Projekt má ambíciu koncentrovať informácie z rôznych zdrojov o občianskej participácii v stredoeurópsom regióne.

Súčasťou projektu je technologická a metodická podpora aktívnych občanov, komunít, samospráv a iných inštitúcií zavádzajúcich prvky občianskej a zamestnaneckej participácie.

Téme Participatívnych rozpočtov ako jednej z aplikácie občianskej participácie na úrovni samospráv sa venuje aj projekt Porto Alegre.

Novinky z komunít Novinky z komunít

Späť

Ako prispôsobiť priority meniacim sa okolnostiam

Autor/ka: Robin Hahnel

Organizovanie alternatívnych predznamenávajúcich inštitúcií by malo získať väčšiu prioritu než v minulosti. Opätovne však zdôrazňujem, že je to problematické, pretože často, keď sa ľavica koncentruje na vytváranie alternatívnych inštitúcií, činí tak spôsobmi, čo nás viac izolujú od tých, ktorých predovšetkým potrebujeme osloviť.

V nedávnom blogu na stránke The New Left Project Michael Krog napísal: „Priamo k veci. Neverím, že by došlo k obmedzeniu kapitalizmu akýmkoľvek zmysluplným spôsobom v dohľadnej dobe … Aj keď je samozrejme podstatné, že spochybňujeme ekonomické dogmy neoliberálnej verzie alebo kultu kapitalizmu, nie som v skutočnosti veľmi optimistický, že „myšlienka" sama o sebe je porovnateľným protivníkom oproti surovej moci … Ak by sme žili v zdravej fungujúcej demokracii s možnosťou slobodnej diskusie a neutrálnych masmédií, bol by som optimistickejší, lenže my v nej nežijeme … Vzhľadom na mnohonásobnú krízu, ktorej čelíme … sa ľudová revolúcia zdá byť našou jedinou šancou ako sa vyhnúť katastrofe alebo kolapsu. Na druhej strane si nie som istý, že táto revolúcia sa uskutoční dostatočne rýchlo."

Mohol by som pokojne súhlasiť s týmto stanoviskom. V každom prípade premýšľanie nad tým, aká beznádejná naša situácia je, či nie je, nás nikam neprivedie. Praktická otázka je: Čo treba robiť? A tu sa zmenili niektoré moje pohľady na niekoľko relatívnych priorít týkajúcich sa toho, ako využiť našu obmedzenú energiu a zdroje vzhľadom na niektoré významné zmeny okolností v posledných rokoch.

Dilema ľavicových síl zostáva stále rovnaká: V Európe ani v Severnej Amerike nemá nikde ľavica dostatočnú dôveru a lojalitu aspoň jednej tretiny populácie. Ešte horšie je, že nemáme už ani schopnosť mobilizovať akékoľvek percento z tých, ktorí s nami súhlasia. Kým sa toto nezmení, zostáva naša schopnosť ovplyvniť výsledky v globálnom kapitalistickom svete minimálna. A kým sa to nezmení, zostane aj naša schopnosť posunúť dopredu agendu nahradenia kapitalizmu participatívnym demokratickým socializmom taktiež minimálna. Percento, ktoré s nami súhlasí, sa mení od krajiny ku krajine – a to znamená, že je veľký rozdiel v tom, aké stratégie by mali byť efektívnejšie na rozličných miestach. Avšak fakt, že percento je malé všade, poukazuje na najväčšiu prekážku, ktorú musíme prekonať.

Odjakživa tu existuje ľavicová diskusia, nakoľko sa má prioritou stať volebná, respektíve ne-volebná práca, nakoľko uprednostniť na jednej strane kampane za masové reformy, respektíve na strane druhej budovanie toho, čo ja nazývam „neúplné experimenty spravodlivej spolupráce" a všeobecne sa im hovorí kontrakultúrne alebo prefiguratívne/predznamenávajúce inštitúcie a tiež medzi vytváraním sociálnych hnutí verzus agitáciou za socializmus. Môžem hovoriť len o USA, som však presvedčený, že zmenené okolnosti vyžadujú prehodnotenie priorít, prinajmenšom v istom rozsahu.

(1) Vo svetle rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktorý umožňuje pošpinenie volieb neobmedzenými a tajnými korporátnymi peniazmi, sa mi zdá, že snaha, aby vo voľbách uspeli slušní kandidáti – a je jedno či v rámci Demokratickej strany alebo mimo nej, bude menej produktívna ako v minulosti. Tí, ktorí pracujú na volebných záležitostiach by mali skôr hovoriť o volebnej reforme ako o voľbe konkrétnych ľudí. Som tiež presvedčený, že kým aspoň trochu nepokročia volebné reformy, „nevolebná" práca si zasluhuje väčší dôraz, pretože volebná práca bude ešte menej efektívna, než predtým.

(2) Stredová ľavica sa stala centristickou pravicou a reformné organizácie prinajlepšom stratili časť moci a prinajhoršom sa pri odpore proti neokonzervatívnemu útoku vzdali svojej schopnosti viesť. Keďže s týmito organizáciami musí ľavica pri reformných kampaniach spolupracovať, myslím, že aj reformná práca bude menej produktívna než v minulosti – aspoň v tejto chvíli.

Aj keď som presvedčený, že body (1) a (2) sú logickými dôsledkami, nepokladám ich za dobré správy. Volebná práca a práca v reformných kampaniach sú najproduktívnejšími spôsobmi, ako získať nových ľudí, ktorých potrebujeme viac ako čokoľvek iné. Takže skutočnosť, že tento druh aktivít je teraz menej efektívny než v minulosti, nie je dôvodom na radosť. Keďže volebné a reformné organizovanie bude menej produktívne a triumfálny katastrofický kapitalizmus bude naďalej opúšťať stále viac ľudí potykajúc sa s jednoduchým uspokojovaním vlastných základných potrieb, som presvedčený, že organizovanie alternatívnych predznamenávajúcich inštitúcií by malo získať väčšiu prioritu než v minulosti. Opätovne však zdôrazňujem, že je to problematické, pretože často, keď sa ľavica koncentruje na vytváranie protivážnych inštitúcií, činí tak spôsobmi, čo nás skôr izolujú od tých, ktorých najviac potrebujeme oslovoiť.

(3) Taktiež som presvedčený, že katastrofický kapitalizmus konsoliduje svoju silu a realistické vyhliadky na sociálny demokratický kapitalizmus tlmí prinajmenšom v krátkodobom horizonte. Väčší zmysel teda má informovanie o chorobách kapitalizmu a prednostiach socializmu. Takže aj keď je len malá menšina prístupná posolstvu, že "problémom je kapitalizmus a len socializmus je riešením", som presvedčený, že toto posolstvo bude rezonovať viac než v minulosti najmä medzi tými, ktorých katastrofický kapitalizmus vytlačil zo strednej triedy a zničil ich životné perspektívy. To znamená, že formulovanie presvedčivých dôvodov, ako a prečo participatívny ekologický socializmus nielen rieši naše ekonomické problémy (ktoré budú naďalej pokračovať a zhoršovať sa), ale že bude aj otvárať cestu smerom k zvráteniu environmentálnej degradácie a zamedzeniu klimatických zmien, a prečo len participatívny ekologický socializmus môže poskytnúť skutočnú ekonomickú spravodlivosť a demokraciu, by malo mať vyššiu prioritu než v minulosti.

Preložil Peter Nedoroščík

Zdroj: Z Communications http://www.zcommunications.org/shifting-priorities-in-response-to-changed-circumstances-by-robin-hahnel
Priemerne (0 Hlasy)


Novinky Novinky

utopia.sk

Právo na mesto a distribúcia priestoru

Myšlienka na právo na mesto je úzko spätá s francúzskym filozofom Henrym Lefebvreom. Jeho práca je reakciou na spoločenské vzťahy v liberálnom kapitalizme, ktoré tvarujú podobu dnešných miest. Lefebre vyzýva k radikálnej reštrukturalizácii spoločenských, politických a ekonomických vzťahov v meste a k prepracovaniu aktuálnej štruktúry liberálno-demokratického občianstva. Jeho koncept práva na mesto prepracováva rozhodovací proces v meste: preorientováva našu pozornosť od rozhodovania štátu smerom k produkcii mestského priestoru.

utopia.sk

Participatívny rozpočet pre Lisabon

Medzi európske mestá, ktoré hľadajú riešenie starých problémov ako aj rôznych novodobých komplikovaných fenoménov urbanistického, demografického a sociálneho rozvoja, už patrí aj hlavné mesto Portugalska Lisabon. Participatívny rozpočet sa ukazuje ako efektívne inovatívne riešenie najmä pre veľké mestá, ktoré bývajú (v niektorých súvislostiach paradoxne) veľmi často najväčšmi postihnuté hospodárskou krízou ako aj odcudzením jeho vlastných a novoprichádzajúcich obyvateľov.

utopia.sk

Ako hľadať spôsoby ochrany kultúrneho dedičstva

Medzi projekty v Latinskej Amerike, ktoré môžu poslúžiť ako dobrá inšpirácia aj pre Slovensko, určite patria prípady úspešnej rekonštrukcie historických objektov zdanlivo beznádejne odsúdených na zánik, a to nielen pre nedostatok financií, čo sa najčastejšie uvádza len ako vhodné a údajne neprekonateľné alibi, ale predovšetkým pre vytrvalý nezáujem obyvateľov, vedenia mesta či dediny alebo, ako je to často aj v prípade Slovenska – všeobecnej apatie, ktorá predpokladá, že daný stav je síce smutný, ale nedá sa zmeniť, lebo ľudia jednoducho nemajú žiadny vplyv.

utopia.sk

Participatívny rozpočet v Porto Alegre

Pri hľadaní spôsobov riešenia situácie sa o alternatívnom lokálnom  rozvoji začalo v Brazílii nanovo hovoriť až s vypuknutím krízy v 80.tych rokoch 20. storočia. Vzhľadom na sociálno-historický kontext a urbanistickú politiku príznačnú pre krajiny tretieho sveta, pri ktorej dochádza k čoraz hlbšiemu vylučovaniu celých skupín obyvateľstva a následne k ich právnej kriminalizácii neprekvapuje, že doposiaľ najznámejší medzinárodný model spravovania mesta sa začal práve v Latinskej Amerike.

utopia.sk

Participatívne rozpočty – nástroje participatívnej demokracie

Od definície k úsiliu

Participatívny rozpočet je proces priamej, dobrovoľnej a všeobecnej demokracie zabezpečujúcej ľuďom možnosť diskutovať o všetkom, čo sa týka verejného rozpočtu a politiky a zároveň prijímať relevantné rozhodnutia. Občan tak nielen že volí, ale je priamo vtiahnutý do procesu... Uribatam de Souza

utopia.sk

Realizovať utópie

V jednom rozhovore týkajúcom sa sčasti narastajúcemu významu Latinskej Ameriky v súčasnej geopolitike odpovedal slovinský filozof a psychoanalytik Slavoj Žižek, že ani tak nie je zaujímavé sledovať kroky, ktoré podstupujú krajiny takzvaného centra, ale tie postupy, ktoré uskutočňujú krajiny takzvanej periférie. Prirodzene, centrum a periféria majú vždy viaceré ťažiská.

utopia.sk

Veselý prístav Bratislava

Stop urbicíde – genocíde mesta!