Projekt zastavený Projekt zastavený

OZ Utopia ukončilo spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Projekt Participatívneho rozpočtu pre Bratislavu bol zastavený z dôvodov, ktoré boli pomenované v otvorenom liste Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave.

OZ Utopia pokračuje v podpore zavádzania participatívnych rozpočtov v SK a CZ mestách. Viac informácií o aktuálnych projektoch je možné nájsť na stránke http://utopia.sk/liferay/projekty.

Výzva Výzva

Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave - otvorený list

Autor/ka: -

Vážený pán primátor, viceprimátorky a viceprimátor, vážené mestské zastupiteľstvo,

 

v júli roku 2011 bol na tlačovej konferencii primátora hlavného mesta Bratislava Milana Ftáčnika a zástupcov občianskeho združenia Utopia spustený pilotný projekt participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave. Utopia o.z. sa stalo odborným garantom zavádzania mechanizmu PR a prevzalo na seba aj časť financovania nákladov na jeho vytvorenie a zavedenie. Na základe výsledkov pilotného projektu poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave vo svojom uznesení z novembra 2011 poverili primátora, aby na participatívny rozpočet vyčlenil prostriedky z rozpočtu mesta. V prospech uznesenia hlasovalo všetkých 37 prítomných a prvý ročník participatívneho rozpočtu sa tak mohol začať.

Odvtedy proces participatívneho rozpočtovania prebehol dvakrát a tretí ročník sa nachádza v poslednej fáze. Vzhľadom k nahromadeným a neriešeným problémom však OZ Utopia nemôže naďalej garantovať úspešný a kvalitný priebeh tohto procesu. Náš záujem je pokračovať v projekte participatívneho rozpočtu pre Bratislavu a stále ho zlepšovať, no to nebude možné, pokiaľ nebudú zo strany orgánov mesta zodpovedané niektoré závažné otázky a vyriešené fundamentálne problémy.

 

Úspešnej aplikácii projektu, s ktorého realizáciou ste súhlasili, bránia nasledovné nedostatky, ktoré sme sa opakovane pokúšali odstrániť, no dodnes sa to, napriek mnohým prísľubom, nepodarilo:

 

Adekvátna suma a spôsob jej vyčlenenia

Participatívny rozpočet je zavedený v mnohých mestách po celom svete a obvykle v ňom občania rozhodujú o prostriedkoch vo výške 1 až 10 percent mestského rozpočtu. Suma vyčlenená na PR v Bratislave je neporovnateľne nižšia a blíži sa skôr objemu prostriedkov, ktoré sú v iných mestách použité len na propagáciu procesu PR a komunikáciu s občanmi. Primátor Milan Ftáčnik pri jeho zavádzaní hovoril o úmysle dostať sa počas tohto volebného obdobia, ktoré sa končí na budúci rok, k sume rovnajúcej sa jednému percentu mestského rozpočtu, čo by boli približne 2 milióny eur. V roku 2013 bolo v Bratislave na PR vyčlenených 46-tisíc eur. Pre úspešný priebeh participácie je tiež nevyhnutné, aby občania a občianky vopred vedeli, o akom objeme financií rozhodujú. Preto je obvyklé, že príslušnú sumu mesto oznámi na začiatku procesu, čo sa v Bratislave nedeje. Na PR nie je potrebné vyčleňovať žiadne prostriedky navyše, jeho zavedenie znamená len zmenu formy prerozdeľovania už existujúcich zdrojov, preto by pri dostatočnej politickej vôli jeho aplikácia nemala spôsobovať žiadne problémy.

 

Propagácia

Pre úspešný priebeh participácie je nevyhnutné, aby čo najviac občanov a občianok vedelo, kedy a ako môžu vstúpiť do procesu. Preto je potrebné vytvoriť a realizovať dlhodobú systematickú komunikačnú stratégiu, ktorá má osloviť čo najširšie spektrum občanov a občianok. Napriek opakovaným požiadavkám zo strany Utopia o.z. a občanov a občianok zapájajúcich sa do procesu PR mesto žiadnu takúto komunikačnú stratégiu nerealizovalo. Pritom je evidentné, že ak existuje dostatočná vôľa, mesto je schopné pripraviť úspešnú kampaň a na rôzne udalosti pritiahnuť množstvo občanov a občianok.

 

Problémy s čerpaním prostriedkov a realizáciou projektov

Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo v mestskom rozpočete vyčlenilo na PR prostriedky, vznikajú problémy s ich čerpaním. Niektoré projekty sa nezrealizovali vôbec, niektoré len čiastočne. V niektorých prípadoch sa vykonala práca, ktorá nebola zaplatená. Aj keď sa situácia v druhom roku čiastočne zlepšila, problémy pretrvávajú a zrejme ani tentokrát sa nepodarí zabezpečiť, aby boli vyčerpané všetky prostriedky schválené pre participatívny rozpočet. Bezproblémová realizácia občianskych projektov je pritom jednou z najdôležitejších podmienok úspešnej participácie. Akékoľvek problémy s realizáciou projektov spôsobujú nedôveryhodnosť procesu a odrádzajú ľudí od zapájania sa. V Bratislave práve preto veľa nespokojných občanov a občianok z procesu PR odišlo, mnohí po tom, ako do práce na PR investovali obrovské množstvo hodín dobrovoľníckej práce vo svojom voľnom čase. Opakovane sme žiadali o zavedenie štandardizovaných a transparentných postupov pre čerpanie prostriedkov, zatiaľ však žiadny z vypracovaných návrhov nebol schválený a aplikovaný.

 

Kvalita a autonómia procesu

Pre úspešný priebeh participácie občanov a občianok na rozhodovaní o prostriedkoch, ktorými ako daňoví poplatníci prispeli do mestského rozpočtu, je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre priebeh procesov PR a zabezpečiť ich stabilitu. Občania a občianky na základe pilotného projektu a skúseností z prvého ročníka PR spoločne vytvorili Rámcovú koncepciu participatívneho rozpočtu, ktorá mala tieto pravidlá zaviesť. Dokument bol odovzdaný na posúdenie aj orgánom mesta a väčšina pripomienok, ktoré od primátora a poslancov MsZ vzišli, doň bola zapracovaná. Zásadná nezhoda vznikla pri diskusii o podobe rozhodovacieho procesu a váhe jednotlivých foriem rozhodovania. Veľká časť poslancov a poslankýň MsZ nesúhlasila s tým, aby sa rozhodnutie prijímalo na zhromaždeniach občanov a občianok (tzv. verejných fórach), čo je najbežnejší model rozhodovacieho procesu v PR a jeho kľúčová súčasť. Občania a občianky preto čiastočne akceptovali návrh, aby sa vo výsledku procesu zohľadnilo aj internetové hlasovanie s váhou 20 percent. MsZ sa však ani po tomto ústupku nedokázalo s Rámcovou koncepciu PR stotožniť (http://www.zastupitelstvo.sk/26-bod-Ramcova-koncepcia-participativneho-rozpoctu-pre-Bratislavu.html?vid=69473). K tomu je potrebné dodať, že internetové hlasovanie, na ktorého vyššej váhe MsZ trvalo, nepovažujeme za legitímne, pokiaľ nebude zabezpečené, že každý občan a občianka bude môcť vyplniť len jeden hlasovací formulár. Doteraz sa tak nestalo.

 

Vzhľadom k mnohým nejasnostiam prebiehal proces PR pre rok 2014 s veľkými ťažkosťami. Jeho kvalita tým výrazne utrpela. Teraz je vo svojom závere. Napriek pôvodnej dohode a našim námietkam sa už neuskutoční žiadne verejné fórum a rozhodovanie tak zostane výhradne na problematickom internetovom hlasovaní. S takýmto postupom nemôžeme súhlasiť. Projekt prebieha už vyše dva roky a dodnes sa nepodarilo s orgánmi mesta dohodnúť na viacerých kľúčových prvkoch participatívneho rozpočtu. Situácia sa nezlepšuje. Práve naopak, posledné udalosti ukazujú, že sa z celého procesu môže stať fraška. Namiesto toho, aby sme spoločne hľadali cesty k čo najefektívnejšej podobe občianskej participácie, zápasíme s fundamentálnymi problémami, ktoré ju znemožňujú. Za týchto okolností vlastne vôbec nie je možné hovoriť o tom, že Bratislava zaviedla participatívny rozpočet.

 

Od roku 2011 sa snažíme, aby sa zavedenie participatívneho rozpočtu v Bratislave podarilo. K tomu by sme ale potrebovali jasné signály od orgánov mesta, že projekt, s ktorého realizáciou súhlasili, má naozaj politickú podporu a že návrhy voličov a voličiek a obrovské množstvo dobrovoľnej práce, ktorú pri doterajšej snahe o jeho spustenie vykonali, berú vážne. Inak budeme musieť našu spoluprácu ukončiť.

 

Žiadame vás preto o zvolanie verejného fóra, na ktorom sa zástupcovia orgánov mesta spolu s občanmi a občiankami verejne dohodnú na ďalšom postupe pri zavádzaní participatívneho rozpočtu v Bratislave.

 

Na vedomie:

Primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik,

viceprimátorky a viceprimátor Viera Kimerlingová, Petra Nagyová-Džerengová, Ján Budaj,

všetci poslanci a všetky poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave.

 

Za Utopia o.z., Koordinačnú radu PR a občanov a občianky zapojených do PR:

 

Peter Vittek,

Peter Nedoroščík,

Gabriel Lachmann,

Eva Riečanská,

Lukáš Bulko,

Martin Jankovič,

Andrej Ďumbala,

Erich Šašinka,

Vladimír Skokňa,

Marta Hrebíčková,

Peter Hanečák,

Filip Rakús,

Zdena Skokňová,

Juraj Melichár,

Martina Krivošová

Novinky Novinky

Späť

Projekt osadenia pamätných tabúľ významným Bratislavčanom a Bratislavčankám

Pilotný projekt „Participatívny rozpočet pre Bratislavu"
 
Projektová dokumentácia
 
Celkový zámer
 
Aktivity   projektu sa zameriavajú, resp. realizujú služby, ktoré realizuje,  alebo  môže realizovať mestská samospráva v Bratislave. Výsledky  projektu budú  verejne prístupné buď ako služba, artefakt alebo  informácia.
 
Každá z participatívnych komunít môže podať dva projekty v dvoch oblastiach: 
1. Zvýšenie participácie občanov a občianok na verejnom živote 
Prostredníctvom   projektu sa pre obyvateľov a obyvateľky Bratislavy vytvárajú širšie   možnosti zapájať sa do verejného života a do fungovania samosprávy.
2. Skvalitnenie služieb samosprávy a mestského priestoru
Projekt skvalitňuje, približuje alebo dopĺňa služby poskytované mestom Bratislava a funkcie mestského priestoru.   
 
Proces vytvárania a schvaľovania projektov
 
Predkladateľom   projektu je konkrétna tematická participatívna komunita. Do procesu   vytvárania projektu sa môže zapojiť každá členka a člen komunity: môže   navrhnúť projekt, diskutovať o projektoch, zapojiť sa do spracovania   projektovej dokumentácie a realizácie projektu, zúčastniť sa verejného   zvažovania alebo hlasovať o projektoch.
Schvaľovanie  prebieha vo  forme otvorenej diskusie - verejného zvažovania, v rámci  komunity.  V prípade, že sa nenájde všeobecný konsenzus, ktoré dva  projekty má  komunita rozpracovať a podporiť, je možné hlasovať.
Výsledok:  Každá  tematická komunita si vyberie dva projekty a dvoch zástupcov,  ktorí ich  budú prezentovať a obhajovať v ďalšom kole verejného  zvažovania so  zástupcami ostatných komunít.     
 
Projektová dokumentácia
 
Názov projektu: Projekt osadenia pamätných tabúľ významným Bratislavčanom a Bratislavčankám
1. Anotácia – krátky opis projektu:
(V krátkosti definujte projekt, rozsah textu približne 1000 znakov.)
 
Osadenie pamätných tabúľ osobnostiam, ktorých významná časť života bola spojená s Bratislavou a ktoré v kolektívnom povedomí prakticky upadli do zabudnutia. Často ide o osobnosti svetového formátu, ktoré si inde vo svete pripomína široká vedecká aj kultúrna obec, no u nás len málokto vie, že vôbec boli, a už vôbec nie to, kto boli. Popri miestach ich pôsobenia často prechádzame bez povšimnutia. Osadenie tabúľ, ktoré ich pripomínajú, môže byť prvým krokom ďalšieho rozvíjania kultúrnych dejín Bratislavy.
 
2. Problém
(Opíšte   problém, ktorý chce projekt riešiť. Môže ísť o nedostatok kvality   samosprávou už poskytovanej služby, alebo o jej absenciu, či o  ohrozenie  alebo nedostupnosť danej služby.)
 
Na významné osobnosti sa v Bratislave sa neprávom zabúda a mesto sa tým odtŕha od svojej historickej tradície, stráca atmosféru a stáva sa ešte neosobnejším. Architektúra je bez spojenia s osudmi ľudí mŕtva. Verejný priestor v meste zabrali pamätníky venované ľudom, ktorých život s Bratislavou nebol spojený vôbec, alebo len málo, čo pravdepodobne tiež vyplýva z nedostatočného povedomia o skutočných hodnotách mesta. Celkom sa vytratili alebo ani nikdy neboli umiestnené pripomienkové tabule na tých, ktorí z Bratislavy vytvorili významnú metropolu stredoeurópskeho až celoeurópskeho kultúrneho významu. Miesta ich pôsobenia aj posledného odpočinku boli navyše v minulosti asanované či zdevastované, čo takisto prispelo k mazaniu ich pamiatky. V poslednom desaťročí zmizlo aj niektoré z tých nemnohých pamätných tabúľ, ktoré sa zachovali. Veľmi zlý dojem vytvára aj fakt, že existujúce pamätníky význačným osobnostiam, ktoré si v iných stredoeurópskych mestách patrične ctia, zväčša chátrajú alebo sú oku Bratislavčanov i návštevníkov skryté  Zároveň to vrhá to veľmi negatívne svetlo na úroveň kultúrnosti nášho mesta, na jeho vedenie ako aj na celú krajinu. Hostia prichádzajúci s konkrétnym cieľom – tí, ktorí napríklad cestujú po stopách slávnych umelcov či vynálezcov – často odchádzajú sklamaní, že osobnosť, ktorá tu pôsobila, dnes už takmer nič nepripomína.
 
3. Východisková situácia
(Opíšte   na aké aktivity uskutočnené v minulosti má projekt nadväzovať, resp.   aké možnosti na realizáciu projektu má komunita k dispozícii.)
 
Pomníky a pripomienkové tabule majú v Bratislave hlbokú tradíciu a zväčša ich osádzali kultúrne komunity ľudí alebo jednotlivci, pričom hlavnou motiváciou bola láska k mestu (Hummelova busta bola napr. inštalovaná na popud Franza Liszta, Lisztova busta na popud Cirkevného hudobného spolku, apod.) Dnes by naopak ich osádzanie mohlo túto lásku pomáhať vyvolávať. Pri osádzaní tabúľ je nevyhnutná spolupráca s historikmi umenia, ktorí sa venujú dejinám Bratislavy a stanú sa tak garantmi profesionálneho uskutočnenia zámeru. Samotná výroba tabúľ nie je zložitý proces a ich umiestnenie si vyžaduje len povolenie od zodpovedných inštitúcií.
 
4. Predkladateľ a realizátori projektu
(Opíšte   konkrétne personálne obsadenie pri projektových aktivitách,  skúsenosti,  know – how jednotlivých participantov, určte projektových   koordinátorov)
 
Projektová koordinátorka projektu je Soňa Svoreňová, ktorá má skúsenosti ako turistická sprievodkyňa. Projekt ráta so spoluprácou s poprednými historikmi a umenovedcami z Katedry dejín umenia FF UK a inými. Hlavným garantom projektu by mal byť dr. Pavel Dvořák.
 
5. Cieľ
(Zadefinujte zmeny, ktoré sa projektom dosiahnu.)
 
Viac tabúľ, ktoré by nám pripomenuli osobnosti mesta, by pomohlo občanom i všetkým obyvateľom Slovenska lepšie si vytvárať osobný a pozitívny vzťah k mestu, jeho tradíciám, obnoviť lásku a hrdosť na mesto, v ktorom žijú či na mesto, ktoré ako hlavné mesto reprezentuje celú  krajinu. Tabule by tiež uľahčili prácu turistickým sprievodcom. Je ťažké návštevníkom vysvetľovať, že osobnosti, o ktorých počúvajú, boli významné, keď sú ich domy dávno necitlivo asanované alebo na nich nie je ani pamätná tabuľa. Projekt by pri pomerne nízkych nákladoch mohol zlepšiť atmosféru mesta a priniesť tak úžitok ako domácim, tak aj návštevníkom zo Slovenska i zo zahraničia.
 
6. Cieľová skupina
(Definujte pre aké skupiny občanov je projekt prioritne určený, kto a akým spôsobom bude môcť výsledky projektu využívať.)
 
Projekt je určený úplne všetkým obyvateľom a návštevníkom mesta. Keďže jeho výsledkom má byť lepšie poznanie Bratislavy, osoh má z neho úplne každý bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie, a pravdaže najmä samotné mesto, ktoré sa prezentuje v lepšom svetle ako svojim obyvateľom, tak náhodným i mimoriadnym hosťom.
 
7. Pokračovanie projektu 
(Opíšte ako sa výsledky projektu budú udržiavať a ďalej rozvíjať v budúcnosti.)
 
Pripomínanie si významných osobností prostredníctvom tabúľ by malo prirodzene viesť k zvýšeniu povedomia o kultúrnych dejinách mesta a preto by sa projekt mohol rozvinúť do ďalších podôb pestovania pamiatky na tieto osobnosti. Mohlo by napríklad ísť o úpravu ich hrobov, organizovanie náučno – kultúrnych podujatí, zdokonalenie turistických bedekrov, a pod.
 
8. Aktivity 
(Podrobne opíšte jednotlivé aktivity, ich časový rámec a konkrétny spôsob realizácie)
 
Osádzanie tabúľ by sa uskutočňovalo nie naraz, ale postupne, v priebehu jedného roka,  vždy vopred oznámené tlačovou správou, prípadne sprevádzané malou pripomienkovou akciou alebo prednáškou o danej osobnosti. Prednášky by sa mohli konať priamo pri osádzaní tabule, na ulici, čo by spontánne prilákalo pozornosť širšej verejnosti. Práve spontánnosť akcie by mala byť tým prvkom, vďaka ktorému by tabuľa neostala len tabuľou, ktorú si nikto nevšíma, ale by bola funkčným ukazovateľom na živé dejiny mesta.
Tabule nie je nevyhnutné vyrábať z bronzu či inej zliatiny, svojmu účelu vedia poslúžiť aj vkusné mramorové či žulové platne s vytepanými nápismi. (podobné ako sa používajú vo väčšine rakúskych miest na označenie a stručný popis významných budov).
 
Franz Xaver Messerschmidt (1736 – 1783) Svetoznámy sochár pochádzajúci z Nemecka. Autor preslávených tzv. charakterových hláv, ktoré vznikali práve za jeho života v Bratislave, kde je aj na neznámom mieste pochovaný. Jeho dom na Podhradí bol asanovaný. 
Wolfgang Kempelen (1734 – 1804 ) Polytechnik a vynálezca, autor šachového automatu, hovoriaceho stroja, čerpadla vody pre Bratislavský hrad, zavlažovacieho zariadenia na Žitnom ostrove, pontónového mostu v Bratislave, riaditeľ soľných baní Uhorska za Márie Terézie. 
Matej Bel (1684 – 1749) Svetoznámy polyhistor, encyklopedista, filozof, osvietenec, autor Modernej vlastivedy Uhorska
Eduard Nepomuk Kozič (1829 – 1874) Prvý umelecký fotograf v Bratislave, vynálezca nových techník. Prvý ateliér mal na Kozej ulici, v roku 1856 si otvoril ateliér na Hviezdoslavovom námestí 4. Autor portrétov viacerých bratislavských mešťanostov i slovenských národných dejateľov. 
Fanny Speneder – Kovátsová (1853 – 1922 ) Slávna koncertná speváčka sopranistka
Jozef Kumlik (1801 – 1869) Zakladateľ Cirkevného hudobného spolku a jeho dirigent. V roku 1835 uviedol v svetovej premiére Beethovenovu Misu Solemnis v Dóme sv. Martina. 
Juraj Kováts (1843 – 1907) Hlavný mestský lekár, priekopník vodoliečny, riaditeľ detskej nemocnice na Lazaretskej ulici, zakladateľ dnes chátrajúcich kúpeľov a liečebného domu Grössling
Jozef Ellenbogen – Könyiöki (1829 – 1900) Zakladateľ pamiatkovej starostlivosti, Bratislavského okrášľovacieho spolku, Mestského múzea v Starej radnici, dokumentátor pamiatok z územia Slovenska. Jeho náhrobok bol zničený a jeho domu na Lazaretskej ulici (architekt Feigler) donedávna takisto hrozil zánik. 
Filip Lenard (1862 – 1947) Fyzik svetového mena a nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1905. Vďaka jeho objavom bola zostrojená elektrónka, obrazovka a pripravil cestu k objaveniu röntgenových lúčv.
Oskar Nedbal (1874 – 1930) Svetoznámy dirigent a skladateľ, ktorý sa po vzniku Československa stal jedným z kľúčových osobností rozvíjajúcich hudobný život na Slovensku a prispel k vybudovaniu orchestra SND. Pripomína ho názov ulice, no málokto vie, kto sa za priezviskom ukrýva.
Ján Levoslav Bella (1843 – 1936) Autor prvej slovenskej opery Kováč Wieland, skladateľ, zbormajster, dirigent, klavirista, pedagóg, organista. Jeho hrob na cintoríne pri Kozej bráne je zdevastovaný a jeho pomník chátra. V meste ho okrem toho nepripomína nič. 
Lafranconi – rodina z Talianska, ktorá sa zaslúžila najmä o vybudovanie dunajského nábrežia, Atlas toku Dunaja, hydrologické práce, regulácie vodných tokov
Max Reinhardt (1873 – 1943) svetoznámy divadelný a filmový režisér, herec a priekopník nových divadelných techník. V roku 1893 začínal v divadle Aréna v Bratislave. 
Johann Kaspar Mertz (1806 – 1856) Jeden z prvých gitaristov a gitarových skladateľov, rodák z Bratislavy, žiak J. N. Hummela.
 
9. Rozpočet
(Podrobne  rozpíšte jednotlivé položky a spôsob využitia finančných  prostriedkov.)                                                                                             
 
– Náklad na výrobu jednej tabule sa pohybuje približne v cene 150 eur. Predpokladaný počet osobností, ktorým by mali byť tabule umiestnené, je cca 20.
– Autorstvo textov na tabuliach, 1 tabuľa cca 50 eur
– Jazyková supervízia textu, 1 tabuľa cca 10 eur
– Odborná supervízia textu, 1 tabuľa cca 20 eur
– Preklad textu do aspoň jedného cudzieho jazyka, 1 tabuľa cca 30 eur
Priemerne (0 Hlasy)


Kalendár (pozvánky) Kalendár (pozvánky)

Aktuálne kalendáre sídla

Čo je to participatívny rozpočet? Čo je to participatívny rozpočet?

Participatívny rozpočet je nástroj, ktorý umožňuje občanom a občiankam priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Umožňuje im diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.

Proces prebieha po celý rok a je otvorený pre každého, kto má záujem zapojiť sa. Občania a občianky majú možnosť sa pravidelne stretávať v komunitách alebo sa zúčastňovať verejných fór, v ktorých hovoria o problémoch a nedostatkoch v meste a podávajú návrhy na zlepšenie situácie.

V samosprávach, ktoré majú skúsenosť s participatívnym rozpočtom, došlo k výraznému poklesu korupcie, skvalitneniu služieb mesta a zvýšila sa v nich aj občianska angažovanosť a ochota zapájať sa do verejných záležitostí.

Zapojte sa priamo do rozhodovania o tom, ako majú byť použité peniaze z mestského rozpočtu!

Výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2013

Autor/ka: -

Vo štvrtok 7. februára sa v Primaciálnom paláci v Bratislave stretli občania a občianky na verejnom zvažovaní, ktorého cieľom bolo transparentne uzavrieť poslednú časť procesu participatívneho rozpočtu pre rok 2013 pred spustením realizácie občianskych projektov.

Proces participatívneho rozpočtu (PR) pre rok 2013 sa začal v auguste 2012 prípravami na septembrové verené fóra a jeho prvá časť skončila 8. novembra 2012 verejným zvažovaním a internetovou anketou na stránkach hlavného mesta a na sociálnej sieti. Občianky a občania sa do PR mohli zapojiť viacerými spôsobmi odlišujúcimi sa mierou participácie na procese a investovanou aktivitou. Participovať mohol každý, kto mal záujem. Od septembra do novembra sa pravidelne stretávali jednotlivé participatívne komunity PR, kde prebieha systematická práca s kritickými pripomienkami, podnetmi a návrhmi občanov a občianok na priority a projekty komunít. Na konci septembra a začiatku októbra prebehlo šesť verejných fór, ktorých cieľom bolo predstaviť občanom a občiankam projekt participatívneho rozpočtu, štruktúru rozpočtu mesta Bratislava, zozbierať od nich kritické pripomienky k službám a verejnému priestoru mesta a návrhy na ich riešenie, vytvoriť zoznam priorít, ktorými by sa mali jednotlivé participatívne komunity PR prednostne zaoberať a zapojiť čo najviac ďalších záujemkýň a záujemcov do činnosti komunít. Po celý čas bolo možné zapojiť sa prostredníctvom ankety Burza nápadov, či už fyzicky, alebo na internete. 30. októbra 2012 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, na ktorej boli znova širokej verejnosti predstavené všetky priority komunít a projekty vypracované na základe podnetov a nápadov občanov a občianok jednotlivými komunitami. Po prezentácii bola spustená anketa na stránke hlavného mesta a na sociálnej sieti, v ktorej občania a občianky mohli odovzdať hlas projektu podľa vlastných preferencií. 8. novembra sa táto časť procesu PR zavŕšila verejným zvažovaním. Hlasovanie v ankete bolo ukončené a spolu s výsledkami z verejného zvažovania vznikol výsledok, ktorý bol začlenený do procesu schvaľovania rozpočtu mesta pre rok 2013. Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí zobrali na vedomie materiál, ktorý obsahoval tematické priority vytvorené občanmi a občiankami a poradie ich projektov. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) na realizáciu PR namiesto celkovej požadovanej sumy 90 055 € potrebnej na plnú realizáciu všetkých projektov nakoniec vyčlenilo 46 000 €. 

V minulých ročníkoch PR sa ustanovila tradícia, podľa ktorej sa posledným bodom na verejnom zvažovaní stala diskusia o možnej realokácii prostriedkov pre jednotlivé projekty komunít. Cieľom tohto kroku je posilňovať konsezuálnu povahu vereného zvažovania a spoluprácu medzi participujúcimi občanmi a občiankami, pričom podmienkou pre zmysluplnosť akejkoľvek realokácie je vždy realizovateľnosť projektu po úprave rozpočtu. V tomto ročníku prebiehal proces PR v modifikovanej podobe, a preto rozhodnutie MsZ nasledovalo až po tom, ako verejné zvažovanie v novembri 2012 rozhodlo o podobe projektov PR pre rok 2013. Keďže čiastka, ktorú projektom PR odsúhlasilo MsZ bola takmer o polovicu nižšia než navrhovaný celkový rozpočet projektov, vyhradili si občania a občianky právo zvolať po rozhodnutí MsZ o výške prostriedkov vyčlenených na realizáciu projektov komunít ešte jedno verejné zvažovanie, na ktorom sa budú zaoberať realokáciou. Uskutočnilo sa 7. februára 2013. Pri rozhodovaní o realokácii boli pre občanov záväzné priority komunít a poradie projektov tak, ako ich zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo. Predmetom diskusie bola realokácia  prostriedkov, jej zmysluplnosť a evaluácia procesu PR. Občania a občianky sa zhodli na tom, že ďalšie evaluačné verejné zvažovanie sa uskutoční v júni a zaviedli inštitút mimoriadneho verejného zvažovania. Pri diskusii o realokáciách pre rok 2013 občania a občianky nakoniec pridelili projektom komunít nasledovné prostriedky:

Poradie

Názov projektu

Výsledný pomer v % (verejné zvažovanie + hlasovanie)

Rozpočet po realokácii

1.

Kultúrne a komunitné centrum Zora II

8,45 %

13 300 €

2.

Pracovná skupina a katalóg verejných datasetov magistrátu

8,38 %

3 500 €

3.

Zverejnenie vybraných datasetov na základe požiadaviek komunít PR

8,21 %

700 €

4.

Revitalizácia stromoradí pozdĺž cestných komunikácií v Bratislave

8,03 %

8 700 €

5.

Komunitné centrum generácií III

7,86 %

7 000 €

6.

Revitalizácia stanice Bratislava Filiálka

7,82 %

800 €

7.

Outdoorové športoviská

7,57 %

3 000 €

8.

Komunitné záhrady II

7,31 %

2 600 €

9.

Autonómna zóna Lafranconi

6,48 %

1 400 €

10.

SEMAFOR na sídlisku

6,28 %

1 000 €

11.

Krízová linka pomoci III

6,23 %

1 000 €

12.

Zodpovedné spolužitie so psami a vybudovanie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

6,22 %

1 600 €

13.

Kompostovanie II

6,10 %

400 €

14.

Letné tábory

5,06 %

1 000 €

 

Fotografia: Wikimedia Commons

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Priebeh verejného zvažovania

Na úvod sa účastníci a účastníčky oboznámili s programom verejného zvažovania a jeho úlohou v procese PR. Následne začala diskusia o kritériách, podľa ktorých sa budú prezentovať a hodnotiť jednotlivé projekty nominované participatívnymi komunitami. Zhromaždenie sa zhodlo na týchto štyroch kritériách:

  • veľkosť cieľovej skupiny a dopad a ňu;

  • zapojenie participatívnych komunít a aktivizácia obyvateľov;

  • efektívnosť využitia financií;

  • prínos projektu pre Participatívny rozpočet.

Verejné zvažovanie pokračovalo predstavením jednotlivých projektov, po ktorom o nich účastníci a účastníci zhromaždenia diskutovali a začali hodnotiť projekty. Na základe hodnotenia vzniklo poradie projektov. V záverečnej fáze diskusie zhromaždenie hľadalo možnosti ako znížiť náklady na projekty bez toho, aby stratili svoj zmysel a stali sa nerealizovateľnými a podporiť ich tak čo najviac. Zvažovanie ukončila reflexia celého procesu a náčrt podoby ďalšieho ročníka PR.

K výsledkom verejného zvažovania sa pričítali výsledky verejného hlasovania, pričom váha verejného zvažovania tvorí 90 percent a hlasovania 10 percent výsledku. Vo verejnom hlasovaní bolo odovzdaných 628 hlasov.

Celkový výsledok participatívneho rozpočtu pre Bratislavu za rok 2012

Názov projektu

Verejné zvažovanie – počet bodov

Percento

Verejné hlasovanie – počet hlasov

Percento

Spolu percent

Pridelená suma - euro

Kultúrne a komunitné centrum ZORA

58

5,97

152

2,37

8,34

13000

Komunitné záhrady v Bratislave

66

6,8

70

1,09

7,89

2375

Komunitné centrum generácií (KCG) II.

68

7

 

34

0,53

 

7,53

5400

Cyklokuchyňa rozbicykluje Bratislavu

65

6,69

19

0,3

6,99

1400

Zelená hliadka II

65

6,69

19

0,3

6,99

3200

Marketing PR a KCG

61

6,28

12

0,19

6,47

1700

Kompostovanie

54

5,56

38

0,59

6,15

2000

Zodpovedné spolužitie so psami v meste

54

5,56

36

0,56

6,12

900

 

Podporené projekty sa budú realizovať od septembra 2012. Nasledujúci ročník participatívneho rozpočtu začne rovnako v septembri verejnými diskusnými fórami. Všetky informácie o priebehu PR, práci jednotlivých komunít, anketách alebo verejných diskusných fórach nájdete na stránke pr.bratislava.sk. Do ktorejkoľvek formy participácie sa môže zapojiť každý občan alebo občianka.

Fotografia: aromano

Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Utopia

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

V úvode facilitátorky vysvetlili, čo je verejné zvažovanie a aký bude jeho priebeh. Potom delegáti a delegátky začali navrhovať kritériá, podľa ktorých budú posudzovať projekty participatívnych komunít. V diskusii následne dospeli k ich konečnej podobe. Neskôr všetci zúčastnení predstavili svoje projekty a začali ich hodnotiť na základe vybraných kritérií.  Z desiatich projektov nakoniec získalo prostriedky na realizáciu sedem. Niektoré nezískali celú sumu, ktorú pôvodne požadovali. Zo 15-tisíc euro, ktoré na realizáciu pilotného projektu participatívneho rozpočtu pre Bratislavu poskytol primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, dostali prostriedky nasledujúce projekty: Zelená hliadka, Sadaj na bike, Bike2work, Osadenie pamätných tabúľ pre významných Bratislavčanov a Bratislavčanky , Plavárne pre Bratislavčanov, Komunitné centrum generácií (senior – junior) a Krízová linka pomoci.

Od januára sa začalo s realizáciou vybraných projektov. Prevádzku spustilo Komunitné centrum generácií, ktoré slúži všetkým participatívnym komunitám a záujemcom o účasť na participatívnom rozpočtovaní v Bratislave. Počas každého pracovného dňa v ňom môžete získať informácie o participatívnom rozpočte, realizovaných projektoch a možnostiach, ako sa zapojiť do procesu. Na základe pilotného projektu mestské zastupiteľstvo schválilo participatívny rozpočet ako formu, ktorou je možné rozhodovať o prostriedkoch z mestského rozpočtu. V týchto týždňoch sa začína proces participatívneho rozpočtovania pre tento rok a každý, kto má záujem, sa môže zapojiť. Všetky informácie o realizovaných projektoch a stretnutiach participatívnych komunít nájdete na stránke pr.bratislava.sk.

Víťazné projekty a sumy, ktoré im boli pridelené:

Komunitné centrum generácií - 6000 €

Zelená hliadka - 3400 €

Pamätné tabule významným Bratislavčanom a Bratislavčankám - 2200 €

Plavárne pre Bratislavčanov - 600 €

Sadaj na Bike - 500 €

Bike 2 Work - 600 €

Krízová linka pomoci - 1700 €

Ako sa zapojiť Ako sa zapojiť

Najjednoduchší spôsob predstavuje vytvorenie si účtu a prihlásenie sa do jednej z participatívnych komunít, alebo len napísanie odkazu prostredníctvom burzy nápadov v diskusných skupinách na stránke pr.bratislava.sk. Môžete nám napísať, čo vás trápi, alebo aké vidíte možné riešenia.

Ak by ste radi zapojili intenzívnejšie, alebo ste zvedaví, ako v tejto chvíli celý proces prebieha, príďte nás navštíviť do Komunitného centra generácií na Karpatskej ulici v budove YMCA, v ktorom sa pravidelne stretávajú jednotlivé participatívne komunity. Do ich činnosti sa môže zapojiť každý, kto má záujem.

V tomto roku chystáme aj verejné fóra a internetové hlasovania o ťažiskových problémoch Bratislavy a o podpore projektov participatívnych komunít. Všetky informácie budú postupne zverejňované na tejto stránke.

Ďalšie informácie a kontakt Ďalšie informácie a kontakt

O aktuálnej činnosti participatívnych komunít a ďalších udalostiach sa môžete dočítať na stránke Komunitného centra generácií, sledovaním sekcie Novinky na tejto stránke alebo sledovaním stránok jednotlivých tematických participatívnych komunít.

O mechanizme participatívneho rozpočtu, o zahraničných príkladoch a o rôznych formách participácie sa dozviete viac na stránke: www.utopia.sk

V anglickom jazyku nájdete množstvo informácií z celého sveta na stránke: www.participedia.net

Ak chcete vedieť ešte viac, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: utopia@utopia.sk