LENIVÍ GRÉCI?
Niekoľko faktov na margo mýtu o lenivých Grékoch

Autor/ka: Dušan Krnáč

Len pre lepšiu predstavu a mieru, plánovaná redukcia gréckeho deficitu zo 14 percent na 4 percentá HDP (ktorý sa rovná 245 miliardám eur), by v USA zodpovedala astronomickým 1,4 biliónom (áno, 1400 miliardám) USD v škrtoch v štátnom rozpočte. V Nemecku by z verejných výdajov museli škrtnúť 241 miliárd eur.

1. Podľa štatistík Eurostatu odpracujú Gréci týždenne z európskych krajín v priemere NAJVIAC hodín. Pracujú 42 hodín v týždni, zatiaľ čo európsky priemer 27 členských krajín EÚ je 40,3 hodín, a v rámci eurozóny je to 40 hodín. Tu sa teda končí jedna lož, do ktorej sa nehanbia zaodieť vrcholní politici, vrátane tých našich.

 
2. Takisto podľa Eurostatu, Grécko má v porovnaní so zvyškom eurozóny najnižšie mzdy v súkromnom sektore. Priemerný mesačný hrubý plat tam predstavuje 803 eur, kým v Írsku je to 1300 eur, vo Francúzku 1250 eur, či v Holandsku 1400 eur.
 
3. A teraz k dôchodkom.
Priemerný vek odchodu do dôchodku je v Grécku 61,4 rokov; čo je o niečo viac, ako je európsky priemer 61,1 rokov. Podľa inštitútu GSEE dosahuje priemerný mesačný dôchodok v Grécku 750 eur. V porovnaní s tým je to v Írsku 1700 eur, v Belgicku 2800 eur, v Holandsku 3200 eur. Po zavedení plánovaných škrtov v gréckych verejných výdavkoch bude vek odchodu do dôchodku 67 rokov a ich výška sa zníži o 30 percent.
 
4. Podľa ďalšej zo štúdií GSEE a gréckeho ministerstva práce, z celkového počtu 4,5 miliónov pracujúcich je v Grécku až 30 percent bez akéjkoľvek pracovno-právnej a sociálnej ochrany. V EÚ táto skupina predstavuje 5 až 10 percent z celkovej pracovnej sily. Takýmto spôsobom (prenajímaním čiernej práce) sa firmy vyhýbajú plateniu daní, čím poškodzujú hospodárstvo krajiny hneď niekoľkonásobne.
 
5. Medzinárodná organizácia ILO (Medzinárodná organizácia práce) uverejnila analýzu, podľa ktorej predstavuje zamestnanosť vo verejnom sektore v Grécku 22,3 percent zo všetkých pracovných miest. Pre porovnanie: vo Francúzsku je toto číslo 30 percent, v Holandsku 27 percent, vo Švédsku 34 percent, vo Veľkej Británii 20 percent, v Nemecku 14 percent. Grécko z týchto štatistík vychádza ako priemer Európskej únie.
 
Skúsme si odpovedať na niekoľko jednoduchých otázok
 
Pochybuje niekto o tom, že nárast chudoby je degresívny vývoj, pochybuje niekto, že dostupnosť zdravotnej starostlivosti podľa výšky príjmu je barbarstvo? Pochybuje hádam niekto, že nedostupne drahé vzdelanie je mrhanie ľudským talentom a potenciálom obsiahnutým v širších vrstvách obyvateľstva? Nie je správne pomáhať tým, ktorí sa ocitli bez práce a sú v hmotnej núdzi? Alebo chceme žiť v spoločnosti, kde sa pri každom rohu budeme potkýnať o žobrákov? Nie je lepšie investovať do spoločnosti ako do výstavby väzníc a represívnej kapacity štátu? Mnoho Grékov pochodujúcich v uliciach pochopilo tento hlbší význam svetovej krízy a odmietajú vydieračskú logiku trhu.
 
Malé a slabé národné ekonomiky – ako je tá grécka – zodpovedajú za stav svojho hospodárstva asi do takej miery, ako dokážu ovplyvniť odliv kapitálu a odchod celých priemyselných odvetví do tretích krajín. Vlna ekonomického šovinizmu zhadzuje vinu stavu gréckej ekonomiky na bežných občanov Grécka, ako keby ich vláda hájila záujmy väčšiny obyvateľstva, a nie úzkej skupiny bohatých Grékov a medzinárodného kapitálu.
Priemerne (0 Hlasy)