Kongresu ako obyčajne predchádzalo zhromaždenie latinskoamerických vidiečaniek a roľníčok ako aj zhromaždenie mládeže, ktoré na kongrese spoločne tvorili väčšinu zúčastnených delegátov. Rozhodlo sa takisto o zvolaní zasadnutia reprezentantov pôvodného obyvateľstva a obyvateľstva afrického pôvodu z celej Latinskej Ameriky, nakoľko veľa členov kongresu CLOC spája okrem vidieckeho pôvodu aj skutočnosť, že pochádzajú práve z týchto skupín obyvateľstva.

Na každom kongrese CLOC a Vía Campesina prinášajú ženy nové prvky ku komplexite vidieckych zápasov: Na tohtoročnom stretnutí kládli dôraz na to, že socializmus nemôže existovať bez feminizmu, čo je téza, ktorá núti zamyslieť sa nad oboma pojmami dôkladnejšie a konsekventnejšie. Veľkou výzvou je spochybnenie patriarchátu – od neviditeľnej a zneviditeľňovanej práce žien na poliach až po upevňovanie patriarchálnych kultúrnych, emocionálnych, politických a hospodárskych modelov.

Kongres sa vyslovil proti akejkoľvek koncentrácii pôdy vrátane vykorisťovania megaprojektami a skupovania pozemkov, ako aj proti pokryteckej politike „zodpovedného financovania poľnohospodárstva“ podporovanej Svetovou bankou, ktorej cieľom je zabrániť kritike zaberania pôdy. Zároveň sa účastníci zaviazali pokračovať v zápase o komplexnú poľnohospodársku reformu, ktorá je na prospech celého ľudstva a zároveň je citlivá voči matke Zemi.

Odmietajú „poľnohospodársky obchod veľkých korporácií a megaprojektov, ktoré obsadzujú, ničia a nepretržitým spôsobom ohrozujú naše národy a komunity, naše územia, náš spôsob života a kultúru“, a prízvukujú, že nadnárodné spoločnosti sú obzvlášť v súčasnej fáze kapitalizmu ich hlavným nepriateľom.

Odmietajú takisto manipulácie a zavádzanie v súvislosti s klimatickou krízou, nesprávne riešenia vlád a transnacionálnych spoločností, geneticky upravované potraviny a veľké monokultúry stromov a rastlinných pohonných látok, ako aj nové technológie ako biouhoľ (zuhoľnatená biomasa), čo je syntetická biológia a geoinžinierstvo, obchody s uhlíkom a programy REDD týkajúce sa lesov, čo znamená novú vlnu privatizácií prírodných surovín a rabovanie ich území a oblastí.

Pripomenuli, že roľníci a roľníčky sa starajú o obživu väčšiny ľudského pokolenia a sú tí, kto na vlastnej koži musí čeliť klimatickým zmenám, pretože práve prirodzené poľnohospodárstvo, rybolov a iné lokálne činnosti sú voči planéte šetrné.

Zároveň chápu, že podmienkam nadnárodných kolosov nemôžu čeliť osamote. Piaty kongres preto potvrdil rozhodnutie pracovať na upevňovaní aliancií vidieckych a mestských pracujúcich ako aj s inými zložkami mestského obyvateľstva.

Jedným zo spôsobov formovania týchto aliancií bola tzv. svetová kampaň proti agrotoxickým látkam, ktoré sú dobrým príkladom, ako priemyselný potravinový model trávi a ničí obyvateľstvo vedno s jeho prostredím na vidieku aj v mestách. Príkladom tohto typu aliancií je dohoda medzi CLOC a Národným zhromaždením pre alternatívny rozvoj životného prostredia (Asamblea Nacional de Alternativas y Afectados Ambientales, ANAA) v Mexiku, ktoré bolo na kongrese CLOC takisto prítomné.

Medzi inými bodmi realizačného plánu CLOC spolu s ANAA potvrdil podporu Roľníckej ceste Vía Campesina pred vrcholnou schôdzkou o klimatických podmienkach v Cancúne, prisľúbil zúčastňovať sa pochodov, ktoré sa budú organizovať v predstihu, ako aj podporovať lokálne protesty (Miles de Cancún) plánované na celom svete na 7. december. Kongres sa o. i. rozhodol podnietiť kampaň o semenách organizovanú Roľníckou cestou, ktorej cieľom je získať semená do rúk poľnohospodárov, chrániť ich a súčasne bojovať proti zákonom umožňujúcich ich privatizáciu.

CLOC a Vía Campesina nielen že dobre rozanalyzovali skutočnosť danú kapitalizmom a vládou nadnárodných koncernov – ktorej obraz sa nezmestí do tohto textu – ale zároveň ponúkli aj návrhy, ako im odolávať a ako postupne vytvárať integrálnu poľnohospodársku reformu a potravinovú sebestačnosť. Okrem iného rozbiehajú aj viaceré komplexné vzdelávacie projekty orientované na politické a technické stránky problematiky v regionálnych školách a v školách na celoštátnej úrovni. Kongres sa rozhodol obnoviť vlastné komunikačné orgány založené na spoločných skúsenostiach, ktoré existujú vo vnútri hnutia, ale aj medzi spriaznenými organizáciami.

Hoci má hnutie svojich lídrov a líderky s rešpektovanými názormi, skutočná sila spočíva predovšetkým v tom, že tieto názory neostanú len v deklaratívnej rovine. Úspech si vyžaduje neústavnú kolektívnu prácu, a ako povedal jeden múdry wixarika (Indiáni Huichol alebo tiež Wixáritari žijúci na západe stredného Mexika – pozn. prekl.), hlboké poznanie skutočnosti, že jedine spoločne môžeme všetko spoznať.

Silvia Ribeiro je výskumníčka organizácie Grupo ETC, medzinárodnej organizácie zameranej na zachovávanie a udržateľný rozvoj kultúrnej a ekologickej diverzity.

Preložila Silvia Ruppeldtová

Krátené