Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Čo je chudoba?

Vážené dámy a páni,

Dovoľte mi úvodom poďakovať organizátorom, ktorí ma pozvali. Rád sa podelím o svoje skúsenosti v oblasti chudoby, o práci s ľuďmi združenými  v Európskej sieti proti chudobe, o ich postavení v spoločnosti a ich budúcnosti a o budúcnosti  ďalších generácií v Európskej únii.

Jo Bothmer

Čo je chudoba?

Je to nedostatočný príjem, ktorý by človeku umožnil žiť dôstojne. 

Je to o plate, ktorý je nízky a nestačí pre vás a  zabezpečenie vašej rodiny.

Je to o samote, bez rodiny, bez priateľov. Aj preto, že nedokážete prijať pozvanie na oslavu narodenín, bez zakúpenia  darčeka.

Je to aj o tom, že deti nemôžu študovať to, čo vnútorne chcú.

Znamená to, že sa ľudia boja ísť k doktorovi, keď  nedokážu zaplatiť účty za ošetrenie a ďalšie s tým spojené výdavky.

Je to postavenie, v ktorom sú ľudia vylúčení zo spoločnosti, a dokonca sa aj sami izolujú od ostatných a prestávajú sa zapájať do okolitého diania.

 

Výzvou je, čo s tým?

Ako môžeme zviditeľniť túto  skrytú stranu chudoby?

Ako dokážeme rozpoznať občanov, ktorí potrebujú našu pomoc?

Ako dokážeme získať dôveru občanov?

Ako im môžeme pomôcť?

Ako dokážeme vybudovať schodište, aby sa zapojili ?

Pracujem s rôznymi skupinami ľudí, so skúsenosťou chudoby,  združenými v organizáciách, ktoré si vytvorili sami na miestnej úrovni už 32 rokov.  Podľa mojich skúsenosti, dokážeme tento temný svet prekročiť  tromi krokmi k návratu:  z tmy k nádeji a svetlej budúcnosti.

Svet  chudoby je plný temnoty a beznádeje.  Ľahko človek doň vstúpi, ale mimoriadne náročné je dostať sa von. Často potrebujete mať jednu alebo  viac pomocných rúk  a viac pokusov, aby vám to vyšlo, zatiaľ čo väčšine sa to nikdy nepodarí. Takže, ako im to dokážeme uľahčiť, aby to viacerým vyšlo?

Aby sme našli odpoveď, je potrebné  jasne vidieť  svet chudobných, v ktorom dnes pracujú desať tisícky organizácií, včítane tých, ktoré sú platené vládami alebo ináč  dotované. Je to priemysel, v ktorom sa dajú  zarobiť peniaze. Je to aj svet, v ktorom sa dá získať pozíciu. A je to svet, v ktorom nájdete ľudí rôzneho vzdelania, profesií, rôzne zručných, skúsených. A toto  spôsobuje, že je tento svet tvorivý , ale aj vnútorné boje medzi  skupinami.  Ak chceme znížiť a odstrániť  chudobu, ak chceme vytvoriť svetlú budúcnosť pre chudobných,  vylúčených zo spoločnosti, musíme si byť vedomí týchto faktov a rešpektovať, že je tu viac ako iba jeden hovorca v ich mene. A to je krok k rozpoznaniu ich potrieb  a k získaniu ich dôvery.

Pre takú Sieť ako je Európska sieť proti chudobe, ktorá funguje v  strede toho, sú dôležité tri veci:

Prvou je jej rast, druhou udržateľnosť a treťou múdrosť.  Potrebujeme sa zväčšovať,  dokonca napriek tomu, že sme najväčšou neziskovou organizáciou EÚ. Lebo rast znamená, že budeme viditeľnými, že získame silnejší hlas a budú nás počuť a počúvať, že sa otvorí priestor pre dialóg a nové dvere. Čím väčšia bude naša Sieť, tým ju ťažšie bude ignorovať.

A čo sa týka udržateľnosti?

Pokiaľ ide o otázku „Ako dlho je potrebná podpora?“  my chudobní, vylúčení, ktorí pracujeme ruka v ruke, sa musíme pripraviť, že pôjde o dlhý zápas. Musí nám byť všetkým jasno, že musíme byť vynaliezaví, vytvárať nové myšlienky, návrhy, riešenia. Že sa musíme stať pozitívnym motorom, ktorý vydrží, nevzdá to v našej komunite – a to hlavne vytvára nádej.

A po tretie potrebujeme múdrosť, pretože tí ostatní od nás neočakávajú, že vieme. Chudobní, vylúčení sú často považovaní verejnosťou za lenivých, len sa snažiaci získať od štátu podporu, neschopní sa o seba postarať sami. Pozerajú na nás ako na parazitov.

Potrebujeme sa vyhnúť tomuto typu diskusie a navodiť iný typ diskusie, ukázať inú podobu chudobných, iný obraz toho, čo pre spoločnosť znamenajú. Mnohí z nich sú sociálne cítiaci a dlhodobo pracujú bez príjmu ako dobrovoľníci, ktorí sa starajú o iných, alebo sú to ľudia, ktorí čelia zamestnaneckej chudobe, alebo znevýhodnení a postihnutí ľudia, priatelia, ktorí sa vedia podeliť aj o to málo, čo majú.

Pre našu organizáciu EAPN  to znamená, že neustále včleňujeme marginalizovaných,  ľudí v núdzi, umožňujeme im vyjadriť sa a vysloviť svoj názor, aby ich bolo počuť, vidieť ich pravú tvár. Takto nemôžu byť ignorovaní, nedá sa chudobu nevidieť. Zväčša po takýchto stretnutiach a konferenciách postrehneme údiv, počudovanie, že existujú také fakty, ktoré sme priniesli do diskusie, či postrehy, ktoré sme vyslovili vo workshopoch.  A práve to robí z neviditeľného znovu  viditeľné.  A tiež to vytvára priestor pre chudobných, aby sami začali malými projektmi a prestali byť izolovaní, osamotení.   To otvára dvere k zapájaniu sa a znovu vzbudzuje dôveru.

My využívame v našej praxi „rebríček participácie, zapájania sa“, ktorého autorkou je

Dr. Leni Jansen, s ktorou dlhodobo spolupracujeme. Vytvorila rebríček so 4 úrovňami:

  1. Prístup k informáciám
  2. Zapájať sa do dialógu
  3. Vyjadriť vlastné myšlienky a návrhy riešení
  4. Prehovoriť pri rozhodovaní

V Holandsku sme zdôraznili nutnosť zapájania sa a vytvorili postup participácie pred 30 rokmi, aby sa chudobní stávali členmi alebo klientmi rady, oddelenia sociálnej starostlivosti, atď. Takto sme boli schopní a sme schopní  ovplyvniť  dodržiavanie právnych predpisov a vytvárať rebrík k participácii, Pre nás participovať je viac ako mať pár hodín denne platenú prácu. Je to o kontakte  s  ľuďmi, aby sme sa cítili plnohodnotnými občanmi tejto spoločnosti. Je to o ovplyvňovaní našej budúcnosti .

Na konci tejto cesty kráčať  svetom sťaby chudobní a vylúčení,  chcem povedať  pár slov o Európe. Pre mňa narodeného blízko nemeckých hraníc a Belgicka je to jasné, že máme spolupracovať a že EÚ je veľký projekt, ako zabrániť vojnám.  Čo si však máme uvedomiť, že Európa sa stále mení a bude meniť, že prosperita a chudoba idú ruka v ruke. Preto musíme bojovať proti chudobe, vylúčeniu zo spoločnosti, nerovnosti  s p o l o č n e, ako priatelia, spojenci, ktorí spolu kráčajú životom  a tvoria Európu , v ktorej  ďalšie generácie budú vyrastať v prosperite  a solidarite. Ďakujem.

Jo Bothmer z Holandska, spoluzakladateľ Európskej  siete  proti chudobe

Reflexiu o CEIF 2016 s Jo Bothmer-om si môžete pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=MRwnKEjjjMk

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!