Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

II. Príspevok k 3. Verejnému vypočutiu

UŽÍVANIE NÁVYKOVÝCH LÁTOK V SOCIÁLNE MARGINALIZOVANÝCH KOMUNITÁCH

Schnitzerová, Eva

Košice

 

            Problém užívania a zneužívania návykových látok sa týka všetkých spoločenských vrstiev,  majoritnej populácie i minoritných populácií. Vo všeobecnosti však možno povedať, že zdravotný a sociálny rozsah tohto problému presahuje priemer najmä u obyvateľov sociálne marginalizovaných komunít. Drogovú situáciu v týchto komunitách charakterizuje nízka veková hranica, od ktorej mladí experimentujú s návykovými látkami, rozšírenosť a frekvencia ich užívania, fajčenie „špakov“, inhalácia prchavých látok a konzumu alkoholu, vrátane jeho kombinácie s liekmi.

            Etiológia zvýšeného potenciálu užívania návykových látok v sociálne marginalizovaných komunitách má sociálno-ekonomické, sociálno-psychologické a edukačné súvislosti. Na základe skúseností komunitných a terénnych sociálnych pracovníkov a pracovníčok z Košického kraja možno  zdroje (pro)drogového správania obyvateľov komunít vidieť najmä v nasledovnom:

Sociálno-ekonomické okolnosti

  • množstvo existenčných a sociálnych problémov, ktorým musia rodiny v osadách čeliť a v kontexte ktorých sa otázka (zne)užívania návykových látok nevníma ako dôležitá;
  • chudoba, nezamestnanosť, zadĺženosť, stigmatizácia robia z jednotlivca nestabilnú osobnosť, ktorá je viac ohrozená užívaním drog a páchaním drogovej trestnej činnosti než osoba, ktorá má priaznivejšie životné podmienky;
  • dlhodobé sociálne vylúčenie je prekážkou, ktorá obyvateľom komunít, osobitne deťom a mládeži neumožňuje spoznať a preberať iné modely správania, než sú v ich lokalite.

Edukačné a drogovo preventívne okolnosti

  • slabá informovanosť obyvateľov komunít o škodlivosti návykových látok, nedostatočné zdravotné uvedomenie;
  • nízka úroveň rodinnej výchovy a kontroly správania detí, nedostatok pozitívnych vzorov v rodine a komunite. To vysvetľuje aj neochotu mladých ľudí meniť postoj ku konzumu návykových látok;
  • nedostatočne, epizodicky, nekoordinovane realizované protidrogové aktivity a opatrenia.  Drogová prevencia nie je kapacitne, odborne, metodicky, programovo ani finančne dostatočne zabezpečená. Jej výkon sťažuje i malý záujem (mnohých) obcí a samotných členov komunít o riešenie konzumu návykových látok deťmi a mladistvými.

Literatúra

SCHNITZEROVÁ, Eva, 2016. Drogová situácia v sociálne marginalizovaných komunitách. In: Pavol BEŇO, Anna SABOVÁ, Miron ŠRAMKA, eds. Sociálne problémy marginalizovaných skupín: Aktuálne problémy v sociálnej práci; Rodina a deti; Rómska minorita; Zdravotne postihnutí, závislosti; Dopady ekonomickej krízy; Etické a právne aspekty. Zborník vedeckých prác. Vydanie prvé. Báčsky Petrovec, SRBSKO: Ústav sociálnej práce Martina Luthera, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o., s. 190-195. ISBN 978-86-80092-19-5.

Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!