Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Dráma žien v Latinskej Amerike

Autor/ka: Utopia al Sur

Niektoré miesta na latinskoamerickom kontinente sú pre ženy zosobnením nebezpečenstva. Ženy, chudobné ženy, robotníčky s minimom prostriedkov a ďalšie, ktoré v mestách ako Guatemala, Alto Hospicio či Ciudad Juárez prišli o život azda tým najohavnejším spôsobom, dnes počítame na tisícky. Pobúrenie navyše vyvoláva neexistencia participácie politických a právnych inštitúcií, ktoré by objasnili zločiny brázdiace ako príšerné rany tvár viacerých latinskoamerických krajín.

Interamerický súdny dvor pre ľudské práva (Corte Interamericana de Derechos Humanos) zverejnil rozsudok prípadu známeho pod názvom „bavlníkové pole“ odsudzujúci štát Mexiko za smrť mladých žien Claudie Ivette Gonzálezovej, Esmeraldy Herrera Monrealovej a Laury Berenice Ramos Monárrezovej, ktorých telá sa našli 6. novembra 2001 na bavlníkovom poli pri Ciudad Juárez. Rozsudok oblastného súdu nariadil mexickému štátu zaplatiť každej rodine obetí odškodné vo výške 130-tisíc eur, čo prirodzene nijako nemôže odstrániť bolesť spôsobenú hroznými zločinmi.

 
Dôležitým momentom rozsudku je však už samotné jeho vznesenie ako aj skutočnosť, že sa konečne začal klásť dôraz na zločiny namierené proti ženám, ktoré sa v niektorých latinskoamerických mestách stávali každodenným folklórom, obchádzaným prakticky bez povšimnutia. Spomínaný rozsudok zdôrazňuje ťažké chyby, ktoré nepácha len štát Mexiko, ale aj veľa ďalších krajín Latinskej Ameriky.


Interamerický súdny dvor pre ľudské práva otvára dvere pre nádej, že Mexiko vyhlásia zodpovedným za „neexistenciu ochranných mechanizmov pre obete, z ktorých dve boli ešte neplnoleté; chýbajúcu prevenciu voči podobným zločinom aj napriek plnému vedomiu o existencii rodového násilia, ktoré za sebou zanechalo stovky zavraždených žien a dievčat; neexistujúce kroky politických predstaviteľov voči fenoménu miznutia žien a dievčat (...); nedostatok potrebného úsilia na vyšetrovanie vrážd (...), rovnako ako odopieranie spravodlivosti a neprimerané odškodňovanie rodín.“


V priebehu viac ako desaťročia pocítili tisícky žien v Ciudad Juárez (Mexiko), Alto Hospicio (Chile) alebo v meste Guatemala, okrem mnohých iných miest, na vlastnom tele, ako rôzni zločinci napojení alebo aj nenapojení na obchodníkov s drogami znásilňovali ich právo na život, na integritu, osobnú slobodu a právo nebyť diskriminované. Najhoršie zo všetkého je však uvedomovanie si absolútnej bezmocnosti voči týmto javom a najmä to, ako podobných zločincov súdy až doteraz celkom bez problémov kryli alebo aspoň ignorovali. Rozhodnutie Interamerického súdu má práve preto taký obrovský význam. Vytvára precedens, ktorý donúti jednotlivé krajiny hľadať riešenie tohto vážneho problému zasahujúceho vo svojich dôsledkoch veľmi hlboko celú spoločnosť.


V čílskom meste Alto Hospicio ešte stále pretrváva spomienka na 17 mladých dievčat unesených, znásilnených, zmlátených a zabitých medzi rokmi 1998 – 2001 a stále nie je jasné, či uväznený vinník konal sám. V tomto konkrétnom prípade vyvolalo medzinárodnú pozornosť konanie štátu, ktorý v prvých chvíľach neposkytol príbuzným obetí žiadnu podporu ani pomoc, hoci je pravda, že neskôr čílska vláda poskytla pozostalým peňažné odškodnenie. Vo vyšetrovaní prípadov prevládla stigma chudoby, vďaka čomu polícia pochybovala o skutočnom motíve zmiznutia dievčat, čo nepochybne ešte väčšmi vybičovalo utrpenie rodín.


Podľa údajov Amnesty International bolo v čase medzi rokmi 2001 až 2004 objavených viac ako tisíc tiel žien, ktoré boli uškrtené, s odťatými hlavami alebo inak fyzicky znetvorených (často s vyrezaným pohlavím) a ktoré sa našli zväčša v hoteloch alebo pohodené vedľa ciest. Aj v týchto prípadoch išlo zväčša o mladé ženy s chatrnými prostriedkami, zamestnankyne alebo študentky. Aj v Guatemale žijú tisícky prevažne veľmi chudobných rodín, ktoré požadujú spravodlivosť pre ženy a potrestanie zločinov. Organizácia spojených národov už vážnosť tohto druhu zločinov doznala a blahoželala Registru vrážd žien vytvorenému Ministerstvom verejných otázok Peru za dosiahnuté úspechy v niektorých regiónoch najväčšmi čeliacim násiliu na ženách.


Ale aj napriek blahoprianiam a istým úspechom ostáva Peru krajinou mimoriadne postihnutou fenoménom násilia na ženách a čaká ho ešte veľmi dlhá cesta, keďže len podľa oficiálnych peruánskych údajov sa od januára do novembra 2009 v krajine zaregistrovalo 117 vrážd žien, vyšetruje sa ďalších 37 pravdepodobných prípadov a vyskytlo sa minimálne okolo 50 pokusov tohto typu zločinu. Štatisticky sa v Peru uvádza priemerne 11 vrážd žien za mesiac.
Zločiny páchané na ženách, ktoré sa už dnes začínajú označovať ako „femicída“ alebo tiež „gynocída“, majú vždy spoločné črty sadizmu, mimoriadnej krutosti spojenej s ponižovaním a obyčajne sa sústredia na najslabšiu vrstvu populácie, ktorú práve z tých dôvodov úrady najväčšmi ignorujú – najchudobnejšie vrstvy, z ktorých ešte slabší článok tvoria práve ženy.


Štáty by si mali byť vedomé, že každý jeden občan má rovnakú hodnotu a právo na ochranu a že krutosť a hrubé porušovanie elementárnych ľudských práv sa nesmie súdiť podľa majetku či príslušnosti k sociálnej vrstve. Len vychádzajúc z takéhoto stanoviska bude môcť spravodlivosť a súdnictvo skoncovať s podobnými ohavnými skutkami.

 
Preložila Silvia Ruppeldtová

Zdroj: Utopia al Sur http://utopiaalsur.com/portal/latinoamerica/el-drama-de-la-mujer-en-america-latina/
Priemerne (0 Hlasy)