Skupina učiteľov, študentov a rodičov okamžite rozdala 5-tisíc letákov. Začala na piatkovom futbalovom zápase našej školy s ohromnou návštevou a počas víkendu ich šírila v komunite. „Ide o budúcnosť našich detí", písalo sa na letáku, ktorý pozýval ľudí na „veľké komunitné stretnutie", na ktorom „nám môžete pomôcť sformovať stratégiu protiútoku".

Učitelia z Dorsey boli pripravení bojovať za záchranu našej školy, pretože sme už niekoľko rokov strávili vytváraním miestneho učiteľského zväzu a organizovaním komunity za pomoci organizácie Progresívni vyučujúci za akciu (PEAC) a vplyvného hodnotiaceho výboru v Jednote učiteľov z Los Angeles (UTLA), ktorá má 40-tisíc členov.

Krok za krokom

Dorsey sa nachádza na juhu Los Angeles. Pôvodne mala slúžiť tisícke študentov, no dnes sa ich v nej tiesni 1700. Z toho tvoria 56 percent Afroameričania a 44 percent Latinoameričania. Väčšina je dosť chudobná na to, aby mala nárok na obedy zdarma alebo so zľavou.

Pred štyrmi rokmi miestny zväz ešte nerobil nič. Stretnutia prebiehali len výnimočne a zväz nemal skutočný vzťah s rodičmi a členmi miestnej komunity. Rozhodli sme sa, že sa musíme začať organizovať.

Sherlett Hendy je učiteľka telesnej výchovy, basketbalová trénerka a vedúca pedagogička malých učiacich sa komunít na Dorsey. Ako absolventka Dorsey a celoživotná členka miestnej komunity celé roky pomáhala stovkám študentov a vytvorila si dlhodobé vzťahy s rodičmi a členmi miestnej komunity.

Noah Lippe-Klein je učiteľ dejepisu, ktorý sa zaoberá organizovaním komunity rodičov, učiteľov a študentov v organizácii nazvanej Koalícia za spravodlivosť vo vzdelávaní a prispel k vytvoreniu PEAC.

Vedeli sme, že musíme vymeniť šéfa zväzu, ale chceli sme v zväze najskôr vytvoriť novú vrstvu vedenia, takú, ktorá by mala víziu sociálnej spravodlivosti a počítala s organizovaním učiteľov a rodičov.

Hľadali sme potenciálnych lídrov, ktorí tejto vízii verili a mali korene v komunite a škole – jadro nového vedenia s väčšinovým zastúpením Afroameričanov a Latinoameričanov.

Počas mnohých stretnutí v kaviarňach a našich domovoch sme sa dopracovali ku konsenzu, ako by mal aktivistický miestny zväz s riadením zdola nahor vyzerať.

Zvíťazili sme vo voľbách predsedu zväzu, vytvorili riadiaci výbor a požiadali jeho členov, aby budoval vzťahy s rodičmi, pracoval na vylepšení podmienok a obsahu výučby a našiel spojenie medzi problémami našej školy s činnosťou zväzu na okresnej a celoštátnej úrovni.

Vytvorili sme pevné vzťahy s rodičmi a komunitou, čo viedlo k vzniku koalície s názvom Zjednotená rodina z Dorsey (DFU). DFU viedla kampaň za lepšie financovanie školy a snažila sa o zníženie počtu študentov v triedach, zvýšenie počtu poradcov a zlepšenie údržby toaliet.

V campuse sme podporovali študentami riadenú pobočku Koalície za spravodlivosť vo vzdelávaní (CEJ), ktorá sa pridala k zápasu proti škrtom v celom okrese. Podporovali sme úspešný boj proti privatizácii na jednej zo základných škôl, odkiaľ k nám prichádzajú študenti. Pri občianskej neposlušnosti, ktorú na protest proti prepúšťaniu učiteľov a poradcov iniciovala PEAC a sponzorovala UTLA, sme hrdo bojovali proti rozpočtovým škrtom a prepúšťaniu.

Počas týchto mesiacov sa učitelia naučili dôverovať organizačným schopnostiam svojich spojencov. Študenti a rodičia na dôveru odpovedali odštartovaním vlastných iniciatív.

Lídri študentov z CEJ sa napríklad po oznámení z minulého novembra, že Dorsey je na predaj, stretli s riaditeľom, aby premysleli spôsob, ako každého študenta a študentku informovať o tom, čo by znamenalo odovzdanie školy súkromnej spoločnosti. Spustili študentami riadenú informačnú kampaň, pri ktorej sa využili nimi vyrobené odznaky a stránka na Facebooku.

Spoločné stretávania

Na posledné štyri roky organizovania zdola, budovania komunity a rozvoja riadiacich schopností teraz doplácame tým, že Dorsey je na zozname škôl, ktoré je možné sprivatizovať.

Naše komunitné fórum v januári pritiahlo 250 rodičov, študentov, učiteľov, úradníkov a absolventov, ktorí sa chceli vyjadriť k privatizačnej hrozbe pre Dorsey a ďalšie tri školy v oblasti. Pôsobivá účasť bola výsledkom stoviek telefonátov učiteľov rodičom.

Po prezentácii na fóre nasledovali zasadnutia – jedno pre každú dotknutú školu – kde mohli zúčastnení začať navrhovať, čo robiť. Skupiny, ktoré na zasadnutiach vznikli, boli začlenené do školských organizačných výborov každej školy.

Výbor na Dorsey zahŕňa 40 až 50 ľudí, ktorí sa stretávajú každý štvrtok po vyučovaní v školskej knižnici. Pre pracujúcich rodičov sú určené rozličné sobotné alebo večerné stretnutia. Výbor momentálne vytvára víziu, akú školu by sme z Dorsey chceli mať. Potom spíšeme plán, ktorý v rámci verejnej súťaže predložíme okresu.

Výbor zorganizuje silnú podporu pre plán v komunite. Aby sme školskej rade zabránili v odovzdaní Dorsey súkromnej spoločnosti, využijeme miestne médiá, požiadame o podporu zabehané ľudsko-právne organizácie z komunity a pripravíme sa na intenzívnu a rozsiahlu mobilizáciu. Kampaň vedieme spolu s ďalšími troma dotknutými školami z oblasti.

Aj keď náš plán v školskej rade zvíťazí, uvedomujeme si, že ani Dorsey, ani školský okres, nemá dostatok prostriedkov potrebných na vizionársku školu podľa našich predstáv. No boj proti privatizácii poskytuje veľmi potrebnú príležitosť pre zapojenie a posilnenie komunity.
Každý deň sa objavujú noví lídri oddaní boju za zlepšenie Dorsey, ktorí spájajú náš boj s omnoho širšou agendou – bojom za kvalitné verejné vzdelávanie.

Preložil Peter Vittek