Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Kto je pôvodcom znečistenia?

Autor/ka: Vandana Shiva

Dvadsiateho deviateho júna sa indický predseda vlády Manmohan Singh stretol s redaktormi niekoľkých denníkov. Keď sa ho opýtali, či vyvíjal tlak na ministerstvo životného prostredia, aby schválilo projekty, ktoré životné prostredie ničia, odpovedal „áno". Odôvodňoval to citátom Indíry Gándhiovej: „Chudoba je najväčším zdrojom znečistenia, potrebujeme rovnováhu." Tento výrok predniesla v roku 1972 na prvej konferencii OSN o životnom prostredí v Štokholme.

Citovala aj úryvok z Atharvavédy:

„Čokoľvek z teba zoberiem, Ó Zem,
nech rýchlo v tebe vyrastie,
Ó Čistá, kiež moje bodnutie nikdy nezasiahne
miesta, kde tlkoce tvoj život, tvoje srdce."

Premiér účelovo vynechal dôležitejší citát.

Jeho povinnosť je obhajovať ústavu a zákony krajiny, vrátane zákonov na ochranu životného prostredia, a nie ich porušovať. Keď priznal, že na ministerstvo životného prostredia vyvíjal tlak, priznal, že porušuje zákon. Väčšina komentátorov vníma odvolanie Jairama Ramesha z ministerstva životného prostredia počas preskupovania vládneho kabinetu 12. júla 2011 ako ďalší krok k deregulácii ochrany životného prostredia.

Zdá sa, že keď predseda vlády obhajoval porušovanie environmentálnych zákonov citovaním Indíry Gándhiovej, zabudol na to, že práve ona počas svojho mandátu vytvorila štruktúry riadenia ochrany životného prostredia. Podporila aj požiadavku sociálnych hnutí a vedcov, aby sa v Tichom údolí v štáte Kerala nezrealizoval hydroenergetický projekt, a prispela tak k záchrane ekosystému oplývajúceho biodiverzitou. Jej znepokojenie, že kráľovnú hôr Masuri obnažila ťažba vápenca, donútilo ministerstvo životného prostredia konať. V roku 1981 nás pozvali, aby sme skúmali environmentálne dopady ťažby vápenca v údolí Dun. Na základe našej štúdie sa prípad dostal na najvyšší súd. V roku 1983 nariadil zatvoriť bane.

V období pred liberalizáciou obchodu sa uznávalo pravidlo, že keď obchodné aktivity ničia ekosystémy podporujúce život, musia sa skončiť, pretože život musí pokračovať. Dvadsiaty prvý článok ústavy zaväzuje štát k ochrane života. Vzhľadom na to, že environmentálne procesy podporujú život, štát je povinný chrániť životné prostredie.

Od deväťdesiatych rokov sa pod vedením profesora Manmohana Singha, ktorý stavia na „rastovom fetišizme", devastácia životného prostredia ospravedlňuje v mene rastu. Kto je hlavným vinníkom ničenia životného prostredia a znečistenia? Bohaté a mocné korporácie alebo chudobné a bezmocné ženy, farmári, príslušníci kmeňov a členovia vysídlených vidieckych komunít, ktorí sa stávajú obyvateľmi mestských slumov?

Chudobní ľudia žijú na miestach znečistených bohatými. Za znečisťovanie nenesú zodpovednosť. A v znečistených oblastiach žijú preto, lebo boli vysídlení z domovov vo vidieckych oblastiach, kde po tisícročia žili udržateľným spôsobom života. Sú obeťami znečistenia, pretože sú obeťami vysídľovania. Je to environmentálna nespravodlivosť. A je to nevyhnutný dôsledok vyvážania znečistenia z bohatých krajín v háve priamych zahraničných investícií.

Dobrým príkladom je pobrežný štát Urísa. V okrese Jagatsingpur, v ktorom sa chystá výstavba obrovskej oceliarne korporácie POSCO, čo má byť najvyššia priama zahraničná investícia v Indii vo výške 12 miliárd dolárov, farmári udržiavajú biodiverzitu. Pestujú betel a ryžu, kokosové a kešu orechy, ovocie a chovajú ryby. Nie je tam žiadne znečistenie ani odpad. V oblasti je blahobyt, ktorý sa do HDP nezapočítava. Túto ekonomiku zabezpečujúcu živobytie násilne vykoreňujú, aby korporácii POSCO umožnili vyvážať naše železo a oceľ. Jeden výbor za druhým uznával, že boli porušené všetky zákony o pôde, medzi nimi zákon o lesoch a zákon o regulácii pobrežnej zóny. A keď výbory ministerstva životného prostredia potvrdili, že zákon bol porušený, bol to premiér, kto vyvinul tlak na ministra životného prostredia, aby schválil investíciu POSCO. A boli to ženy a deti z miest Govindpur, Dinkia a Nuagaon, kto si v júni na spaľujúcom slnku ľahol pred políciu, aby zabránil záberu pôdy. Keď som ich 23. júna navštívila, stále ľudskú barikádu udržiavali.

Premiér zasahuje, aby zabratie pôdy a prírodných zdrojov pomohol presadiť. Našu pôdu a prírodné zdroje získa POSCO. Projekt nám prinesie deštrukciu životného prostredia a demokracie, znečistenie a vysídlených ľudí.

V Indii sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia korporácie, ktoré stavajú obrovské uhoľné elektrárne. Automobilový priemysel pretláča na naše cesty viac automobilov, čo vedie k zvyšovaniu emisií oxidu uhličitého. Emisie z užívania fosílnych palív majú na svedomí držitelia ekonomickej moci, nie chudobní. Chudobní sú však najviac zraniteľní záplavami, suchom a cyklónmi, ktorých intenzitu klimatická zmena stupňuje.

To isté platí aj pre toxické znečistenie. V roku 1996 sme na najvyšší súd podali žalobu, aby sme zastavili dovážanie toxického odpadu z USA. Tento odpad vytvorili bohatí spotrebitelia v Spojených štátoch amerických a nie chudobní obyvatelia Indie, ktorí ohrozujú svoje životy triedením toxického smetia. Bhopálsku katastrofu, po ktorej toxické znečistenie stále pretrváva, nezapríčinili tisíce chudobných, čo pri nej zomreli. Spôsobila ju korporácia Union Carbide, ktorú dnes vlastní spoločnosť Dow.

Najvýznamnejšou témou, ktorá sa spája s toxickými látkami, sú pesticídy, konkrétne endosulfán. OSN ho zakázala. Väčšina krajín sveta ho zakázala. Najvyšší súd vydal predbežný zákaz. V okrese Kasargod, kde sa počas dvadsiatich rokov endosulfán rozprašoval na plantáže kešu orechov, zomrelo tisíc ľudí. Viac ako 9-tisíc ľudí je zmrzačených. Nevinné obete nie sú príčinou toxického znečistenia. Spôsobujú ho mocné korporácie, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia a zablokovali zákaz endosulfánu, aj keď ľudia zomierajú a deti sa rodia s postihnutiami.

Toxické agrochemikálie poškodzujú všetok život. Syntetické hnojivá sa dostávajú do riek a oceánov a vytvárajú „mŕtve zóny". Oxid dusíka, ktorý sa uvoľňuje z dusíkových hnojív, sa hromadí v atmosfére ako skleníkový plyn. Je asi 300-krát škodlivejší ako oxid uhličitý. A ako ukázali nedávne teroristické útoky v Bombaji a bombový útok v Oklahome v USA, z týchto syntetických hnojív sa vyrábajú aj bomby.

V súčasnosti sa v poľnohospodárstve stretávame s novou formou znečistenia: genetickým znečistením geneticky upravenými plodinami. Genetické znečistenie ničí biodiverzitu a živobytie farmárov.

Chudobní nespôsobujú chemické ani genetické znečistenie. Obrovské chemické a biotechnologické korporácie áno. A chemické korporácie sa stávajú aj genetickými gigantmi, ktorí dnes kontrolujú semená rastlín. Aj v tomto prípade je premiér hlasom mocných globálnych korporácií a nie chudobných a zraniteľných farmárov a opakovane tvrdí, že genetické inžinierstvo je druhá zelená revolúcia.

Znečistenie životného prostredia, či už je to znečistenie ovzdušia, toxické znečistenie, genetické znečistenie alebo znečistenie mestským odpadom, je externalita ekonomiky založenej na chamtivosti, ktorá privatizuje zisky a prírodné zdroje a socializuje znečistenie. Bohatí akumulujú pôdu, biodiverzitu, vodu, vzduch a zisky. Chudobní znášajú bremeno vyvlastnenia a nahromadeného znečistenia.

Od premiéra očakávame, že bude dodržiavať indickú ústavu a environmentálne zákony, nie, že ich bude porušovať. Neočakávame, že bude podporovať a propagovať znečisťovateľov. Očakávame, že premiér uzná, že chudobní sú obeťou znečistenia a degradácie životného prostredia a nie jeho príčinou. Očakávame, že premiér bude pamätať na to, že spravuje naše drahocenné prírodné dedičstvo a prírodný kapitál pre budúce generácie a nie preto, aby ich predal chamtivým korporáciám a nechal zničiť pre krátkodobé zisky.

Očakávame, že náš premiér vyrastie z „rastového fetišizmu" a uzná, že sme všetci súčasťou Matky Zeme a znečistenie je násilím páchaným na Zemi a ľuďoch.

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/who-pollutes-the-rich-and-powerful-or-poor-and-powerless-by-vandana-shiva
Priemerne (0 Hlasy)