbojník Lucio alebo rozjímanie anarchistu

Autor/ka: Marie Trigona

Otvorený a charizmatický Lucio hovorí ako skutočný anarchista. Keď sa ho opýtate, čo to znamená byť anarchistom, vyvracia nesprávne stotožňovanie s teroristami: „Anarchista je zodpovedná osoba s dobrým srdcom.“ Napriek tomu sa neospravedlňuje za potrebu zničiť súčasné spoločenské usporiadanie. „Zničiť určité veci je správne, pretože budujete niečo, čo ich nahradí.“

 

V Južnej Amerike má Lucio veľa starých priateľov. Zdroje z falzifikátorskej činnosti pomohli stovkám ľudí z revolučných organizácií utiecť do exilu a financovať tajné akcie proti krvavým diktatúram, v ktorých v sedemdesiatych rokoch 20. storočia po celej Latinskej Amerike mizli tisíce aktivistov, študentov a pracujúcich. Z prostriedkov zo sfalšovaných cestovných šekov Citibank sa financovala gerilová skupina Tupamaros v Uruguaji, Čierni panteri v USA a iné revolučné organizácie po celej Európe.

Počas nedávnej návštevy v Južnej Amerike býval Lucio v argentínskom hlavnom meste Buenos Aires v hoteli BAUEN, ktorý funguje ako kooperatív. Ohromili ho úspechy pracujúcich bez šéfov. V hoteli BAUEN pracujúci zavádzajú „autogestión“ alebo samosprávu. Tá bola od zrodu kapitalizmu základným kameňom anarchistického myslenia.

Samospráva namiesto vzťahu autorita – podriadenosť medzi kapitalistami a pracujúcimi predpokladá, že pracujúci uvedú do praxe egalitárny systém, v ktorom ľudia spoločne rozhodujú, vyrábajú a majú v rukách svoje vlastné osudy, všetko v prospech komunity. No aby bol takýto systém funkčný, jeho účastníci musia byť pracovití a zodpovední. Podľa Lucia sú to najdôležitejšie vlastnosti, aké by mali muži alebo ženy mať. „Anarchistické hnutie vytvorili pracujúci. Bez práce nemôžeme hovoriť o samospráve. Aby sme uviedli samosprávu do praxe, musíme vedieť ako robiť veci, ako pracovať. Byť bohémom je ľahké.“

Lucio vysvetľuje, že jeho anarchizmus sa zakladá na skúsenostiach z čias chudobného detstva vo fašistickom Španielsku. „Pôvod môjho anarchizmu má korene v tom, že som vyrastal v chudobnej rodine. Môj otec bol ľavičiar a skončil vo väzení, pretože pre Baskicko požadoval autonómiu. To pre mňa nie je revolúcia, nie som nacionalista. Podporou nacionalizmu sa ľudia dopustili mnohých chýb. Keď otca prepustili z väzenia, stal sa socialistom. Veľa sme trpeli. Šiel som zháňať chlieb. Pekár by mi ho nedal, pretože sme nemali peniaze. Môžem povedať, že ma chudoba obohatila. Nemusel som vyvinúť žiadne úsilie, aby som stratil rešpekt k establišmentu, cirkvi, súkromnému majetku a štátu.“

V Španielsku fašizmus zotrvával 30 rokov po skončení druhej svetovej vojny. Stovky ľudí uväznili pre odpor proti Francovej diktatúre. Antropológovia odhadli, že od počiatku španielskej občianskej vojny v júli 1936 do Francovej smrti v novembri 1975 zabili Francovi nacionalisti asi 75 až 150 -tisíc priaznivcov republiky.

Lucio odišiel do francúzskeho exilu, kde objavil anarchizmus. Dezertoval z nacionalistickej armády a utiekol do Francúzska. Paríž bol v šesťdesiatych rokoch minulého storočia naklonený anarchistickým intelektuálom, organizátorom a členom geríl v exile. Práve tam sa Lucio stretol s členmi anarchosyndikalistických odborov Confederación Nacional de Trabajo (CNT). Dychtivo sa snažil zapojiť do ich činnosti.

Počas prvých rokov sa Lucio vo Francúzsku stretol s legendárnym anarchistom a výnimočným gerilovým bojovníkom Francescom Sabatem. V tom čase bol Sabate, inak známy pod prezývkou „El Quico“, pre Francov režim jedným z najhľadanejších anarchistov. Francúzska polícia Sabateho, ktorý viedol odpor proti frankizmu, hľadala tiež. „Keď som sa s El Quicom stretol, bol som členom Juventud Libertarias. Mňa, nevzdelanca, sa opýtali, či by som Sabatemu mohol pomôcť. Nevedel som, kto to je.“ Sabate používal Luciov dom ako skrýšu. Mladý Lucio počúval Sabateho príbehy o priamych akciách a hltal všetku múdrosť, ktorú mohol poskytnúť, napríklad informácie o metódach vyhľadávania infiltrátorov. „Stretol som sa s gerilovými bojovníkmi, ktorí ma nasmerovali na cestu priamej akcie a vyvlastňovania. Sabate ma učil, že mám stratiť rešpekt pred súkromným majetkom.“

 

Lucio Urtubia v hoteli BAUEN

Vtedy sa Lucio začal zúčastňovať na vykrádaní bánk. Pri obrane vyvlastňovania hovorí: „Nie sú väčší darebáci ako banky... [Bol to] jediný prostriedok, ako pre anarchistov získať zdroje bez toho, aby ich získavali od priemyslu alebo vládnych predstaviteľov. Peniaze sme posielali tým, ktorí vo Francovom režime trpeli.“ Študentské organizácie a organizácie pracujúcich dostali prostriedky na organizovanie sa zdola. V iných prípadoch sa peniaze použili na gerilové akcie proti Francovmu režimu, napríklad na kampane za prepustenie politických väzňov z nacionalistických žalárov.

Lucio vymyslel majstrovský plán na falšovanie pasov, aby zachránil životy vyhnancov. Španielski štátni príslušníci tak mohli cestovať. „Pas pre utečencov znamenal možnosť uniknúť z krajiny a viesť bezpečný život kdekoľvek inde“, vysvetľuje. Disidenti používali falošné doklady nielen v Európe, ale aj v USA a Južnej Amerike, aby žili svoje životy a riadili priame akcie.

V roku 1977 začala Luciova skupina falšovať šeky. Bola to priama forma odporu proti peňažnému hospodárstvu. Lucio, ktorý bol fakticky „šéfom“ ním spustenej operácie, distribuoval šeky a nechal si ich preplácať. Šeky sa falšovali ťažšie ako zmenky. Lucio si myslel, že by si mali za cieľ vybrať najväčšiu bankovú inštitúciu na svete – National City Bank. Šeky sa distribuovali rôznym subverzívnym skupinám, ktoré prostriedky používali na financovanie solidárnych akcií. Lucio vysvetľuje, že zo šekov „nikto nezbohatol“. Väčšina zdrojov sa použila na boj. Za tieto šeky s rovnakým kódom sa po celej Európe inkasovalo v rovnakom čase.

Luciov majstrovský plán stál City Bank milióny dolárov vo falošných cestovných šekoch. Mnohí ale hovoria, že sa podarilo vyvlastniť omnoho väčšiu sumu. City Bank bola vydaná napospas falšovateľovi, ktorý ju vyšiel tak draho, že musela pozastaviť používanie cestovných šekov, čo zničilo dovolenky tisícom turistov. V tom čase ľudia nepoužívali platobné alebo kreditné karty. V roku 1980 Lucia zadržali a našli u neho kufor plný falošných šekov. Počas jeho uväznenia Citybank naďalej preberala falošné cestovné šeky.

Citybank začala mať obavy. Predstavitelia banky súhlasili s vyjednávaním. Lucio mal byť prepustený, ak odovzdá tlačové doštičky na falošné šeky. Výmena sa uskutočnila a Lucio sa pre svoj majstrovský plán stal legendou. Hoci sa jeho falšovateľská kariéra vo veku 50 rokov skončila, naďalej žil ako anarchista.

Lucio vždy pracoval ako murár. „Najviac mi pomáhala moja práca. Anarchisti boli vždy pracujúci.“ Lucio – murár, anarchista, falšovateľ a vyvlastňovateľ – zanechal podobné posolstvo ako jeho predchodcovia. „Ľudia ako Louise Michel(ová), Francesco Sabate Llopart, Buenaventura Durruti, všetci títo vyvlastňovatelia ma učili, ako to robiť. Nie však pre osobný prospech, ale preto, aby sa toto bohatstvo využilo v prospech zmeny.“ Vo veku 76 rokov sa za svoje činy neospravedlňuje. „Vyvlastňoval som, čo je podľa kresťanstva hriech. Pre mňa je vyvlastňovanie nevyhnutné. Ako hovoria revolucionári: lúpež a vyvlastňovanie sú revolučnými činmi, kým z nich niekto neprofituje.“

Marie Trigona je spisovateľka, producentka v rozhlase a filmárka, žijúca v Argentíne. Lucio patrí k najfascinujúcejším ľuďom, ktorých vo svojich rozhovoroch spovedala. Môžete ju zastihnúť na adrese: mtrigona@msn.com

Preložil Peter Vittek

V roku 2007 o Luciovi Urtubiovi nakrútili celovečerný film. Domácu stránku filmu nájdete na tejto adrese: http://www.lucio.com.es/index.html

Zdroj: Toward Freedom http://towardfreedom.com/home/content/view/1332/1/
Priemerne (0 Hlasy)