Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Španielski „rozhorčení“ stoja na čele globálnej nenásilnej vzbury

Autor/ka: Pablo Ouziel

Počas predošlej noci ponúklo centrum Madridu zbežný pohľad na to, čím sa stali západné demokracie. Policajné komandá v plnej výstroji tĺkli tisíce neozbrojených nenásilných civilistov, ktorí s rukami zdvihnutými do vzduchu kričali „toto sú naše zbrane" a „toto je diktatúra". Táto udalosť bola vyvrcholením mesiac trvajúcej intenzívnej mobilizácie ľudovým hnutím, ktorého účastníci a účastníčky sú známi ako „rozhorčení", naprieč celou krajinou. Ľudia svoj hlas pozdvihli napriek tomu, že ich vláda ignoruje, pretože bankové kartely, európski byrokrati, ratingové agentúry a elity krajiny pokračujú vo frenetickej snahe rozpredať zostávajúci verejný majetok Španielska a pokračovať v realizácii drastického škrtania sociálneho štátu.

„Rozhorčení" si plne uvedomujú, že ich vláda nezastupuje a kedykoľvek sa zídu, hlasno a jasne to dávajú najavo. Vedia, že len jednota ľudu ich zachráni z trosiek, ktoré spoločne stvorili špekulanti a politici. A keď čítajú finančné správy, vedia, že sa všetko bude len zhoršovať. Keď dnes Európska únia vyhlásila, že ekonomická kríza sa už naďalej netýka len okrajových krajín eurozóny, ľudia v hnutí pochopili, že je to pre nich zlá správa. Rovnako zrozumiteľné bolo aj to, keď denník The New York Times priniesol správy o znížení počtu pracovných miest v priebehu júla v USA o 60-tisíc a začal špekulovať o druhej fáze recesie. Alebo keď generálny riaditeľ finančnej spoločnosti Guggenheim Partners vyhlásil, že Európa sa nachádza na pokraji veľkého finančného kolapsu. „Rozhorčení" chápu, že v hre globálnej špekulácie budú vždy tými porazenými. Takže kým v Španielsku finanční „experti" hovoria o tom, že ekonomické oživenie je nemožné, médiá špekulujú o možnej finančnej pomoci, úroky, za ktoré si krajina môže požičať, prudko stúpajú a agentúra Moody's vyhlasuje, že Španielsko sa nachádza tesne pred „šokom", tak „rozhorčení" vedia, že ich jedinou obranou je mobilizácia.

Rozhorčenosť v španielskych uliciach nevyklíčila z nevedomosti. Keď minulý týždeň v novinách oznámili, že sa letisko v meste Ciudad Real pripojilo k rastúcemu zoznamu španielskych letísk, ktoré sa pre nedostatok letov uzatvoria, „rozhorčení" si uvedomovali, že bolo počas stavebnej konjunktúry postavené len preto, aby špekulanti mohli získať veľké sumy z verejných dotácií, ktoré sa španielskemu obyvateľstvu nikdy nevrátia. Preto neboli prekvapení ani pred pár dňami, keď Medzinárodný menový fond navrhol, aby sa v krajine znížili platy zamestnancov vo verejnom sektore a zvýšila daň z pridanej hodnoty, alebo keď španielska ministerka financií Elena Salgado naznačila, že národ bude zrejme musieť zniesť ešte rozsiahlejšie znižovanie výdavkov, než navrhol parlament. Náznak prekvapenia sa neobjavil ani vtedy, keď katalánska vláda včera oznámila, že predá 37 svojich budov so stratou 42, 4 milióna eur. „Rozhorčených" nič nešokuje, iba dúfajú, že jedného dňa ich počet prekročí kritické množstvo, aby zastavili neustále útoky finančných a politických elít na občanov krajiny.

Emeritný profesor na právnickej fakulte Georgetownskej univerzity Norman Birnbaum pred pár týždňami povedal, že na oboch stranách Atlantického oceána je jasné len jedno: že sa stane čosi zlé. „Rozhorčení" to už nejaký čas zažívajú. Profesor európskych štúdií na Oxfordskej univerzite Timothy Garton Ash približne v rovnakom čase zverejnil článok, v ktorom dospel k záveru, že USA a Európa sa zo všetkých síl snažia prebojovať k úpadku a že západní politici tancujú ako opilci na okraji priepasti bankrotu. „Rozhorčení" chápu, že politici tento bankrot zaplatia tak, že založia budúcnosť obyvateľstva. Problém spočíva v tom, že prostredníctvom súčasných politických štruktúr sa im to v žiadnom prípade nepodarí odvrátiť. Vládnuca socialistická strana PSOE ukázala, že reaguje len na výzvy bankového kartelu a hoci premiér požadoval predčasné voľby v októbri, keď nastúpi vláda pravicovej Partido Popular (Ľudovej strany), všetko sa môže len zhoršiť. Vyjasnilo sa to v nedávnom rozhovore pre agentúru Reuters, v ktorom hlavní poradcovia a členovia strany potvrdili, že keď volebný líder Mariano Rajoy zvíťazí vo voľbách, zrealizuje „šokový plán".

Od 15. mája, keď sa „rozhorčení" inšpirovaní takzvanými „arabskými revoltami" utáborili na námestiach miest po celej krajine, praktizujú stratégiu, ktorá pozostáva z nenásilnej občianskej neposlušnosti zameranej na pranierovanie nespravodlivého politického a ekonomického systému a zároveň z konštruktívneho programu zameriavajúceho sa na oslovenie, vzdelávanie a organizovanie španielskej verejnosti. Snaží sa získať kritické množstvo obyvateľstva. Počas celého procesu sa „rozhorčení" snažili vláde poskytovať návrhy na zmenu. Vláda urobila všetko, čo bolo v jej silách, aby ich mohla ignorovať. Ešte nedávno, 6. júla, odmietol vtedajší prvý podpredseda vlády a súčasný socialistický volebný líder Alfredo Pérez Rubalcaba prijať od „rozhorčených" dokument, ktorý upozorňoval na ich požiadavky.

V uplynulých mesiacoch v každom väčšom španielskom meste „rozhorčení" znášali policajné obvinenia, vyháňanie z mestských námestí, bitie a zatýkanie. Hnutie je však naďalej vytrvalé, tvorivé a angažované. „Rozhorčení" po celej krajine organizovali ľudové zhromaždenia na námestiach miest a kolektívne v nich rozhodovali. Bránili vysťahovaniu rodín z domov, ktoré znovu prevzali do vlastníctva, bránili polícii v zatýkaní „ilegálnych" imigrantov v chudobných štvrtiach, pokúšali sa zabrániť zatváraniu verejných nemocníc, ktoré nasledovalo po drastickom znížení verejných výdavkov a v mestských štvrtiach organizovali výbory zamerané na obnovenie spoločenskej štruktúry zničenej počas dvoch desaťročí nespútanej neoliberálnej ekonomiky.

Nedávny prieskum spoločnosti Instituto de Investigación de Mercados IPSOS upozornil na to, že do hnutia sa zapojilo 6 až 8,5 milióna ľudí. 76 percent respondentov si myslí, že požiadavky „rozhorčených" sú rozumné a že majú legitímne a demokratické právo protestovať. Časopis The Economist navyše vyhlásil, že „rozhorčení" sú s ich nenásilnými postupmi najdôležitejšími protestujúcimi v Európe. Španielska vláda je však stále rozhodnutá, že namiesto toho, aby počúvala ich legitímne požiadavky na spravodlivý ekonomický a politický systém, ich radšej bude mlátiť.

Výprask z minulej noci v Madride stelesňuje nízku úroveň mladej španielskej zastupiteľskej demokracie. Konanie polície je tragickou pripomienkou toho, aký malý inštitucionálny pokrok nastal, odkedy krajina prešla od diktatúry k demokracii. Očividná vytrvalosť a zápal pri nenásilných krokoch „rozhorčených" však názorne dokazujú, do akej miery si španielske sociálne hnutia osvojili skutočné posolstvo demokracie. Sú na čele pohybu, ktorý posúva Západ z obdobia s nízkou intenzitou demokracie do obdobia značne sa prehlbujúcej demokratizácie.

Skupina španielskych „rozhorčených" práve skutočne gándhíovským spôsobom kráča z Madridu do Bruselu, aby ich hlas zaznel aj pred byrokratmi Európskej únie. Mali by tam doraziť pred globálnym protestom, ktorý sa uskutoční 15. októbra. Možno sa ich rozhorčenie prenesie na tých ľudí v ďalších krajinách, ktorí pochopili, že imperialistické zastupiteľské demokracie sú fraška a vo chvíli, keď prídu do Bruselu, zistia, že pred budovami Európskej únie nebudú táboriť sami.

Články a eseje Pabla Ouziela nájdete na adrese: pabloouziel.com

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/spain-s-indignados-at-the-vanguard-of-a-global-nonviolent-revolt-by-pablo-ouziel
Priemerne (2 Hlasy)