Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Štrajky vo Francúzsku sa stupňujú

Autor/ka: Jorge Martín

V sobotu 16. októbra vyšli do ulíc stoviek francúzskych miest a obcí v rámci celoštátneho dňa protestu proti navrhovanej „reforme“ penzíjneho systému demonštrovať viac ako 3 milióny ľudí. Počet protestujúcich bol približne rovnaký ako na demonštráciách zorganizovaných odbormi na 2. októbra, ale hnutie bolo očividne rozvinutejšie. Demonštrácia bola ďalšou v rade opakovaných manifestácií sily hnutia, ktoré pretrváva už mesiace a od konca letných prázdnin prešlo piatimi dňami celonárodných dní akcie.

Hnutie sa v rôznych hospodárskych sektoroch zmenilo z opakovaných demonštrácií na štrajky s otvoreným koncom (ostré štrajky, o ktorých pokračovaní sa hlasuje každé ráno na hromadných stretnutiach), predovšetkým v železničnej doprave a ropných rafinériách.


Nedávno sa k hnutiu pridali aj univerzitní študenti, ale hlavne žiaci stredných škôl. Stovky škôl tak ostali prázdne. Minulý piatok ich bolo až okolo jedného tisíca, ako informovali študentské organizácie UNL a FIDL. Desiatky tisíce študentov sa tiež pridali k demonštrujúcim pracujúcim ako aj k štrajkom a blokádam.

Hnutie si získalo masívnu podporu verejnosti, ktorá naďalej rastie. Všetky prieskumy verejnej mienky hovoria, že väčšina Francúzov nielen stojí proti navrhovaným pravicovým „reformám“, ale aj silne sympatizuje s blokádami a štrajkami. Podľa jedného prieskumu zverejneného 14. októbra na Canal Plus, 54 percent populácie je za to, aby v prípade, že vláda nestiahne svoj „reformný“ návrh, odbory vyhlásili generálny štrajk rovnako ako v roku 1995. Čísla stúpajú ešte vyššie medzi mladými ľuďmi, z ktorých je za to až 68 percent. Vo verejnom sektore schvaľuje generálny odborový štrajk 71 percent ľudí a spomedzi manuálnych profesií približne 70 percent. V roku 1995 sa síce neudial totálny generálny štrajk (týkal sa hlavne verejného sektoru), ale počas piatich týždňov stačil štrajk paralyzovať železnice aj verejné služby.

Iný prieskum verejnej mienky spoločnosti CSA ukázal, že 71 percent obyvateľstva vyslovilo podporu národnému dňu akcie 19. októbra, z toho 89 percent pracujúcich vo verejnom sektore a 76 percent v súkromnom.

Vláda sa pokúša ľudí presviedčať, že hnutie slabne a preto falšuje čísla o počtoch zúčastnených demonštrantov. Policajné odbory dokonca vinia vládu z vymýšlania si čísel o účasti na demonštráciach ešte pred ich uskutočnením. Pravdou je, že vláda je čoraz izolovanejšia a očividne prehrala zápas o verejnú mienku.

Aj preto sa už uchyľuje k násilným represiám predovšetkým proti študentom, ale aj odborárom blokujúcim rafinérie a sklady. Jednou z obetí sa stal 16-ročný chlapec, ktorého postrelil gumový projektil a prišiel o oko, iný je ťažko zranený po zásahu kanistrom so slzným plynom.

Zdá sa, že pre francúzsku vládnucu triedu je presadenie tejto „reformy“ veľmi dôležité. Podľa dnes platnej legislatívy môžu Francúzi ísť do dôchodku vo veku 60 rokov, ak odpracovali 41 rokov; alebo vo veku 65 rokov s nárokom na plnú štátnu penziu. Sarkozyho pravicová vláda chce posunúť minimálnu hranicu na 62 rokov so 42 odpracovanými rokmi a plnú penziu na 67 rokov. Hospodárska kríza zvýšila štátny dlh na 80 percent HDP a vládnuca trieda chce, aby to zaplatili bežní ľudia. Po tom, ako vláda rozdala miliardy eur na záchranu bánk, chce teraz ďalších 70 miliárd „ušetriť“ na dôchodkoch.

Budúcnosť dôchodkovej „reformy“ je úzko spätá so Sarkozyho politickou kariérou. Jeho dilema spočíva v skutočnosti, že ak odborom ustúpi (hoci len pristúpením na ďalšie rokovania), mohlo by to znamenať koniec jeho politickej kariery.

Masívna opozícia voči zámeru vlády, potvrdzovaná výsledkami prieskumov verejnej mienky, ako aj veľké demonštrácie ešte nemusia zabrániť schváleniu návrhu zákona. Zdá sa, že to pracujúci spolu so študentami chápu. Po všetkých tých dňoch akcie odmietajú odborový lídri vysloviť obávané slová – generálny štrajk. Hnutie však začína naberať vlastnú dynamiku smerom zdola.

V ľuďoch rastie vedomie, že teraz ide o rozhodujúci stret medzi pracujúcimi a kapitalistami, a že len ochromením hospodárstva, prostredníctvom blokád a štrajkov s otvoreným koncom je možné odraziť plány vlády. Viacero priemyselných odvetví už vyhlásilo otvorený štrajk, ale až teraz po prvýkrát generálne zhromaždenia pracujúcich a odborových reprezentantov vo verejnom a súkromnom sektore odhlasovali celookresný neobmedzený štrajk.

Prvým bol Ardennský okres, ktorý v nedeľu 17. októbra na celoprofesnom generálnom zhromaždení organizovanom všetkými odbormi zúčastnených v hnutí odhlasoval „otvorený štrajk vo všetkých sektoroch (verejnom aj súkromnom), ktorý sa začne v pondelok“. Odborári a zvolení reprezentanti, ktorí sa zhromaždenia zúčastnili „reprezentujúc väčšinu pracovísk vo verejnom a súkromnom sektore v okrese, sú si vedomí, že prežívajú historický moment“, komentovali udalosť miestne noviny.

Ďalšie odvetvie, ktoré ohlásilo vstup do hnutia, boli autodopravcovia. Blokádami v minulosti niekoľkokrát úspešne zastavili ekonomický chod krajiny. Odborové organizácie CFDT a CGT, reprezentujúce autodopravcov oznámili, že „od pondelka sa budú konať akcie po celej krajine“. Na hlavných dialniciach v okolí priemyselných centier začali vodiči od skorého rána pomalou jazdou prerušovanú cestnú blokádu. Zaujímavé je, že sa pridali aj vodiči a obsluha obrnených prevozcov peňazí.

Ropné rafinérie štrajkujú už viac ako týždeň a nastávajú problémy so zásobovaním palivom postihujúcich priemysel ako aj bežných vodičov. Od pondelka 18. októbra je postihnutých približne 1500 čerpacích staníc, ktorým došiel jeden alebo viac druhov paliva. Napriek ubezpečeniam vlády vodiči v mnohých častiach krajiny začínajú podliehať nákupnej panike. K spomínaným štrajkom ropných rafinérií musíme pridať aj trojtýždňový štrajk v najväčšej francúzskej rafinérii v Marseilles proti outsourcingu pracovných síl, ktorý zastavil prísun surovín. Pracovníci v jednej z jadrových elektrární (Flamanville) hlasovali za vstup do 48-hodinového štrajku v pomere 175 hlasov za, a to zo 180 prítomných na celopodnikovom stretnutí zamestnancov a ich reprezentantov.

Marseilles je jedným z najradikálnejších centier hnutia. Dvanásteho októbra sa tam uskutočnila veľká demonštrácia s 230-tisíc protestujúcimi. Francúzske noviny Liberation opísali náladu v druhom najväčšom meste krajiny nasledovne:

„Marseilles je ako veľký kotol, v ktorom je sociálny var udržiavaný v permanentnom vrení. Len niekoľko stupňov rozhorčenia navyše dokáže vyraziť pokrývku. Presne to sa udialo v utorok (12. októbra) na demonštrácii v centre mesta, kde zazneli výzvy na štrajk zo strany väčšiny odborov.“

Tisícom aktivistov začína byť jasná jedna vec: „Ak chceme zastaviť tento útok, musíme paralyzovať štát.“ Pracujúci si čoraz jasnejšie uvedomujú svoju úlohu v kapitalistickej ekonomike: Bez ich dovolenia sa nepohne nič.

Jediné heslo adekvátne situácii je generálny štrajk s otvoreným koncom, zahrňujúci pracujúcich verejného aj súkromného sektoru až dovtedy, pokiaľ navrhovaná penzijná „reforma“ nebude stiahnutá. Lídri odborových organizácií sa za to jednoznačne nepostavili, ale na lokálnej a regionálnej úrovni sú pracujúci takémuto riešeniu čoraz väčšmi naklonení. Zodpovednosť spočíva v tomto zmysle hlavne na lídroch CGT, lebo ľudia vidia, že iné odbory neinklinujú k radikálnej akcii a preto od CGT očakávajú, že prevezmú vedúcu rolu. Ako sa približuje termín ďalšieho schvaľovania reformy v parlamente, tlak sa znásobuje. Nord Pas-de-Calais CGT spustil proti prijatiu penzijnej legislatívy kampaň za nepretržitú protestnú štafetu pred parlamentom.

Víťazstvo francúzskych pracujúcich by bolo obrovským povzbudením pre pracujúcich v celej Európe k tomu, aby sa aj oni postavili proti pokusom kapitalistov prinútiť bežných ľudí platiť za krízu škrtmi vo verejnej sfére a podkopávaním dôchodkového systému. V sobotu 16. októbra sme v Ríme videli obrovskú mobilizáciu viac ako 500-tisíc pracujúcich, zvolaných oceliarskymi odbormi FIOM na obranu práv zamestnancov. Ku koncu protestnej demonštrácie bol líder CGIL Epifani atmosférou na námestí prinútený hovoriť o vyhlásení generálneho štrajku. Generálny štrajk bol v Portugalsku ohlásený na 24. novembra. V Rumunsku sa štátni zamestnanci formou radikálnych štrajkov – odchodom z pracoviska – postavili proti vládnemu programu masívnych škrtov. Víťazstvo vo Francúzsku by bolo jasným signálom, že bojovať sa oplatí a generálnym štrajkom je možné poraziť vládou plánované rozpočtové škrty.

V stávke je veľmi veľa, čaká nás dôležitý týždeň.

Preložil Dušan Krnáč

Zdroj: La Riposte http://www.lariposte.com/
Priemerne (0 Hlasy)