Zverejňovač príspevkov Zverejňovač príspevkov

Späť

Ústavodarné zhromaždenie domorodých a afro-honduraských žien

Autor/ka: Margaret Thompson

Návrhy na radikálnu zmenu honduraskej ústavy musia zahŕňať skúsenosti a stanoviská domorodých a afro-honduraských žien, vyhlásila Berta Cáceres, dlhoročná domorodá feministická aktivistka a organizátorka Ústavodarného zhromaždenia organizovaného domorodými a afro-honduraskými ženami. Na historickej udalosti, ktorá prebieha od 10. do 14. júla 2011 v meste Copán Ruinas, sa zúčastnia domorodé a afro-honduraské delegátky z celej krajiny, povedala Cáceres, ktorá je aj koordinátorkou COPINH (Občianskej rady domorodých a ľudových organizácií v Hondurase).

Mnohé z týchto žien boli na čele a v centre ľudového odporu proti represii, ktorá v ich krajine nasledovala po štátnom prevrate v júni 2009. Bojovali proti útokom na svoju pôdu, za suverenitu, prírodné zdroje a kultúru. Mnohé z nich sa ako líderky týchto zápasov stali cieľom agresívnych a násilných útokov a väznenia zo strany polície a súkromných bezpečnostných síl.

Pri severnom pobreží Hondurasu sa nachádza 48 komunít Garifunov „trpiacich zrýchleným vyháňaním z našich území, ktoré obývame 214 rokov", napísala v otvorenom liste Miriam Miranda zo združenia OFRANEH (Národná bratská organizácia čiernych Hondurasanov), keď ju v marci 2011 násilne uväznili a napadli bezpečnostné sily pre jej vedúcu úlohu pri organizácii odporu. Obecná pôda Garifunov sa stala predmetom rozsiahlej privatizácie, ktorá je súčasťou obrovských rozvojových projektov vlády a Svetovej banky. Ich cieľom je vytvoriť veľké turistické strediská a „modelové mestá". Kultúra Garifunov je matrilokálna, čo znamená, že pôda sa tradične dedí v materskej línii. Tento rozsiahly útok na obecnú pôdu teda tvrdo zasiahol najmä ženy (Vacanti Brondo, 2007).

Pri vytváraní „plurinárodnej, plurikultúrnej ústavy, ktorá uznáva bohatstvo domorodého poznania a zahŕňa právo na autonómiu domorodého ľudu" je potrebné brať do úvahy skúsenosti a stanoviská žien, poznamenala Cáceres.

Ústavodarné zhromaždenie, na ktorom sa zišli ženy z domorodých skupín Majov, je kľúčovým krokom v procese „znovuzaloženia". Proces je v plnom prúde v komunitách domorodého ľudu v Hondurase, ktoré požadujú autonómiu a zvrchované práva. Ženy prispejú vytvorením konkrétnych rodovo-špecifikovaných ústavných návrhov, ktoré sa týkajú práva na pôdu, ochrany biodiverzity, vody, lesov a nerastných zdrojov a tiež autonómie, samosprávy a práva na dorozumievanie sa.

Prečo Ústavodarné zhromaždenie? Bývalý prezident Manuel Zelaya, ktorého počas štátneho prevratu v júni 2009 násilne vyhnali z krajiny, práve v ten deň vyhlásil referendum, aby sa ľudia rozhodli, či zorganizujú Ústavodarné zhromaždenie. Odpovedal tak na dlhodobé požiadavky sociálnych hnutí na novú ústavu, ktorá by bola prístupnejšia všetkým obyvateľom. Po prevrate zorganizovaným honduraskými elitami a korporáciami sa požiadavka na zvolanie Ústavodarného zhromaždenia stala kľúčovým cieľom hnutia ľudového odporu. Veľkú podporu mu vyslovuje aj domorodé a afro-honduraské obyvateľstvo, ktoré v novej ústave vidí prostriedok na vytvorenie právnej ochrany prírodných zdrojov na domorodých územiach, uznanie kultúrnej rozmanitosti krajiny a rozšírenie práv žien.

Ženské delegátky sa stretnú, aby si odovzdali skúsenosti z organizovania odporu a riešenia problémov v ich komunitách a organizáciách, povedala Cáceres. To im umožní lepšie sformulovať stratégie „podporujúce boj nielen proti kapitalizmu, ale aj proti rasizmu a patriarchátu..." Vytváranie týchto spojitostí si žiada, aby sa prekročil rámec podávania správ o pretrvávajúcom porušovaní domorodých a ženských ľudských práv v súčasnosti a aby sa preskúmali patriarchálne korene kolonializmu a neoliberalizmu, ktoré poskytli historický precedens a súčasné stratégie pre pokračujúcu represiu domorodého a afro-honduraského ľudu. „Toto je súčasť dejín odporu, ktorú my, domorodé a afro-honduraské ženy, naďalej rozvíjame", poznamenala Berta Cáceres.

Ústrednou zložkou zhromaždenia domorodých a afro-honduraských žien sú aj veľké kultúrne a duchovné ceremónie, ktoré vedú ženy z rozličných domorodých komunít. Nesmierne významné je situovanie udalosti do mesta Copán Ruinas, ktoré okrem toho, že je dôležitou archeologickou lokalitou, sa môže pochváliť dlhou históriou odporu domorodého obyvateľstva, osobitne ľudu Majov Chortí.

Preložil Peter Vittek

Zdroj: Upside Down World http://upsidedownworld.org/main/honduras-archives-46/3122-indigenous-and-afro-womens-constitutional-assembly-in-honduras
Priemerne (0 Hlasy)