Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Meditácia z viacerých uhlov pohľadu I.

Autor/ka: Albín Bella

Je nevyhnutné spájať meditáciu a meditovanie s náboženskými systémami, navyše iba s tými z východu? Alebo je tento iný stav vedomia charakteristický aj pre západné tradície, a to nielen náboženské? Možno aj na tieto otázky vám odpovedia nasledujúce videá a komentáre k nim.

 

Duchovný pohľad na meditáciu: http://www.youtube.com/watch?v=0peVQTdI3Yg
Predkladáme aj preklad tejto prednášky, doplnenú vhodnými odkazmi na iných mysliteľov a ich úvahy o bytí, meditovaní a jeho význame.

(OSHO RAJNEESH)
Meditácia je veľmi jednoduchý fenomén
Keď nerobíte nič vo všetkom čo robíte, telesne, mentálne, na žiadnej úrovni, keď je všetka aktivita zastavená a vy len jednoducho „ste“, to je meditácia.
Slovami Martina Heideggera iba „bytňujete“, lebo bytie „bytňuje“. Charakteristickým pre bytie je jeho existencia, že „je“. Heidegger nayvše rozlišuje dva typy myslenia: kalkulačné, inštrumentálne myslenie – das rechnende Denken, ktoré je typické pre analytickú, ľavú hemisféru mozgu; a meditatívne myslenie – das besinnliche Denken, typické pre „umeleckú“, kreatívnu, pravú hemisféru mozgu. (pozri poznámku č.3 v rozhovore Michaela Hausera so Slavojom Žižekom: Humanizmus nestačí. In: Žižek, S.; Hauser,M.: Humanizmus nestačí. Filosofia, parva philosophica, zväzok 17, Praha 2008, ISBN 978-80-7007-283-7)

Nemôžete to robiť, musíte to iba pochopiť. A vždy, keď si nájdete čas iba na bytie a upustíte od akejkoľvek činnosti (myslenie je tiež činnosť, koncentrácia je tiež činnosť, kontemplácia je tiež činnosť), keď v jednoduchom momente prítomného bytia nerobíte nič a ste iba vo svojom strede (bytí, pozn. prekladateľa), úplne uvoľnení, to je meditácia.

(Erich Fromm venuje vo svojich prácach fenoménu meditácie široký priestor. Snaží sa poukázať na jej dôležitý význam aj z pohľadu mentálneho resp. duševného zdravia. Podobne ako Osho rozlišuje dve roviny ľudskej činnosti: 1. pasivita. Výsledkom tejto činnosti môže byť aj nejaký hmatateľný produkt, ibaže Fromm ju nazýva vonkajšou zaneprázdnenosťou. Je pasívna, lebo nerozvíja takmer žiadne duševné schopnosti človeka, človek v nej získa maximálne praktickú zručnosť, no aj tá sa viaže na koncentrovanú činnosť. Podľa Fromma je vonkajšia zaneprázdnenosť charakteristická pre súčasného, kapitalisticky zmýšľajúceho človeka; modus mať. 2. aktivita. Výsledkom tejto činnosti nemusí byť žiadny hmatateľný produkt, ibaže Fromm ju pokladá za aktívnu vzhľadom na rozvoj vnútorných, duševných schopností človeka. Sem patrí aj meditácia; modus byť. (pozri: Fromm, E.: Mít nebo být? Praha, Aurora 2001, ISBN 80-729-036-5; str. 109-111; resp. Fromm, E.: The Art of Being. New York, Continuum 2008, ISBN 0-8264-0673-4; str. 49-54.)

Až v tom raz budete zruční, môžete zotrvať v (tomto) stave (bytia) tak dlho, ako chcete. Môžete v ňom zotrvať nakoniec aj 24 hodín (denne). Raz si budete vedomí cesty, ako byť a môcť zotrvať v nerušenosti. Potom môžete pomaly začať robiť veci, majúc v pozornosti, že bytie je nepohnuté). To je druhá časť meditácie. Najprv sa učíte, ako iba byť, a potom sa učíte robiť v meditácii malé veci: umývať dlážku či sa sprchovať. Vedomie je však sústredené. Potom môžete robiť komplikovanejšie veci. Napríklad, ja teraz rozprávam k vám, ale moja meditácia sa tým neprerušuje. Môžem rozprávať, ale v mojom úplnom strede nie je dokonca ani vlnenie (rozruch). Je to iba ticho, úplné ticho. Takže meditácia nie je pasívna proti činnosti, neznamená to, že máte utiecť zo života. Iba vás jednoducho učí novej ceste (spôsobu) života, odkiaľ sa stávate stredom uragánu (ten je úplne pokojný...).
(Mnohí ľudia sa domnievajú, že na to, aby mohli meditovať, musia odísť do kláštora, alebo aspoň utiecť niekde do samoty, kde ich nebude nikto rušiť. Robia tak na základe rozprávaní o mystikoch a duchovných majstroch, ktorí niečo také podstupovali. Ako však hovorí Osho a mnohí iní, to je len prvá časť meditačného procesu. Cieľom je naučiť sa žiť v bdelej prítomnosti pri každej činnosti. Fenoménu meditácie sa venujú už aj viacerí odborníci. Podľa R. Formana, ktorý je zástancom perennialistického prístupu k mystickej skúsenosti (inému stavu vedomia, dosahovaného aj pomocou meditácie), je takýto zážitok odkrytím ontogeneticky pôvodnej, jednoduchej formy ľudského vedomia. V tomto prístupe sa rozlišujú tri základné úrovne vedomia a vedomého bytia: 1. zážitok čistého vedomia – PCE (Pure Consciousness Event): Čisté vedomie môžeme charakterizovať ako stav bdelého, ale neobsažného (ne-intencionálneho/nezameraného) vedomia; 2. dualistický mystický stav – DMS (Dualistic Mystical State), ktorý nastáva ako výsledok dlhodobej meditačnej praxe alebo opakovaných mystických zážitkov. Iný stav vedomia, „vnútorné stíšenie“, expanduje aj do každodennej činnosti, ale človek je naďalej schopný aktívne fungovať vo svete. 3. mystický stav zjednotenia – UMS (Unitive Mystical State). Je to stav, v ktorom meditujúci subjekt zažíva zjednotenie s univerzom na úrovni vedomia. Subjekt si je vedomý, že je neoddeliteľnou súčasťou vesmíru. (pozri: Hubina, M.: Vedomie ako oceán. Chronos publishing, Bratislava 2004, ISBN 80-89027-11-3; str. 44-46; resp. Capra, F.: Tao Fyziky. Bratislava, Gardenia 1992; STR. 101-112.)

Váš život pokračuje, pokračuje viac intenzívne, s väčšou radosťou, s väčšou jasnosťou, s väčšou predstavivosťou a väčšou tvorivosťou. Teraz ste povznesení, ste iba pozorovateľmi na kopci, jednoducho vidíte všetko, čo sa deje okolo vás. Vy nie ste činiteľom, ste pozorovateľom. To je celé tajomstvo meditácie, stať sa pozorovateľom. Činnosť pokračuje na svojej vlastnej úrovni bez problémov. Rúbanie dreva, púšťanie vody z vodovodného kohútika. Môžete robiť všetky malé a veľké veci. Iba jedna vec nie je dovolená: Vaše sústredenie by sa nemalo stratiť. Táto uvedomelosť, táto pozornosť, by mala zostať absolútne jasná, neporušená. Meditácia je veľmi jednoduchý fenomén.
Na záver už asi len dodám, že meditácia a jej dôsledky nie sú nič metafyzické. Ide v nej o zmenu vnímania každodennej reality života. Človek je mnohými vyzdvihovaný do výšin bytia práve vďaka svojmu vedomiu, resp. sebauvedomeniu. Nemali by sme však zabúdať, že nejde o nič také, čo by bolo neprístupné všetkým. Každý človek má prístup do svojho vnútra, a možno iba on.
„Vedomie nemôže byť nikdy nič iné ako vedomé bytie, a bytie ľudí je ich skutočný životný proces.“ (Marx, K.: Spoločnosť a umenie. Slovenský spisovateľ, Bratislava 1983; str. 23)

Fotografia: Andrej Hanuljak

Pokračovanie nabudúce
 

Priemerne (0 Hlasy)