Manifesto Manifesto

Slovak utopian manifesto

Autor/ka: Utopia

Namiesto vzdušných zámkov slovenská utópia

Naša spoločnosť sa atomizuje a komodifikuje – aspoň tak sa vyjadruje veľká časť sociálnych vedcov. Nech tieto slová znejú akokoľvek komplikovane, ich obsah je jednoduchý. Znamenajú asi toľko, že človek seba a svet chtiac-nechtiac vníma ako tovar a že jeho život, prežívanie a túžby sa izolujú a majú sa stať výlučne jeho vlastnou záležitosťou. Tento trend sa prejavuje vo všetkých aspektoch života, počnúc intimitou a končiac oblasťami, ktoré sa ľudská spoločnosť vo väčšine svojej histórie usilovala viac alebo menej úspešne riešiť kolektívne. Ide predovšetkým o tri riziká, ktorým je vystavený počas svojho života každý jednotlivec: starobu, chorobu a hlúposť. Pre mnoho ľudí sa tak stalo úplnou samozrejmosťou presvedčenie, že zdravie, vzdelanie a opatera v starobe je tovar, ktorý si kúpia a skonzumujú, a že množstvo tohto tovaru nahonobeného počas života je len ich vlastnou zodpovednosťou.

Použiť v tomto kontexte privlastňovacie zámeno „naša", napríklad v slovnom spojení „naša spoločnosť" je nielen nepatričné, ale dokonca aj podozrivé. Do slovníka neslušných výrazov sa postupne dostávajú všetky slová a frázy, ktoré neuprednostňujú trh (komodifikáciu) a špecifickú individuálnu snahu jednotlivca (atomizáciu). Veď už len samotné slovo utópia, utopistický, sa dá preložiť ako nemiestny! Zatiaľ takýto slovník nevznikol – možno len preto, že slovníky nebývajú individuálnym počinom a zostavuje ich kolektív autorov, ale sme presvedčení, že ak vznikne, bude v úvode obsahovať inštrukcie takéhoto typu: Nevarte a nejedzte doma, ničíte pracovné miesta v gastronómii. Nespite doma, pretože budú stagnovať hotelové služby. Nesexujte, ruinujete zábavný (porno) priemysel, čiže umenie. Alebo možno nakoniec aj: Nevychovávajte vlastné deti, poškodzujete tým obchod s adopciami aj obchod s orgánmi. Čo k tomu dodať - tým všetkým bránite univerzálnemu reprezentantovi jedinej možnej ľudskej slobody, ktorej sa aj u nás už zopár rôčkov hovorí "trh".

Jedným z privilegovaných slov tohto slovníka bude určite aj slovo utópia, ktoré už dnes slušný (rozumej: ako tak úspešný a zatiaľ aspoň vo svojich politických presvedčeniach výdatne komodifikovaný a atomizovaný) človek do úst nevezme. A keď ho aj začuje, dá poriadne ostentatívne najavo nechuť a pohŕdanie.

Takže prečo sme si zvolili názov utópia.sk? Práve preto – aspoň sčasti. Podstatnejšie sú však tri iné dôvody. Prvým a asi najpodstatnejším je skutočnosť, že každý človek je vo svojej podstate utopista. Jednou z najdôležitejších ľudských potrieb je predsa dať svojmu životu zmysel. Preto dennodenne vynakladá úsilie o vytvorenie lepšieho sveta, minimálne vo svojich snoch. Pre väčšinu ľudí sa táto snaha našťastie ani zďaleka nekončí zarábaním peňazí a konzumáciou. Mnohí svoje úsilie pretavujú do rozličných aktivít, projektov a združení, ktoré pracujú na vylepšovaní situácie napr. marginalizovaných skupín, chorých a bezbranných ľudí, dbajú a bojujú za ochranu prírody či za skvalitnenie svojho bezprostredného okolia alebo zefektívnenie lokálnych inštitúcií. Aj tieto aktivity a združenia však ovplyvňuje trend, ktorý tlačí na jednotlivcov. Sú atomizované a často sa ohraničujú len na lokálne miesto a konkrétnu činnosť, o ktorej málokto vie a nemôže ju tak podporiť. A taktiež sa musia komodifikovať a svoje aktivity zabaliť ako tovar. To, čo by ich pred týmito vplyvmi mohlo aspoň trochu chrániť a zároveň im dať väčší potenciál, je spoločné miesto, kde by si mohli vymieňať skúsenosti a informácie, získavať novú inšpiráciu a vytvárať širšie koalície pri presadzovaní vlastných cieľov.

A práve tento fakt vedie k druhému dôvodu, prečo sme sa rozhodli pre názov utópia.sk. Toto slovo znamená nemiesto, respektíve miesto, ktoré fyzicky neexistuje. Jedným z našich cieľov a zároveň jednou z prvých aktivít je vytvorenie internetového portálu, čiže virtuálnej entity – (ne)miestom spájajúcim konkrétne miesta a aktivity. Zatiaľ čo prvé utópie vychádzali z predpokladu, že skutočný svet má príliš veľa chýb a preto je nepoužiteľný, my sme presvedčení, že v skutočnom svete je veľa dobrého. Len sa málokedy dostane do centra pozornosti. Zatiaľ čo utopisti vytvárali „lepšie svety" na izolovaných neexistujúcich miestach ako „dokonalé" projekty, my chceme spájať a rozvíjať konkrétne „malé lepšie svety - utópie", ktoré sa realizujú za oknami našich domov – zväčša bez toho, aby sme si ich vôbec všimli.

Tretí dôvod sa opiera o presvedčenie, že tieto malé utópie nemusia fungovať len ako lokálne opravy problémov – ako symptomatologická liečba dnešných chorôb, ale že sa môžu stať návodmi, ktoré jednotlivé problémy pošlú do histórie preto, že im jednoducho budú predchádzať. Ich spájaním a vzájomnou komunikáciou môže vzniknúť nový model spoločnosti ako výsledok úsilia zdola. Naším cieľom nie je dokonalý svet, ale nechceme zostať pri opakovaní vraj definitívnej „múdrosti", že naša spoločnosť síce nie je dokonalá, ale nikto lepšiu nevymyslel (a ani sa vraj vymyslieť nedá). Nechceme len počúvať o vzdušných zámkoch, ktoré sľubujú, že ak našu ekonomiku dáme do rúk zahraničným investorov, budeme prosperovať, a ak našu politiku vložíme do rúk politických strán, budeme demokratickí. Nič z toho sa nenaplnilo a takýmto spôsobom sa ani nenaplní.

Jednoducho a v skratke: Namiesto vzdušných zámkov chceme realizovať slovenskú utópiu.

Našim najväčším politickým problémom nie je Robert Fico či Ivan Mikloš, Smer či SDKÚ. Nie je ním ani nedostatok politickej kultúry alebo akékoľvek iné nedostatky a chybičky krásy, ale samotný politický systém, ktorého logickým dôsledkom je vláda politických strán, ktoré nie sú ničím iným ako biznis projektom pre úzku skupinu zainteresovaných. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať modely lokálnej a priamej demokracie.

Naším najväčším ekonomickým problémom nie sú nadnárodné korporácie, štát ako „zlý vlastník", (ne)dostatok regulácie, či „nenažraní" burzoví makléri, ale samotný ekonomický systém, ktorý uvedené javy odmeňuje a podporuje. Preto je nevyhnutné hľadať, vytvárať a realizovať alternatívne ekonomické modely a štruktúry.

Naším základným cieľom je preto vytvorenie demokratického hnutia zdola, ktoré nemá ambíciu vytvárať ani „slušnejšiu" politickú stranu ani expertnú skupinu smerujúcu k vytvoreniu „lepšej" mocenskej elity. Z týchto dôvodov sa utopia.sk hneď na úvod svojej existencie pokúsi realizovať tieto dva kroky:

A/ Bude fungovať na princípe kooperatívu a bude sa podieľať na procese vytvárania modelu pre IT kooperatív (združenia živnostníkov podnikajúcich v IT oblasti);

B/ Bude realizovať iniciatívu za participatívny rozpočet mesta Bratislava, ktorého cieľom bude zaviazať mestskú samosprávu k umožneniu využiť časť mestského rozpočtu na základe požiadaviek občanov;

Motiváciu a ciele projektu utópia.sk tvoria nasledujúce východiská:

  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz utopistická, pretože človek túži dať svojmu životu zmysel a pretvárať seba a svet tak, aby sa z jeho pohľadu stal lepším;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz spoločenská, pretože človek túži žiť vo vzťahoch, ktoré majú povahu blízkosti, vzájomnosti a intimity. Preto je jednotlivec vždy členom niekoľkých skupín zároveň, na základe ktorých si vytvára vlastný sebaobraz a sebaporozumenie;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz aktívna a túži po moci. Spôsob, akým sa aktivita a moc realizuje, je vždy daná kultúrou a pravidlami spoločnosti, v ktorej žije. Napriek rôznorodosti týchto pravidiel sa dá s istotou povedať, že človek viac túži po tom, aby bol užitočný a akceptovaný, než aby víťazil a bol prvý;
  • Ľudská prirodzenosť je skrz-naskrz empatická. Schopnosť vciťovať sa spolu so snahou o aktivitu a moc vzbudzujú v človeku túžbu pomáhať a byť solidárny;
  • Ľudská prirodzenosť sa vyznačuje tvorivosťou a vynaliezavosťou, preto človek nevyhnutne k životu potrebuje slobodu, zároveň však nedokáže žiť bez istoty a bezpečia, ktoré si nikdy nedokáže zabezpečiť sám, ale len v spolupráci s inými ľuďmi;
  • Najdôležitejšou ľudskou vlastnosťou je jej neuveriteľne variabilný potenciál, ktorého realizácia v konkrétnom ľudskom živote vždy bezprostredne vyplýva zo životnej skúsenosti jednotlivca a spoločnosti, ktorej je súčasťou. To je najdôležitejší dôvod, prečo sa ľudská prirodzenosť môže „zhovadiť" do rôznorodých nechutných podôb, ktoré sa však vždy vyznačujú nepriateľským postojom a snahou profitovať na úkor iných;

Z nich odvodzujeme nasledujúce princípy:

1. Akákoľvek nadvláda človeka nad človekom je minimálne podozrivá, vo väčšine existujúcich prípadov však neopodstatnená a preto neakceptovateľná.

2. Nerovnosť na základe pohlavia, rasy, etnicity alebo svetonázoru je neprijateľná.

3. Rovnosť šancí nemôže byť len formálnym právom v zákonoch, ale musí byť skutočnosťou pre každého člena spoločnosti.

4. Základnou ľudskou interakciou nie je obchodná transakcia, ale reciprocita, ktorá neočakáva priamu výmenu „tu a teraz", ale v dlhodobom horizonte a neviaže sa priamo na aktérov interakcie.

5. Súťaživosť má svoje miesto aj význam, ale spolupráca je omnoho lepšia.

6. Jednotlivec má práva a hodnotu sám o sebe, avšak človek sa stáva človekom len v rôznorodých vzťahoch s inými ľuďmi. Bez nich slová "právo" a "hodnota" strácajú význam.

7. Základným princípom slobodnej a dlhodobo sa rozvíjajúcej spoločnosti je samospráva, ktorá sa viaže na lokálne komunity a vzťahuje sa nielen na politické, ale aj ekonomické právomoci.

8. Neexistuje nijaký konkrétny politický a ekonomický model, ktorý by bol najlepší a preto všeobecne aplikovateľný, a už vôbec nie násilím. Evolúcia ako hybný mechanizmus života jednoznačne ukazuje, že základom života je rôznorodosť – prežitie ľudstva a vôbec živých organizmov sa bezprostredne viaže na túto vlastnosť.

9. Ekonomický model, ktorý nerešpektuje obnoviteľnosť prírodných zdrojov je neprijateľný.

10. Existujú však princípy, o ktorých sme presvedčení/é, že by sa mohli stať spoločným základom rôznych spoločností a ktoré sme vymenovali vyššie.

Novinky Novinky

Zastavme dohodu CETA

Zastavme dohodu CETA

Viac ako 450 organizácií z Európskej únie a Kanady podpísalo spoločné vyhlásenie, ktoré odmieta obchodnú dohodu CETA a žiada všetkých volených zástupcov a zástupkyne, aby ju v procese schvaľovania nepodporili. Opodstatnené obavy obrovského množstva ľudí neboli vypočuté. V súčasnosti už máme k dispozícii veľa analýz a argumentov, ktoré potvrdzujú, že táto dohoda len prehĺbi problémy, s ktorými zápasia nielen EÚ a Kanada. Preto treba dohodu CETA zastaviť a s ňou aj akékoľvek ďalšie pokusy o presadzovanie obchodnej politiky, ktorá škodí ľuďom a životnému prostrediu.

Celý text výzvy v anglickom jazyku so signatármi a odkazmi na zdroje tvrdení vo vyhlásení je zverejnený na adrese:
http://www.s2bnetwork.org/european-canadian-civil-society-groups-call-rejection-ceta/

Český preklad textu vyhlásenia si môžete prečítať nižšie.

 

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Koalícia občianskej spoločnosti vyzýva vlády Európskych krajín, aby odmietli dohodu CETA

Brusel 22. september – Široká skupina občianskych a spotrebiteľských organizácií ako aj odborových zväzov vyzýva ministrov a ministerky EÚ, aby odmietli podpísať Komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu(CETA) s Kanadou [1]. Ministri a ministerky zodpovední za obchod sa dnes a zajtra zídu v Bratislave, aby prediskutovali schválenie dohody CETA.

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Vyhodíš ich dvermi, vracajú sa oknom

Je možné, že sa to skončilo? Ak áno, je to víťazstvo kampane, ktorá ešte pred časom vyzerala beznádejne, čeliac hradbe politickej, korporátnej a byrokratickej moci. Zdá sa, že TTIP – dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve, je mŕtva. Nemecký minister hospodárstva Sigmar Gabriel vyhlásil, že „rokovania s USA fakticky zlyhali." Francúzsky premiér Manuel Valls oznámil, že rozhovory boli „jednoznačne zastavené". Podobne sa vyjadrili aj belgické a rakúske ministerstvá. Moc ľudí zvíťazila. Nateraz.

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

Akčná jeseň! Posledné dni dohody CETA

23. septembra 2016 sa v Bratislave stretnú ministri obchodu, aby sa pokúsili nájsť spoločnú pozíciu pred podpisom dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Kanadou (The Comprehensive Economic and Trade Agreement, CETA). Táto chvíľa je nesmierne dôležitá, pretože ak sa zhodnú, CETA môže byť podpísaná a odoslaná do Európskeho parlamentu. Slovinsko, Rumunsko, Poľsko, Bulharsko a Valónsky parlament v Belgicku však vyjadrujú svoje znepokojenie a námietky proti prijatiu dohody CETA. Preto je veľmi dôležité, aby aj organízácie občianskej spoločnosti, združenia a odborové organizácie v nadchádzajúcom období prejavili svoj odmietavý postoj k dohode CETA. Spoločne tak pomôžu vytvárať tlak na ministrov obchodu, aby neodsúhlasili obchodnú dohodu, z ktorej budú mať prospech len korporácie, a ktorá poškodí záujmy občanov a pracujúcich.

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Družstva přinášejí inspiraci a mají výsledky

Iniciativa Alternativa Zdola se v r. 2013 zapojila do projektu „Inclusive local economies through cooperatives development" podpořeného Visegrádským fondem. Projekt vede slovenské sdružení Utopia, zapojili se i maďarští a polští partneři. Hlavními cíli projektu bylo zmapovat postavení družstev v jednotlivých zemích a inspirovat se příklady dobré praxe jak v oblasti legislativní, tak v prezentaci ve sdělovacích prostředcích. Vyvrcholením projektu bude ve všech čtyřech zemích vytvoření „družstevního inkubátoru", který má sloužit jako informační a poradenské centrum pro zájemce o družstevnictví. Inspirací pro projekt se stala zpráva Evropského parlamentu z roku 2013, která hodnotila pozitivní příspěvek a odolnost družstev vůči krizi a nabádala členské státy k podpoře a posílení tohoto sektoru, včetně vytvoření potřební právní a finanční infrastruktury. Souvislost s lokální udržitelností i sociálními aspekty se odrazila v zaměření projektu, proto také název „Inkluzivní místní ekonomiky prostřednictvím rozvoje družstev."

 

 

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Vize kooperativní budoucnosti: z Bratislavy nejen pro střední Evropu

Na mezinárodní konferenci o družstevnictví pro 21. století v Bratislavě byl analyzován současný stav družstevnictví v zemích visegradské skupiny (ČR, Slovensko, Polsko a Maďarsko). Účastníci z celého světa a z různých sektorů se shodli, že družstva mohou, dokážou a v zájmu celé společnosti mají budovat „lepší svět".
V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

V Bratislave sa bude diskutovať o budúcnosti družstevníctva a sociálnej ekonomiky

Od 4. do 6. decembra sa v Bratislave v Ústave vzdelávania a služieb uskutoční medzinárodná interdisciplinárna konferencia o európskom družstevníctve a sociálnej a solidárnej ekonomike Vízia kooperatívnej budúcnosti: Kooperativizmus pre 21. storočie v Európe a za jej hranicami. Cieľom konferencie je prediskutovať postavenie a úlohu družstiev a sociálnych podnikov v sociálnom a ekonomickom rozvoji v krajinách Vyšehradskej štvorky – na Slovensku, v Českej republike, Maďarsku a Poľsku a v širšom európskom kontexte (juhovýchodnej a západnej Európy). Na konferencii sa stretnú pohľady vychádzajúce z historickej a teoretickej reflexie aj z praxe. Konferencia je súčasťou projektu Kooperatívna ekonomika ako cesta k miestnemu inkluzívnemu sociálnemu a hospodárskemu rozvoju", ktorý podporil Medzinárodný vyšehradský fond.

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

5. července si připomínáme Mezinárodní den družstev vyhlášený OSN

Mezinárodní družstevní den se slaví každoročně první sobotu v červenci. Cílem dne je zvýšit povědomí veřejnosti o družstvech, prezentovat úspěchy a hodnoty mezinárodní solidarity, ekonomickou efektivitu družstev, principy rovnosti a družstevní demokracie, jakož i myšlenku světového míru.
Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo na Slovensku: komplikovaná tradícia

Družstevníctvo už 170 rokov tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenskej histórie. Počas tohto obdobia prešlo mnohými premenami a čelilo vážnym prekážkam. Napriek tomu, že Slováci patrili medzi priekopníkov družstevníctva v Európe, vo všeobecnom povedomí prevláda jeho zdeformovaný obraz z čias „reálneho socializmu". Tento obraz však nezodpovedá skutočnému duchu a filozofii družstevníctva.
E-mailová „demokracia

E-mailová „demokracia"

Práve v Deň ľudských práv Európsky parlament neprijal tzv. správu Estrela, čím odmietol zaujať pozitívne stanovisko k posilneniu práv žien, a všeobecne práv všetkých ľudí, rozhodovať o svojich reprodukčných voľbách, vrátane práva na prístup k antikoncepcii či kvalifikovaným informáciám.
First Previous Next Last