Projekt zastavený Projekt zastavený

OZ Utopia ukončilo spoluprácu s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Projekt Participatívneho rozpočtu pre Bratislavu bol zastavený z dôvodov, ktoré boli pomenované v otvorenom liste Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave.

OZ Utopia pokračuje v podpore zavádzania participatívnych rozpočtov v SK a CZ mestách. Viac informácií o aktuálnych projektoch je možné nájsť na stránke http://utopia.sk/liferay/projekty.

Výzva Výzva

Za funkčný participatívny rozpočet v Bratislave - otvorený list

Autor/ka: -

Vážený pán primátor, viceprimátorky a viceprimátor, vážené mestské zastupiteľstvo,

 

v júli roku 2011 bol na tlačovej konferencii primátora hlavného mesta Bratislava Milana Ftáčnika a zástupcov občianskeho združenia Utopia spustený pilotný projekt participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave. Utopia o.z. sa stalo odborným garantom zavádzania mechanizmu PR a prevzalo na seba aj časť financovania nákladov na jeho vytvorenie a zavedenie. Na základe výsledkov pilotného projektu poslanci a poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave vo svojom uznesení z novembra 2011 poverili primátora, aby na participatívny rozpočet vyčlenil prostriedky z rozpočtu mesta. V prospech uznesenia hlasovalo všetkých 37 prítomných a prvý ročník participatívneho rozpočtu sa tak mohol začať.

Odvtedy proces participatívneho rozpočtovania prebehol dvakrát a tretí ročník sa nachádza v poslednej fáze. Vzhľadom k nahromadeným a neriešeným problémom však OZ Utopia nemôže naďalej garantovať úspešný a kvalitný priebeh tohto procesu. Náš záujem je pokračovať v projekte participatívneho rozpočtu pre Bratislavu a stále ho zlepšovať, no to nebude možné, pokiaľ nebudú zo strany orgánov mesta zodpovedané niektoré závažné otázky a vyriešené fundamentálne problémy.

 

Úspešnej aplikácii projektu, s ktorého realizáciou ste súhlasili, bránia nasledovné nedostatky, ktoré sme sa opakovane pokúšali odstrániť, no dodnes sa to, napriek mnohým prísľubom, nepodarilo:

 

Adekvátna suma a spôsob jej vyčlenenia

Participatívny rozpočet je zavedený v mnohých mestách po celom svete a obvykle v ňom občania rozhodujú o prostriedkoch vo výške 1 až 10 percent mestského rozpočtu. Suma vyčlenená na PR v Bratislave je neporovnateľne nižšia a blíži sa skôr objemu prostriedkov, ktoré sú v iných mestách použité len na propagáciu procesu PR a komunikáciu s občanmi. Primátor Milan Ftáčnik pri jeho zavádzaní hovoril o úmysle dostať sa počas tohto volebného obdobia, ktoré sa končí na budúci rok, k sume rovnajúcej sa jednému percentu mestského rozpočtu, čo by boli približne 2 milióny eur. V roku 2013 bolo v Bratislave na PR vyčlenených 46-tisíc eur. Pre úspešný priebeh participácie je tiež nevyhnutné, aby občania a občianky vopred vedeli, o akom objeme financií rozhodujú. Preto je obvyklé, že príslušnú sumu mesto oznámi na začiatku procesu, čo sa v Bratislave nedeje. Na PR nie je potrebné vyčleňovať žiadne prostriedky navyše, jeho zavedenie znamená len zmenu formy prerozdeľovania už existujúcich zdrojov, preto by pri dostatočnej politickej vôli jeho aplikácia nemala spôsobovať žiadne problémy.

 

Propagácia

Pre úspešný priebeh participácie je nevyhnutné, aby čo najviac občanov a občianok vedelo, kedy a ako môžu vstúpiť do procesu. Preto je potrebné vytvoriť a realizovať dlhodobú systematickú komunikačnú stratégiu, ktorá má osloviť čo najširšie spektrum občanov a občianok. Napriek opakovaným požiadavkám zo strany Utopia o.z. a občanov a občianok zapájajúcich sa do procesu PR mesto žiadnu takúto komunikačnú stratégiu nerealizovalo. Pritom je evidentné, že ak existuje dostatočná vôľa, mesto je schopné pripraviť úspešnú kampaň a na rôzne udalosti pritiahnuť množstvo občanov a občianok.

 

Problémy s čerpaním prostriedkov a realizáciou projektov

Napriek tomu, že mestské zastupiteľstvo v mestskom rozpočete vyčlenilo na PR prostriedky, vznikajú problémy s ich čerpaním. Niektoré projekty sa nezrealizovali vôbec, niektoré len čiastočne. V niektorých prípadoch sa vykonala práca, ktorá nebola zaplatená. Aj keď sa situácia v druhom roku čiastočne zlepšila, problémy pretrvávajú a zrejme ani tentokrát sa nepodarí zabezpečiť, aby boli vyčerpané všetky prostriedky schválené pre participatívny rozpočet. Bezproblémová realizácia občianskych projektov je pritom jednou z najdôležitejších podmienok úspešnej participácie. Akékoľvek problémy s realizáciou projektov spôsobujú nedôveryhodnosť procesu a odrádzajú ľudí od zapájania sa. V Bratislave práve preto veľa nespokojných občanov a občianok z procesu PR odišlo, mnohí po tom, ako do práce na PR investovali obrovské množstvo hodín dobrovoľníckej práce vo svojom voľnom čase. Opakovane sme žiadali o zavedenie štandardizovaných a transparentných postupov pre čerpanie prostriedkov, zatiaľ však žiadny z vypracovaných návrhov nebol schválený a aplikovaný.

 

Kvalita a autonómia procesu

Pre úspešný priebeh participácie občanov a občianok na rozhodovaní o prostriedkoch, ktorými ako daňoví poplatníci prispeli do mestského rozpočtu, je potrebné stanoviť jasné pravidlá pre priebeh procesov PR a zabezpečiť ich stabilitu. Občania a občianky na základe pilotného projektu a skúseností z prvého ročníka PR spoločne vytvorili Rámcovú koncepciu participatívneho rozpočtu, ktorá mala tieto pravidlá zaviesť. Dokument bol odovzdaný na posúdenie aj orgánom mesta a väčšina pripomienok, ktoré od primátora a poslancov MsZ vzišli, doň bola zapracovaná. Zásadná nezhoda vznikla pri diskusii o podobe rozhodovacieho procesu a váhe jednotlivých foriem rozhodovania. Veľká časť poslancov a poslankýň MsZ nesúhlasila s tým, aby sa rozhodnutie prijímalo na zhromaždeniach občanov a občianok (tzv. verejných fórach), čo je najbežnejší model rozhodovacieho procesu v PR a jeho kľúčová súčasť. Občania a občianky preto čiastočne akceptovali návrh, aby sa vo výsledku procesu zohľadnilo aj internetové hlasovanie s váhou 20 percent. MsZ sa však ani po tomto ústupku nedokázalo s Rámcovou koncepciu PR stotožniť (http://www.zastupitelstvo.sk/26-bod-Ramcova-koncepcia-participativneho-rozpoctu-pre-Bratislavu.html?vid=69473). K tomu je potrebné dodať, že internetové hlasovanie, na ktorého vyššej váhe MsZ trvalo, nepovažujeme za legitímne, pokiaľ nebude zabezpečené, že každý občan a občianka bude môcť vyplniť len jeden hlasovací formulár. Doteraz sa tak nestalo.

 

Vzhľadom k mnohým nejasnostiam prebiehal proces PR pre rok 2014 s veľkými ťažkosťami. Jeho kvalita tým výrazne utrpela. Teraz je vo svojom závere. Napriek pôvodnej dohode a našim námietkam sa už neuskutoční žiadne verejné fórum a rozhodovanie tak zostane výhradne na problematickom internetovom hlasovaní. S takýmto postupom nemôžeme súhlasiť. Projekt prebieha už vyše dva roky a dodnes sa nepodarilo s orgánmi mesta dohodnúť na viacerých kľúčových prvkoch participatívneho rozpočtu. Situácia sa nezlepšuje. Práve naopak, posledné udalosti ukazujú, že sa z celého procesu môže stať fraška. Namiesto toho, aby sme spoločne hľadali cesty k čo najefektívnejšej podobe občianskej participácie, zápasíme s fundamentálnymi problémami, ktoré ju znemožňujú. Za týchto okolností vlastne vôbec nie je možné hovoriť o tom, že Bratislava zaviedla participatívny rozpočet.

 

Od roku 2011 sa snažíme, aby sa zavedenie participatívneho rozpočtu v Bratislave podarilo. K tomu by sme ale potrebovali jasné signály od orgánov mesta, že projekt, s ktorého realizáciou súhlasili, má naozaj politickú podporu a že návrhy voličov a voličiek a obrovské množstvo dobrovoľnej práce, ktorú pri doterajšej snahe o jeho spustenie vykonali, berú vážne. Inak budeme musieť našu spoluprácu ukončiť.

 

Žiadame vás preto o zvolanie verejného fóra, na ktorom sa zástupcovia orgánov mesta spolu s občanmi a občiankami verejne dohodnú na ďalšom postupe pri zavádzaní participatívneho rozpočtu v Bratislave.

 

Na vedomie:

Primátor mesta Bratislava Milan Ftáčnik,

viceprimátorky a viceprimátor Viera Kimerlingová, Petra Nagyová-Džerengová, Ján Budaj,

všetci poslanci a všetky poslankyne mestského zastupiteľstva v Bratislave.

 

Za Utopia o.z., Koordinačnú radu PR a občanov a občianky zapojených do PR:

 

Peter Vittek,

Peter Nedoroščík,

Gabriel Lachmann,

Eva Riečanská,

Lukáš Bulko,

Martin Jankovič,

Andrej Ďumbala,

Erich Šašinka,

Vladimír Skokňa,

Marta Hrebíčková,

Peter Hanečák,

Filip Rakús,

Zdena Skokňová,

Juraj Melichár,

Martina Krivošová

Novinky Novinky

Späť

Projekty participatívnych komunít 2013 - BA

Proces PR pre rok 2013 sa začal v septembri verejnými fórami a pravidelnými stretnutiami participatívnych komunít v Komunitnom centre generácií.

Do prípravy PR sa mohol zapojiť každý, kto mal záujem. Na verejných fórach občania a občianky navrhovali priority pre jednotlivé komunity a prichádzali s nápadmi na nové projekty. Jednotlivé komunity na ich základe vypracovali projekty, ktoré postúpili do verejného zvažovania. 30. októbra 2012 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, na ktorej boli predstavené širokej verejnosti všetky priority komunít a vypracované projekty.  Po prezentácii bola spustená anketa, v ktorej občianky a občania mohli dať hlas projektu, ktorý je podľa nich najkvalitnejší. Anketa trvala do 8. novembra, kedy celý proces PR vyvrcholil verejným zvažovaním.

Pre rok 2013 občania a občianky pripravili v procese PR nasledovné projekty:

Tematická participatívna komunita Zelené mesto:

Komunitné záhrady v Bratislave II

Projekt komunitných záhrad je zameraný na vytvorenie spoločného priestoru, na ktorom môže vzniknutá komunita realizovať aktivity súvisiace s pestovaním plodín v mestskom prostredí. Našim zámerom je vytvoriť takýto priestor a poskytnúť potrebné know-how k jeho úspešnému využitiu.

Primárne sa jedná o ekologický spôsob pestovania, ktorý rešpektuje potreby na zdravý život rastlín a ľudia. Na takomto trvale udržateľnom základe bude komunita umožňovať rozvoj spolupráce medzi ľuďmi, ktorí sú v normálnych podmienkach navzájom izolovaní. Metaforicky sa jedná o zaplnenie nevyužitého miesta, ktoré takto dostane nový význam a nadobudne značnú pridanú hodnotu.

 

Jedná sa o pokračovanie projektu Komunitné záhrady v Bratislave a je zameraný na budovanie nových záhrad a rozšírenie pôsobnosti projektu na základe nadobudnutých skúseností.

 

Kompostovanie II

 

Kompostovanie II nadväzuje na aktivity projektu z roku 2012. Okrem podpory individuálnych vermikompostovísk, rozvoja existujúcich a podpore výstavby nových komunitných, budeme mapovať možnosti nakladania s biologickým odpadom mestských častí. Individuálne kompostovanie podporíme informačnou kampaňou a školením. Využijeme na to ukážkové vermikompostovisko v priestoroch Komunitného centra Generácií ako aj letáky a brožúry, ktoré si budú môcť záujemcovia pozrieť a zapožičať. Komunitné kompostoviská budú slúžiť všetkým záujemcom o kompostovanie vo vybraných lokalitách. Tie sa budú vyberať podľa počtu záujemcov, participácie - zapojenia občanov ako kompostmajstrov / kompostmajsteriek alebo triediacich ľudí a vybavenosti i dostupnosti miesta. O osvetu sa postarajú kompostmajstri / kompostmajsterky z radov aktívnych občanov. Modelové kompostoviská poslúžia na zbieranie skúseností a inšpiráciu pre ďalších záujemcov o komunitné i individuálne kompostovanie v Bratislave. Pri výstavbe kompostovísk sa zameriame na ich výchovný charakter, využitie starých dosiek a paliet a všeobecné zladenie s prostredím. Na úrovni mestských častí otvoríme diskusiu s kompetentnými úradníkmi o riešeniach pre efektívnejšie nakladanie s biologickým odpadom.

 

Zodpovedné spolužitie so psami a vybudovanie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

 

Projekt vychádza z priorít stanovených participatívnou komunitou Zelené mesto pre rok 2013, z ktorých jedna je „Rozšíriť rekreačné zóny a skvalitniť spolužitie so zvieratami" . Skladá sa z dvoch častí:

Časť 1. Zodpovedné spolužitie so psami
Časť 2. Vytvorenie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

Ad 1.  Zodpovedné spolužitie so psami
je rozšírením projektu vzdelávacích aktivít realizovaných na jeseň 2012. Cieľom je poskytnúť prístupnou formou kvalifikované informácie o tom, čo všetko zahŕňa spolužitie so psom, informovať ľudí (súčasných či budúcich majiteľov a majiteľky psov, ako aj širokú verejnosť, predovšetkým deti a mládež) o základoch interakcie so psami (vlastnými alebo cudzími) a šíriť informácie o zodpovednom prístupe k vlastneniu psov. Projekt sa bude realizovať na vybraných základných školách, rodinných centrách a centrách voľného času.

Ad 2. Vytvorenie rekreačnej zóny pre aktivity so psami
Cieľom je vytvoriť rekreačnú zónu  (resp. istý modul aplikovateľný v rôznych podmienkach) pre voľný pohyb psov s príslušnou infraštruktúrou, kde sa môžu majitelia/ľky psov voľne stretávať a venovať sa rekreačným aktivitám so svojimi psami (park pre psov).

 

Revitalizácia stromoradí pozdĺž cestných komunikácií v Bratislave

 

Vysoké stromy a veľké plochy trávnikov majú nezastupiteľný význam v hygiene životného prostredia človeka. Porasty a ich husté zoskupenie listov v korune stromov pôsobí ako filter, ktorý zachytáva prach vo vzduchu. Toto je dôležité hlavne pri prašných cestách v obytných zónach miest, v okolí priemyselných závodov a pod. Zeleň upravuje aj vlhkostné pomery ovzdušia. Svojím priestorovým objemom a asimilačnou biomasou upravujú aj klímu, teplotu vzduchu, slnečné žiarenie a prúdenie vzduchu. Zeleň pôsobí ako ochladzovací činiteľ.

Stromy môžu vzdušné prúdenie nielen zmierniť, ale do určitej miery aj sami vytvárať. Vhodne umiestnené pásy zelene môžu znižovať alebo usmerňovať nežiaduce prúdenie a rýchlosť vetra. Hluk pohlcuje hlavne stromová zeleň. Psychologická funkcia zelene sa vysvetľuje komplexným pôsobením a účinným vplyvom na psychiku človeka. Účinok sa prejavuje v preciťovaní prostredia, ktoré môže vyvolávať pohodu, uvoľnenosť, alebo podráždenosť, stiesnenosť a pod. Preto je veľmi dôležité, aby sa umiestňovala zeleň do najbližšieho prostredia človeka a tak mu vytvárala vhodné pracovné a životné prostredie. Stromy, kry a trávnaté plochy sú prirodzeným regulátorom pôdnej i vzdušnej vlhkosti. Pôda pod stromami nezamŕza natoľko, ako na voľnom priestranstve, má lepšie zloženie a fyzikálnu štruktúru. Zeleň má veľký význam i v spoločenskom živote človeka. Je to predovšetkým výchovný význam. Ak sa s ňou človek denne stretáva v pracovnom a obytnom prostredí, všíma si život rastlín a živočíchov, ktoré nachádzajú v zeleni svoje životné prostredie, učí sa od nich, hodnotí ich krásu a čo je najdôležitejšie - bude si ju vážiť a ochraňovať. Priaznivý vplyv zelene na telesné zdravie zvyšuje pracovnú schopnosť i pracovný výkon, vyvoláva pocit spokojnosti, pričom opak spôsobuje telesnú a duševnú skleslosť. Zeleň zoskupená podľa výtvarných zásad (harmónia farieb, vzrast rastlín) pôsobí priaznivo na zrak, sluch, hmat a čuch.

Revitalizácia stanice Bratislava Filiálka

O osude železnice Filiálka Bratislava sa už veľa hovorilo, od podzemnej trate popod Dunaj, po luxusné biznis centrá, ale územie je aj naďalej v katastrofálnom stave. Našim zámerom je zdokumentovať areál krátkym video dokumentom a výstavou fotografií a poukázať na súčasný stav. Súčasťou projektu bude aj vyčistenie areálu od odpadu, čiernych skládok a odstránenie odpudivosti prostredia. Vytvoríme priestor pre verejnú diskusiu občanov Bratislavy, predovšetkým pre ľudí žijúcich v okolí územia a odbornú verejnosť, ktorej výsledkom by mal byť občiansky návrh na postup ďalšej revitalizácie územia.

Tematická participatívna komunita Seniori:

Komunitné centrum generácií III

Komunitné centrum generácií vzniklo v rámci participatívneho rozpočtu v Bratislave. Projekt Komunitné centrum generácií III (KCG) je pokračovaním predchádzajúcich projektov. Jeho úlohou je podporiť a rozšíriť participáciu občanov, aktivizovať ich a poskytovať im rôznorodé služby. Komunitné centrum slúži ako priestor pre stretávanie sa participatívnych komunít, komunitné akcie, či vzdelávanie a poradenstvo. Úlohou KCG III je zvýšiť kvalitu služieb mesta, dopĺňať ich a napomáhať k rozšíreniu participácie občanov v Bratislave. KCG sídli a poskytuje svoje služby v budove YMCA na Karpatskej ulici číslo 2.

Krízová linka pomoci III

V sortimente poskytovaných sociálnych služieb chýba v súčasnosti služba, ktorá by pomáhala seniorom v krízových situáciach v čase , keď nie je dostupná profesionálna služba. KLP má za úlohu zmapovať sociálnu pomoc štátnu aj súkromnú a na základe zmapovaných údajov podávať základné informácie a pomoc občanom. Problém sa týka hlavne osamelých starších ľudí, ktorí sa náhle ocitnú v krízovej situácii a sú odkázaní na pomoc iných. Zväčša ide o ľudí, ktorí boli prepustení po zdravotníckom ošetrení do domácej liečby, avšak nemajú „poruke" rodinu alebo známych, ktorí by im pomohli pri sebaobslužných činnostiach. Linka však bude poskytovať služby aj pre ďalšie skupiny občanov a občianok.

Tematická participatívna komunita Mládež:

Kultúrne a kominitné centrum ZORA II

 Projekt multifunkčného Kultúrneho a komunitného centra ZORA (ďalej len KCZ) v bratislavskej Trnávke je výsledkom dlhodobej absencie podobného zariadenia v tejto časti mesta ako aj jej širšom okolí, a taktiež snahou o využitie nepoužívaného mestského objektu pre verejnú kultúrno-vzdelávaciu činnosť a oddych.

Pre tento účel chceme využívať priestory bývalého kina ZORA na Okružnej ulici č. 1, ktoré je uzatvorené od roku 2005, avšak vo veľmi dobrom stave a stále vo vlastníctve mesta Bratislava. V  máji roku 2012 začala participatívna komunita s rekonštrukciou objektu, čoho  výsledkom bolo, po júnovom schválení 13000 EUR z participatívneho rozpočtu, vybudovanie dvoch učební, oprava prasknutej rúry na rozvodoch tlakovej vody, zrekonštruovanie kúrenárskych rozvodov, výmena prasknutých radiátorov v počte 10 kusov a znovuzapojenie prívodu plynu a elektriny do objektu. Ďalej pracujeme na znížení energetickej náročnosti budovy zateplením stropu v celej prednej časti objektu.

Súčasťou objektu je aj dostatočne veľký oplotený pozemok, ktorý poslúži pre výstavbu detského ihriska, hrázd a „preliezok" na cvičenie a menšieho parku. V súčasnosti ide o pokračovanie projektu Kultúrneho a komunitného centra ZORA z roku 2012, nakoľko z odsúhlaseného rozpočtu nebolo možné pokryť všetky potrebné položky.

Autonómna zóna Lafranconi

AZL je jedným z projektov PR 2013 snažiacich sa o obohatenie kultúrneho života v Bratislave. Funkcionálny a prázdny priestor na nábreží Dunaja pod mostom Lafranconi, z časti slúžiaci ako parkovisko, chceme premeniť na spoločensky i kultúrne podnetnú lokalitu. Územie je vo vlastníctve UK a je obklopené univerzitnými areálmi, internátmi, cyklotrasou, spontánne tu zvyknú tráviť čas živly alternatívnej kultúry (graffiti, skateboard, parkour, fire-show…), denne územím prechádzajú okrem automobilov azda všetky skupiny obyvateľov.

Prostredníctvom projektu chceme navrhnúť optimálne riešenia rozvíjajúce ďalej tento priestor, a to  najmä v záujme tých komunít z verejnosti, ktoré majú o svoj rozvoj a aktivity v priestore záujem. Forma realizácie bude medziuniverzitná spolupráca študentov UK a STU prostredníctvom workshopov, do ktorých bude aktívne prizvaná verejnosť. Študenti vypracujú veľmi lacnú profesionálnu štúdiu priestoru, podobnú tým, za ktoré mesto platí desiatky tisíc eur. Spomedzi všetkých zozbieraných podnetov sa napokon na platforme deliberatívneho fóra vyberú najlepšie riešenia premeny priestoru a zrealizujú sa konkrétne intervencie v priestore. (ilustračne by mohlo ísť o ekologické ihrisko, lavičky z pneumatík/paliet, graffity galériu, koncerty, hojdačku zavesenú o konštrukciu mosta, zvukovú inštaláciu na konštrukcii mosta, open air fitness, lezeckú stenu na moste a pod.)

Konečným ideálnym cieľom, ktorý sa však nemusí podariť, je dosiahnuť status autonómnej zóny, teda lokality spravujúcej komunitou ľudí so záujmom tvorivo spolupracovať, komunikovať a navzájom sa inšpirovať pri ďalšej práci s týmto priestorom, a tak dosiahnuť vznik osobitného a stále nového genius loci tohto miesta.

Letné tábory

 Projekt Letné tábory vytvára priestor pre realizáciu detí z neúplných rodín, ktoré by sa, najmä kvôli zlej finančnej situácii, za bežných okolností nemali možnosť dostať k táborovým aktivitám.

Letné tábory sú v súčasnosti veľmi využívaným spôsobom, ako sa rodičia môžu postarať o svoje dieťa počas prázdnin, resp. ako im zabezpečiť kvalitné strávenie voľného času, ich ponuka je veľmi široká.

Projekt Letné tábory, by tak chcel prostredníctvom vhodnej motivácie a relevantných aktivít, poskytnúť deťom zo znevýhodneného prostredia nové skúsenosti, zážitky, vyzdvihnúť dôležitosť ich osobnostného rozvoja, ukázať im iné možnosti trávenia voľného času a predísť tak negatívnym vplyvom výchovy ulice a pasívnym formám trávenia voľného času, na ktoré sú často odkázané a priniesť tak inšpiratívnu eventualitu možnosti práce s týmito deťmi.

Outdoorové športoviská

Projekt sa zameriava na postavenie jedného alebo viacerých športovísk na Street Workout – železné konštrukcie na cviky s vlastnou hmotnosťou tela. Jednoduché konštrukcie – hrazdy rôznych výšok, dĺžok a rozstupov umožňujú na malom priestore efektívne precvičenie celého tela. Kovové konštrukcie zapustené v zemi a upevnené betónom nie sú príliš drahé, sú variabilné – rozsah projektu sa môže prispôsobiť podľa veľkosti lokality. Náklady sú jednorazové – po postavení si takéto ihrisko nevyžaduje žiadne dodatočné náklady, okrem opráv v prípade poškodenia. Projekt nie je (vzhľadom na veľký rozsah) náročný ani finančne ani na údržbu – náklady sú jednorazové a relatívne nízke. Street Workout vznikol v USA ako alternatíve pre mladých ľudí, ktorí žili v chudobných častiach a nemohli si z rôznych – či už peňažných alebo časových dôvodov – dovoliť chodiť do platených posilňovní. Pred pár rokmi sa uchytil vo východnej Európe a hlavne v Lotyšsku, kde sa organizujú súťaže v tomto športe. Street Workout si našiel rýchlo popularitu medzi mladými ľuďmi v pobaltských krajinách, ale aj na Ukrajine, v Rusku a na Balkáne a preniká aj do strednej Európy, kde už pôsobí viacero komunít na pokročilej úrovni. Okrem toho že si mládež rýchlo osvojila tento šport vďaka jednoduchému a v porovnaní s posilňovaním rýchlemu účinku na fyzickú kondíciu a silu, aj medzi odborníkmi sa nájde veľa propagátorov Street Workoutu, hlavne vďaka faktu že pri cvičení nie sú potrebné žiadne závažia. Používa sa len váha tela, cviky a pohyby sú prirodzenejšie ako pri klasickom posilňovaní a precvičujú komplexnejšie celé skupiny svalov.

SEMAFOR na sídlisku

Chceme dať pomyslenú „červenú" anonymite na sídlisku a „zelenú" vytváraniu rodiny na sídlisku. Chceme podporiť stretávanie sa rodín, mládeže a detí. Chceme vymaľovať a zrekonštruovať časť vnútorného priestoru centra na Mamateyovej ulici. Chceme priestor pre neformálne stretávanie sa detí, mládeže a rodín, vytvorenie priestoru „čajovne", kde by sa mohli rodiny stretávať a spoznávať. Chceme ponúknuť priestor kde sa budú rodičia čakajúci na deti, ktoré sú účastné na aktivitách strediska môcť v kultúrnom prostredí spoznávať, vymieňať si svoje skúsenosti a vytvárať jednu komunitu, ktorá rodinnosťou prelamuje múry anonymity.

Tematická participatívna komunita OpenData:

Pracovná skupina a katalóg verejných datasetov magistrátu

 V komunite OpenData sa diskutovali možnosti a nedostatky konceptu Otvorenej samosprávy a potreby nielen tejto komunity, ale predovšetkým občanov Bratislavy vzhľadom na zverejňovanie informácií. V rámci verejného fóra organizovaného komunitou OpenData sa objavila požiadavka na vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny tvorenej občanmi a zamestnancami magistrátu zodpovednými za informovanie verejnosti o fungovaní samosprávy, ktorá by spolupracovala pri definovaní zdrojov informácií a popise procesov ich zverejňovania a spracovávania. Jej cieľom by malo byť zmapovanie procesov samosprávy a nastavenie obojstranných tokov informácií od samosprávy k občanovi a spätne od občana k samospráve.

Ťažiskové témy komunity:

  •     Vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny zamestnancov samosprávy zodpovedných za zverejňovanie informácií a občanov

  •     Sprístupnenie informácií a vytváranie podmienok pre spolurozhodovanie občanov v mestských podnikoch a príspevkových organizáciách

Zverejnenie vybraných datasetov na základe požiadaviek komunít PR

 V komunite OpenData sa diskutovali možnosti a nedostatky konceptu Otvorenej samosprávy a potreby nielen tejto komunity, ale predovšetkým občanov Bratislavy vzhľadom na zverejňovanie informácií. V rámci verejného fóra organizovaného komunitou OpenData sa objavila požiadavka na vytvorenie spoločnej pracovnej skupiny, ktorá by dokázala zabezpečiť zverejnie a sprístupnenie potrebných informácií - datasetov. Komunita identifikovala niekoľko prioritných strojovo spracovateľných datasetov s príslušnými metadátami:

  •     register majetku mesta

  •     register zmlúv - strojovo spracovateľný s popisnými metadátami

  •     informácie o dotáciách, grantoch a daroch mesta a mestu

Fotografia: Wikimedia Commons

Priemerne (0 Hlasy)


Kalendár (pozvánky) Kalendár (pozvánky)

Aktuálne kalendáre sídla

Čo je to participatívny rozpočet? Čo je to participatívny rozpočet?

Participatívny rozpočet je nástroj, ktorý umožňuje občanom a občiankam priamo sa zapojiť do rozhodovacieho procesu o prerozdeľovaní financií z rozpočtu mesta. Umožňuje im diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu rozhodovania o prioritách týkajúcich sa jeho mesta či mestskej štvrte.

Proces prebieha po celý rok a je otvorený pre každého, kto má záujem zapojiť sa. Občania a občianky majú možnosť sa pravidelne stretávať v komunitách alebo sa zúčastňovať verejných fór, v ktorých hovoria o problémoch a nedostatkoch v meste a podávajú návrhy na zlepšenie situácie.

V samosprávach, ktoré majú skúsenosť s participatívnym rozpočtom, došlo k výraznému poklesu korupcie, skvalitneniu služieb mesta a zvýšila sa v nich aj občianska angažovanosť a ochota zapájať sa do verejných záležitostí.

Zapojte sa priamo do rozhodovania o tom, ako majú byť použité peniaze z mestského rozpočtu!

Výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2013

Autor/ka: -

Vo štvrtok 7. februára sa v Primaciálnom paláci v Bratislave stretli občania a občianky na verejnom zvažovaní, ktorého cieľom bolo transparentne uzavrieť poslednú časť procesu participatívneho rozpočtu pre rok 2013 pred spustením realizácie občianskych projektov.

Proces participatívneho rozpočtu (PR) pre rok 2013 sa začal v auguste 2012 prípravami na septembrové verené fóra a jeho prvá časť skončila 8. novembra 2012 verejným zvažovaním a internetovou anketou na stránkach hlavného mesta a na sociálnej sieti. Občianky a občania sa do PR mohli zapojiť viacerými spôsobmi odlišujúcimi sa mierou participácie na procese a investovanou aktivitou. Participovať mohol každý, kto mal záujem. Od septembra do novembra sa pravidelne stretávali jednotlivé participatívne komunity PR, kde prebieha systematická práca s kritickými pripomienkami, podnetmi a návrhmi občanov a občianok na priority a projekty komunít. Na konci septembra a začiatku októbra prebehlo šesť verejných fór, ktorých cieľom bolo predstaviť občanom a občiankam projekt participatívneho rozpočtu, štruktúru rozpočtu mesta Bratislava, zozbierať od nich kritické pripomienky k službám a verejnému priestoru mesta a návrhy na ich riešenie, vytvoriť zoznam priorít, ktorými by sa mali jednotlivé participatívne komunity PR prednostne zaoberať a zapojiť čo najviac ďalších záujemkýň a záujemcov do činnosti komunít. Po celý čas bolo možné zapojiť sa prostredníctvom ankety Burza nápadov, či už fyzicky, alebo na internete. 30. októbra 2012 sa uskutočnila verejná prezentácia projektov, na ktorej boli znova širokej verejnosti predstavené všetky priority komunít a projekty vypracované na základe podnetov a nápadov občanov a občianok jednotlivými komunitami. Po prezentácii bola spustená anketa na stránke hlavného mesta a na sociálnej sieti, v ktorej občania a občianky mohli odovzdať hlas projektu podľa vlastných preferencií. 8. novembra sa táto časť procesu PR zavŕšila verejným zvažovaním. Hlasovanie v ankete bolo ukončené a spolu s výsledkami z verejného zvažovania vznikol výsledok, ktorý bol začlenený do procesu schvaľovania rozpočtu mesta pre rok 2013. Poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí zobrali na vedomie materiál, ktorý obsahoval tematické priority vytvorené občanmi a občiankami a poradie ich projektov. Mestské zastupiteľstvo (MsZ) na realizáciu PR namiesto celkovej požadovanej sumy 90 055 € potrebnej na plnú realizáciu všetkých projektov nakoniec vyčlenilo 46 000 €. 

V minulých ročníkoch PR sa ustanovila tradícia, podľa ktorej sa posledným bodom na verejnom zvažovaní stala diskusia o možnej realokácii prostriedkov pre jednotlivé projekty komunít. Cieľom tohto kroku je posilňovať konsezuálnu povahu vereného zvažovania a spoluprácu medzi participujúcimi občanmi a občiankami, pričom podmienkou pre zmysluplnosť akejkoľvek realokácie je vždy realizovateľnosť projektu po úprave rozpočtu. V tomto ročníku prebiehal proces PR v modifikovanej podobe, a preto rozhodnutie MsZ nasledovalo až po tom, ako verejné zvažovanie v novembri 2012 rozhodlo o podobe projektov PR pre rok 2013. Keďže čiastka, ktorú projektom PR odsúhlasilo MsZ bola takmer o polovicu nižšia než navrhovaný celkový rozpočet projektov, vyhradili si občania a občianky právo zvolať po rozhodnutí MsZ o výške prostriedkov vyčlenených na realizáciu projektov komunít ešte jedno verejné zvažovanie, na ktorom sa budú zaoberať realokáciou. Uskutočnilo sa 7. februára 2013. Pri rozhodovaní o realokácii boli pre občanov záväzné priority komunít a poradie projektov tak, ako ich zobralo na vedomie mestské zastupiteľstvo. Predmetom diskusie bola realokácia  prostriedkov, jej zmysluplnosť a evaluácia procesu PR. Občania a občianky sa zhodli na tom, že ďalšie evaluačné verejné zvažovanie sa uskutoční v júni a zaviedli inštitút mimoriadneho verejného zvažovania. Pri diskusii o realokáciách pre rok 2013 občania a občianky nakoniec pridelili projektom komunít nasledovné prostriedky:

Poradie

Názov projektu

Výsledný pomer v % (verejné zvažovanie + hlasovanie)

Rozpočet po realokácii

1.

Kultúrne a komunitné centrum Zora II

8,45 %

13 300 €

2.

Pracovná skupina a katalóg verejných datasetov magistrátu

8,38 %

3 500 €

3.

Zverejnenie vybraných datasetov na základe požiadaviek komunít PR

8,21 %

700 €

4.

Revitalizácia stromoradí pozdĺž cestných komunikácií v Bratislave

8,03 %

8 700 €

5.

Komunitné centrum generácií III

7,86 %

7 000 €

6.

Revitalizácia stanice Bratislava Filiálka

7,82 %

800 €

7.

Outdoorové športoviská

7,57 %

3 000 €

8.

Komunitné záhrady II

7,31 %

2 600 €

9.

Autonómna zóna Lafranconi

6,48 %

1 400 €

10.

SEMAFOR na sídlisku

6,28 %

1 000 €

11.

Krízová linka pomoci III

6,23 %

1 000 €

12.

Zodpovedné spolužitie so psami a vybudovanie rekreačnej zóny pre aktivity so psami

6,22 %

1 600 €

13.

Kompostovanie II

6,10 %

400 €

14.

Letné tábory

5,06 %

1 000 €

 

Fotografia: Wikimedia Commons

Priebeh a výsledok participatívneho rozpočtu v Bratislave pre rok 2012

Autor/ka: Utopia

Prvý ročník participatívneho rozpočtu (PR) v Bratislave prebiehal v období od apríla do júla 2012. Občania a občianky na pravidelných stretnutiach jednotlivých komunít PR podávali návrhy na zlepšenie mestského priestoru alebo služieb mesta, diskutovali o prioritách komunít a nakoniec na ich základe vypracovali projekty, ktoré sa uchádzali o prostriedky z mestského rozpočtu. Zapojiť do činnosti ktorejkoľvek z komunít sa mohol ktokoľvek, kto mal záujem. Participovať na rozhodovaní o prostriedkoch z mestského rozpočtu bolo možné aj inými spôsobmi. Po celý čas prebiehala Burza nápadov, anketa, ktorej cieľom bolo pozbierať čo najviac kritických podnetov a návrhov na ich riešenie od obyvateľov a obyvateliek Bratislavy na uliciach, verejných akciách alebo na internete na stránke pr.bratislava.sk. Okrem toho prebehlo niekoľko verejných diskusných fór, na ktorých sa rovnako dalo vyjadriť k rozpočtu a prioritám mesta. Občania a občianky mali celú dobu možnosť zapojiť sa do elektronických diskusií na stránke pr.bratislava.sk, na ktorej sú zverejňované výstupy práce v participatívnych komunitách a na verejných zhromaždeniach. 21. júna 2012 sa v Kultúrnom centre Dunaj uskutočnila verejná prezentácia projektov pripravených na základe všetkých podnetov a verejných diskusií v rámci participatívneho rozpočtu pre rok 2012. Po prezentácii sa občania a občianky znova vyjadrovali k projektom a prioritám participatívnych komunít a diskutovali o nich. Rozhodnutie o tom, ktoré projekty získajú podporu z mestského rozpočtu, je výsledkom verejného zvažovania delegátov komunít na zhromaždení z 28. júna 2012 a verejného hlasovania prebiehajúceho do 22. júla 2012.

Priebeh verejného zvažovania

Na úvod sa účastníci a účastníčky oboznámili s programom verejného zvažovania a jeho úlohou v procese PR. Následne začala diskusia o kritériách, podľa ktorých sa budú prezentovať a hodnotiť jednotlivé projekty nominované participatívnymi komunitami. Zhromaždenie sa zhodlo na týchto štyroch kritériách:

  • veľkosť cieľovej skupiny a dopad a ňu;

  • zapojenie participatívnych komunít a aktivizácia obyvateľov;

  • efektívnosť využitia financií;

  • prínos projektu pre Participatívny rozpočet.

Verejné zvažovanie pokračovalo predstavením jednotlivých projektov, po ktorom o nich účastníci a účastníci zhromaždenia diskutovali a začali hodnotiť projekty. Na základe hodnotenia vzniklo poradie projektov. V záverečnej fáze diskusie zhromaždenie hľadalo možnosti ako znížiť náklady na projekty bez toho, aby stratili svoj zmysel a stali sa nerealizovateľnými a podporiť ich tak čo najviac. Zvažovanie ukončila reflexia celého procesu a náčrt podoby ďalšieho ročníka PR.

K výsledkom verejného zvažovania sa pričítali výsledky verejného hlasovania, pričom váha verejného zvažovania tvorí 90 percent a hlasovania 10 percent výsledku. Vo verejnom hlasovaní bolo odovzdaných 628 hlasov.

Celkový výsledok participatívneho rozpočtu pre Bratislavu za rok 2012

Názov projektu

Verejné zvažovanie – počet bodov

Percento

Verejné hlasovanie – počet hlasov

Percento

Spolu percent

Pridelená suma - euro

Kultúrne a komunitné centrum ZORA

58

5,97

152

2,37

8,34

13000

Komunitné záhrady v Bratislave

66

6,8

70

1,09

7,89

2375

Komunitné centrum generácií (KCG) II.

68

7

 

34

0,53

 

7,53

5400

Cyklokuchyňa rozbicykluje Bratislavu

65

6,69

19

0,3

6,99

1400

Zelená hliadka II

65

6,69

19

0,3

6,99

3200

Marketing PR a KCG

61

6,28

12

0,19

6,47

1700

Kompostovanie

54

5,56

38

0,59

6,15

2000

Zodpovedné spolužitie so psami v meste

54

5,56

36

0,56

6,12

900

 

Podporené projekty sa budú realizovať od septembra 2012. Nasledujúci ročník participatívneho rozpočtu začne rovnako v septembri verejnými diskusnými fórami. Všetky informácie o priebehu PR, práci jednotlivých komunít, anketách alebo verejných diskusných fórach nájdete na stránke pr.bratislava.sk. Do ktorejkoľvek formy participácie sa môže zapojiť každý občan alebo občianka.

Fotografia: aromano

Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu Pripomenutie pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Priebeh verejného zvažovania a výsledok pilotného projektu participatívneho rozpočtu

Autor/ka: Utopia

V stredu 7. decembra 2011 sa zavŕšil pilotný projekt participatívneho rozpočtu pre Bratislavu realizovaný v spolupráci občianskeho združenia Utopia a mestskej samosprávy. Pilotný projekt sa oficiálne začal v júli minulého roka tlačovou konferenciou primátora Bratislavy Milana Ftáčnika a zástupcov OZ Utopia. Aktívne zapojilo približne 200 občanov a občianok, ktorí sformovali základy piatich tematických participatívnych komunít. Tie tvoria základnú stavebnú jednotku v procese rozhodovania o rozdelení prostriedkov z rozpočtu samotnými občanmi a občiankami. V prvej fáze prebiehali v jednotlivých komunitách diskusie o kľúčových problémoch mesta a každý účastník mohol podávať návrhy, ktoré by ich pomohli odstrániť či zmierniť. V participatívnom dialógu prebiehajúcom na pravidelných stretnutiach niekoľko mesiacov potom občania a občianky dospeli k dohode o prioritách komunít a na ich základe spracovali niekoľko projektov. Nakoniec každá komunita vybrala dva projekty a dvoch delegátov, ktorí projekty prezentovali a obhajovali vo verejnom zvažovaní na zhromaždení s delegátmi z ostatných komunít.

V úvode facilitátorky vysvetlili, čo je verejné zvažovanie a aký bude jeho priebeh. Potom delegáti a delegátky začali navrhovať kritériá, podľa ktorých budú posudzovať projekty participatívnych komunít. V diskusii následne dospeli k ich konečnej podobe. Neskôr všetci zúčastnení predstavili svoje projekty a začali ich hodnotiť na základe vybraných kritérií.  Z desiatich projektov nakoniec získalo prostriedky na realizáciu sedem. Niektoré nezískali celú sumu, ktorú pôvodne požadovali. Zo 15-tisíc euro, ktoré na realizáciu pilotného projektu participatívneho rozpočtu pre Bratislavu poskytol primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, dostali prostriedky nasledujúce projekty: Zelená hliadka, Sadaj na bike, Bike2work, Osadenie pamätných tabúľ pre významných Bratislavčanov a Bratislavčanky , Plavárne pre Bratislavčanov, Komunitné centrum generácií (senior – junior) a Krízová linka pomoci.

Od januára sa začalo s realizáciou vybraných projektov. Prevádzku spustilo Komunitné centrum generácií, ktoré slúži všetkým participatívnym komunitám a záujemcom o účasť na participatívnom rozpočtovaní v Bratislave. Počas každého pracovného dňa v ňom môžete získať informácie o participatívnom rozpočte, realizovaných projektoch a možnostiach, ako sa zapojiť do procesu. Na základe pilotného projektu mestské zastupiteľstvo schválilo participatívny rozpočet ako formu, ktorou je možné rozhodovať o prostriedkoch z mestského rozpočtu. V týchto týždňoch sa začína proces participatívneho rozpočtovania pre tento rok a každý, kto má záujem, sa môže zapojiť. Všetky informácie o realizovaných projektoch a stretnutiach participatívnych komunít nájdete na stránke pr.bratislava.sk.

Víťazné projekty a sumy, ktoré im boli pridelené:

Komunitné centrum generácií - 6000 €

Zelená hliadka - 3400 €

Pamätné tabule významným Bratislavčanom a Bratislavčankám - 2200 €

Plavárne pre Bratislavčanov - 600 €

Sadaj na Bike - 500 €

Bike 2 Work - 600 €

Krízová linka pomoci - 1700 €

Ako sa zapojiť Ako sa zapojiť

Najjednoduchší spôsob predstavuje vytvorenie si účtu a prihlásenie sa do jednej z participatívnych komunít, alebo len napísanie odkazu prostredníctvom burzy nápadov v diskusných skupinách na stránke pr.bratislava.sk. Môžete nám napísať, čo vás trápi, alebo aké vidíte možné riešenia.

Ak by ste radi zapojili intenzívnejšie, alebo ste zvedaví, ako v tejto chvíli celý proces prebieha, príďte nás navštíviť do Komunitného centra generácií na Karpatskej ulici v budove YMCA, v ktorom sa pravidelne stretávajú jednotlivé participatívne komunity. Do ich činnosti sa môže zapojiť každý, kto má záujem.

V tomto roku chystáme aj verejné fóra a internetové hlasovania o ťažiskových problémoch Bratislavy a o podpore projektov participatívnych komunít. Všetky informácie budú postupne zverejňované na tejto stránke.

Ďalšie informácie a kontakt Ďalšie informácie a kontakt

O aktuálnej činnosti participatívnych komunít a ďalších udalostiach sa môžete dočítať na stránke Komunitného centra generácií, sledovaním sekcie Novinky na tejto stránke alebo sledovaním stránok jednotlivých tematických participatívnych komunít.

O mechanizme participatívneho rozpočtu, o zahraničných príkladoch a o rôznych formách participácie sa dozviete viac na stránke: www.utopia.sk

V anglickom jazyku nájdete množstvo informácií z celého sveta na stránke: www.participedia.net

Ak chcete vedieť ešte viac, kontaktujte nás na e-mailovej adrese: utopia@utopia.sk